Katalin Sziliová: „Iba toľko môžeme očakávať pre svoje menšiny, koľko my sami poskytneme tu žijúcim menšinám.“ ● Ivan Gašparovič: „Slováci žijúci v zahraničí budú potrebovať oveľa viac podpory, najmä kultúrnej a morálnej.“
2. jún 2007 sa dozaista zapíše do najnovšej histórie najslovenskejšej obce v Maďarsku zlatými písmenami. Naše Mlynky (Pilisszentkereszt) sa počas niekoľkých dní uvádzali ako v slovenskej, tak aj v maďarskej tlači ako dejisko významnej udalosti. Pri sledovaní spravodajstiev a komentárov nás síce prekvapilo, prečo sa píše a hovorí nie o miestnych starostiach a radostiach. Čo už, keď raz podujatie až tak ďaleko presahuje chotár obce, vlastne ani sa niet čo diviť, že spod Pilíša sa posudzujú slovensko-maďarské vzťahy, a to nielen globálne, ale do detailov, vrátane napríklad kauzy študentky Hedvigy M. z Nitry. V spomínaný deň boli totiž Mlynky hostiteľmi prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a predsedníčky Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Sziliovej. Vzácni hostia sa zúčastnili obecnej slávnosti, ktorú usporiadala Slovenská samospráva v Mlynkoch v spolupráci so Zväzom Slovákov v Maďarsku pri príležitosti 260. výročia znovuzaloženia obce. Dĺžka pobytu prominentov pod Pilíšom (viac ako šesť hodín) už sama o sebe naznačuje, že nešlo iba o akúsi protokolárnu formalitu.
Veľkolepé mlynské oslavy sa začali slávnostnou slovenskou svätou omšou v miestnom kostole, v susedstve ktorého sa nachádza pamätný park zriadený pred desiatimi rokmi. Po odznení maďarskej a slovenskej štátnej hymny a krátkom vystúpení recitátorov Aletty Čibrovej a Tomáša Buzáša tu čestní hostia podujatia predniesli svoje obsažné prejavy. Moderátorka Anna Szeifertová predtým zvlášť privítala o. i. veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, veľvyslanca MR na Slovensku Antala Heizera, riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Milana Kurucza, generálnu riaditeľku Riaditeľstva národných a etnických menšín Eriku Némethovú a delegácie spriatelených i okolitých slovenských obcí.
Prezident SR pripomenul, že 17. novembra 2006 - po tom, čo na Katolíckej univerzite P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe diskutoval so svojím partnerom Lászlóom Sólyomom a so študentmi o slovensko-maďarských vzťahoch - už raz zavítal do obce Mlynky a sľúbil, že čoskoro sa sem vráti, aby mal možnosť lepšie spoznať našich Slovákov. Podľa slov hlavy slovenského štátu sa 260 rokov života Slovákov na tomto území zapísalo slovenských aj do maďarských dejín. Sú občanmi Maďarskej republiky, tvoria jeden celok ako občania, ale zachovali si za tie storočia svoju kultúru, jazyk, zvyky, a zachovali si aj určité tradície. „Napriek tomu si myslím, že sme veľmi veľa dlžní Slovákom žijúcim v zahraničí, a myslím si, že budú potrebovať nielen tu, v Pilíši, ale aj inde oveľa viac podpory, najmä kultúrnej a morálnej,“ povedal pred novinármi prezident SR. Ako dodal, každý menšinový národ v tom - ktorom štáte si musí uvedomiť, že dnes je už predovšetkým súčasťou štátu, v ktorom žije. „Som veľmi rád, že naši Slováci žijúci v Maďarsku, ale aj v iných krajinách, podporujú všetky tie krajiny, v ktorých žijú. Bol by som veľmi rád, aby to takto bolo aj u národnostných menšín na Slovensku,“ zdôraznil Ivan Gašparovič. Na margo existujúcich problémov vo vzájomných vzťahoch priznal, že sú problémy, ale vyjadril názor, že je potrebná dobrá vôľa a pozerať sa viac dopredu, čo od života chceme, a nie na to, čo bolo. „Na tomto by sme mali začať budovať tie nové vzťahy, alebo pokračovať v dobrých vzťahoch, a to zlé, čo bolo pre nás neprijateľné, aby sme odbúrali a zabudli na to. Som presvedčený, že menšiny na Slovensku, a ja stále hovorím, že to sú občania Slovenska, majú všetko to, čo občan SR potrebuje k svojmu dobrému sociálnemu postaveniu, kultúrnemu vyžitiu, a, samozrejme, aj k vzdelaniu. To na Slovensku menšiny majú a budem veľmi rád, keď aj slovenská menšina v Maďarsku to bude mať,“ poznamenal prezident SR.
