Minisympózium ● Slovensko-maďarské zrkadlo
Renomovaní odborníci a záujemcovia o slovensko-maďarské vzťahy boli pozvaní v prvú májovú stredu do priestorov Slovenského inštitútu v Budapešti na minisympózium, venované pripravovanej antológii Slovensko-maďarské zrkadlo.
Cieľom pripravovaného diela, ktorého zostavovateľmi sú univerzitní profesori Csaba Gy. Kiss a Karol Wlachovský je „...pokúsiť sa v pozitívnej konfrontácii predstaviť základné texty o národnom formovaní Slovákov a Maďarov. Je známe, že moderný národný vývin v mnohých momentoch nadväzoval na seba v spoločnom štátnom rámci od konca 18. storočia. Pri sebaidentifikácii ani jedna strana nemohla neprihliadať na druhú, ktorá žila v tom istom štátnom rámci. Pri tvorbe slovenského národného sebaobrazu určujúcim faktorom bol vzťah k Maďarom. Pri formulovaní koncepcie moderného maďarského národa sa zasa nedalo neprihliadať na to, že väčšina obyvateľov vtedajšej krajiny nemala maďarský materinský jazyk... Pritom kolektívna pamäť v Maďarsku, ako aj na Slovensku, často uchováva jednostranné obrazy o spoločnej minulosti...“
Žánrom pripravovaného súboru textov je chrestomatia, výber sa teda bude orientovať predovšetkým na prozaické texty - uvádza sa v informačnom materiáli pripravovaného projektu. Redaktori hodlajú zostaviť maďarsko-slovenskú, resp. slovensko-maďarskú čítanku, ktorú by mohli používať stredoškolskí a vysokoškolskí študenti a učitelia, novinári a zároveň by pomohla v orientácii každému záujemcovi medzi kanonickými textami o dvoch národných identitách...
Jednotlivé kapitoly predstavia texty z tematických okruhov, ako napr. Poézia národného symbolu, O zašlej sláve a pôvode, alebo O národe a vlasti. Osobitné kapitoly budú venované textom o „posvätných“ vrchoch a riekach oboch národov, o „jazykovom zápase“, ako aj o panslavizme, ale aj textom hľadajúcim zmierenie, resp. politickým vyhláseniam z r. 1848/49. Antológia bude obsahovať texty na tému Slovenské Okolie a národnostný zákon (1868) - J. M. Hurban, J. Palárik, F. Deák, J. Eötvös a ďalší. Úryvky z pamfletov Bélu Grünwalda a Michala Mudroňa budú niesť názov „Horniaky“ („Felvidék“) - 1878, kým posledná kapitola bude obsahovať reflexie maďarských autorov o Slovákoch a Slovákov o Maďaroch.
Zostavovatelia antológie by chceli uverejniť dve zbierky - zvlášť v maďarčine a osobitne v slovenčine. Malo by to byť akési splatenie dlhu, pretože traja vedci (Cs. Gy. Kiss, I. Bába a L. Szarka) už pred dvadsiatimi rokmi plánovali vydať prehľad slovenského politického myslenia v 19. storočí. Pritom pri rozbore vzťahov slovenského a maďarského národa v tejto dobe sa vynárajú otázky typu - čo je to národ? kto je Slovák, kto Maďar?, veď umelo vytvorená hraničná čiara medzi dvomi národmi bola vnesená dodatočne, v neskoršej dobe... Sympózium, výmenu názorov za okrúhlym stolom sme organizovali aj s provokatívnym zámerom, aby sa aj ďalší odborníci, ako aj verejnosť vyslovili k danej tematike - uviedol Csaba Gy. Kiss.
Podľa druhého redaktora pripravovaného diela Karola Wlachovského najväčším problémom v slovensko-maďarských vzťahoch - popri tom, že v ich pozadí sa skrýva neobyčajné zrazenie oboch nacionalizmov, neodmysliteľných pri zrode moderných národov - je nevedomosť a polovzdelanosť, „do týchto vzťahov, podobne ako do futbalu, sa zamiešal každý... Práve preto je nesmierne dôležité uverejniť plánované texty a dokumenty, aby sa nevyskytlo, že hovoríme o takých záležitostiach, ktoré nepoznáme... Pritom pri výbere budú predostreté pohľady viacerých osobností aj z jednej, aj z druhej strany a aj negatívne názory budú uverejnené s pozitívnym úmyslom...“ - konštatoval K. Wlachovský. Ambíciou zostavovateľov je okrem podania prehľadu vzájomnej reflexie oboch národov uverejniť aj tie texty, ktoré zatiaľ neboli prístupné a pritom odzrkadľujú zárodok toho myslenia, ktoré pretrváva dodnes. Do ich interpretácie však nechcú vnášať dnešné hľadiská.
Na stretnutí, ktoré moderoval historik István Kollai, sa k projektu pripravovanej antológie vyslovili renomovaní odborníci z oboch štátov. Vedúci Filozofického ústavu SAV Tibor Pichler pri výbere textov vyzdvihol o. i. dôležitosť kritickej historiografie popri národnej narácii, univerzitný docent z ELTE, historik Gábor Pajkossy upozornil m. i. na texty tzv. jazykových zákonov, resp. pohľadu slovenskej a maďarskej duchovnej elity na Milénium. Podľa literárneho historika Ferenca Kulina texty k ilustrovaniu vývoja národného povedomia by mali odzrkadľovať popri troch typoch (povedomie spolupatričnosti v rámci štátu, na základe pôvodu, resp. pokrvnej príbuznosti a podľa spoločných tradícií) a ich vzájomnom vplyve aj štvrtý typ, a síce špirituálne národné povedomie, t. j. intenzívny emocionálny vzťah spolupatričnosti. „Okrem znázornenia podobností a očividných rozdielov dvoch národných povedomí hľadiskom pri výbere textov by mohla byť aj funkcionalita (kultúrna, politická a sakrálna) národných identít“ - povedal o. i. F. Kulin.