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová vo svojom prejave zdôraznila: „Iba toľko môžeme očakávať pre svoje menšiny, koľko my sami poskytneme tu žijúcim menšinám“. Poukázala aj na to, že v Mlynkoch príslušníci našej slovenskej menšiny tvoria vlastne väčšinu a že pilíšski Slováci obohacujú kultúru a tradície Maďarska. Predsedníčka parlamentu, odvolávajúc sa na spoločnú históriu a spolužitie Slovákov a Maďarov v Karpatskej kotline vyjadrila svoje presvedčenie, že nadišiel čas zmierenia a dialógu. V tejto súvislosti zdôraznila, že v 21. storočí sa koleso dejín pohlo dopredu, SR aj Maďarsko sa stali plnoprávnymi členmi Európskej únie. „Patríme síce k rôznym národnostiam, ale môžeme tvrdiť jedno, že sme Európanmi. To otvára nové obzory tolerancie a zmierenia,“ dodala K. Sziliová, ktorá začala a skončila svoj slávnostný prejav v slovenskom jazyku, na záver bez papiera v našom materinskom jazyku povedala: „Prajem vám veľa šťastia, dobrý život a veľa zdravia. Ďakujem pekne!“.
Účastníkov mlynských osláv predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány pozdravil listom. „Obyvatelia Mlynkov počas uplynulých 260 rokov dokázali, že slovenská menšina je schopná zachovať si svoju identitu takým spôsobom, že medzitým obohacuje aj väčšinovú spoločnosť. Nakoľko príslušníci slovenskej národnosti oprávnene považujú Maďarsko za svoju vlasť, tak aj maďarský národ hrdo pokladá históriu, jazyk a zvyky Slovákov v Maďarsku, vrátane pilíšskych Slovákov, za súčasť vlastnej kultúry...“ píše vo svojom liste F. Gyurcsány, podľa ktorého príklad Mlynčanov zároveň znamená povzbudenie do budúcnosti, aby vzájomná dôvera, úcta a pochopenie charakterizovali slovensko-maďarské vzťahy.
Riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská vo svojom príhovore poukázala na to, že Mlynčania majú nielen bohatú históriu, ale aj v súčasnosti vyvíjajú pozoruhodné kultúrne i národnostné aktivity, majú vysoký kredit a vážnosť v spolkovom živote, vo verejnej i štátnej správe, nezabúdajú ani na duchovné dedičstvo a ľudovú slovesnosť. „Spev a hudbu majú Mlynčania jednoducho vo svojom duchovnom erbe. Pieseň má veľkú moc spájať všetkých ľudí dobrej vôle, o tom dobre vedia aj Pilíšania, keď ich piesňami rozdávajú radosť všade, kde sa objavia,“ povedala Ľ. Bartalská.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová účastníkom osláv naznačila aj podstatu súčasných problémov miestnej Slovače, keď povedala, že zachovať jazyk a kultúru svojich predkov nebola a ani dnes vôbec nie je ľahká úloha. „Aj naši predkovia museli bojovať nielen s prirodzenou asimiláciou, ale často aj s menej tolerantnými, ba niekedy až nepriateľskými silami. Ale tak, ako oni, aj my zdoláme prekážky.“ Spomínajúc na svojho otca pani predsedníčka dodala: „Keby teraz prišiel medzi nás, bol by veľmi smutný, že za všetko, čo bolo v jeho dobe samozrejmé, dnes musíme bojovať, ale by nás aj povzbudzoval, aby sme pokračovali v práci, lebo táto naša slovenská kultúra je takým darom, ktorý musíme zachovať aj pre ďalšie pokolenia.“
Obecné oslavy pokračovali v Pamätnom parku kladením vencov, vzdaním holdu slovenským predkom. V rámci slávnostného aktu k pamätnej tabuli zakladateľov obce položili vence úcty a vďaky okrem rečníkov aj predstavitelia miestneho spoločenského života a ďalší hostia.
Po zaspievaní hymnickej piesne našej Slovače Daj Boh šťastia... program pokračoval v dome kantora, ktorý bol prvou školskou budovou Mlynčanov, kde na počesť jubilea zriadili výstavu diel mlynských výtvarných umelcov a literátov. Expozíciu slávnostne otvoril podpredseda miestnej slovenskej samosprávy Jozef Havelka o. i. týmito slovami: „Môžeme byť právom hrdí na svojich vynikajúcich umelcov, výtvarníkov a literárnych tvorcov, ktorí žijú tu, medzi nami, hoci doteraz sa im akosi nedostalo primeranej pozornosti a uznania. Vystavené diela - maľby, drevorezby, sochy, knihy a fotografie - spájajú nielen spoločné korene a miesto ich vzniku, ale aj to, že poukazujú na tie veci, ktoré boli prepotrebné k živobytiu našich predkov. Kameň a drevo, hora, les a potok - to všetko bolo životne dôležité pre našich predkov a pripomína to nám ich ťažký život.“
Po sprievode vystupujúcich kolektívov v dejisku pestrého kultúrneho programu, na nádvorí kostola, prítomných po odznení Pilíšskej hymny v spoločnom podaní spevákov Čívu, Santova a Mlynkov pozdravil starosta Mlynkov Jozef Lendvai. Potom v mene miestnych slovenských aktivistov a Koalície Zväz-Pilíš-Novohrad Imrich Fuhl uviedol svoj prejav s tým, že nemá právo tváriť sa, akoby bolo všetko v najväčšom poriadku. „Keby nás takto, takýchto videli naši predkovia, nebola by to pre nás nijaká sláva. Mohli by sme sa vyhovárať, že celý svet sa zbláznil. Pozeráme sa jeden na druhého krivými očami ako na smrteľného nepriateľa; navzájom sa neuctievame, nerešpektujeme; spory sa snažíme riešiť z pozície silnejšieho, akousi aroganciou moci; nehľadáme rozumné kompromisy; chyby a viny vidíme len v tom druhom a nedokážeme si ich ani odpúšťať. Ak je to pravda, že konáme tak pod vplyvom tzv. veľkej politiky, aj to svedčí len o našich slabostiach. Prečo by sme my nemohli byť múdrejší?“ - položil otázku I. Fuhl a dodal: „Predsa nie je normálne, že narodeniny našej dediny obecná samospráva nechce ani osláviť, ani podporiť; že naďalej musíme mať obavy, či dokážeme udržať miestnosti slovenskej samosprávy a slovenských organizácií; že obecná samospráva najslovenskejšej lokality v Maďarsku najnovšie vydáva jednojazyčné (iba maďarské) miestne noviny...“
V mene najvyššieho voleného zboru našej Slovače prítomných pozdravila zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová z javiska, na ktorom prvýkrát stála pred tromi rokmi, keď ho CSS postavila na oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku. „Ďakujem Mlynčanom a Slovákom ďalších pilíšskych osád, že tak pekne spievajú, zo srdca hovoria a sú pojmom v kruhu našej národnosti,“ povedala E. Rybová a vyjadrila svoje presvedčenie, že Pilíšania budú naďalej odovzdávať bohaté kultúrne dedičstvo svojim potomkom tak, aby každý vedel, že keď príde pod Pilíš, tak sa dostáva do „neba na zemi“.
Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková hovorila o tom, že je veľký sviatok, keď sa s úctou a vďakou skláňame pred tými, ktorí zanechali svoj rodný kraj a išli do neznáma za chlebom, usadili sa tu, postavili svoj kostol, svoju školu a v úžasnej viere si pestovali svoj jazyk. „Aký je dnešný svet?“ položila otázku, na ktorú aj odpovedala: „My máme úrady, samosprávy a inštitúcie, len tej lásky a tolerancie a tej nezištnosti akoby bolo pomenej.“ R. Egyedová Baráneková potom darovala predsedníčke NZ MR Katalin Sziliovej bábiku v pilíšskom kroji, ktorú zhotovili mlynské deti. Prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi odovzdala dar Zväzu, citaru ako svojrázny dolnozemský hudobný nástroj, hru na ktorom si osvojili aj naši Slováci. Pán prezident, ktorý má veľmi rád folklór, daroval Mlynčanom ozajstnú slovenskú fujaru, ktorú na žiadosť obecenstva musel hneď aj vyskúšať.
V uplynulých rokoch Samospráva obce Mlynky už tradične v rámci osláv znovuzaloženia obce udeľovala a odovzdávala vyznamenania Čestný občan obce a Pre Mlynky. V tomto roku sa táto tradícia prerušila, a tak Slovenská samospráva v Mlynkoch sa rozhodla v rámci svojich možností nejakým spôsobom predsa len zachrániť, čo je v jej silách. Prestížnu ďakovnú pamätnú listinu odovzdala dlhoročnému vedúcemu miestneho pávieho krúžku, učiteľovi slovenčiny na dôchodku Jozefovi Szivekovi a všadeprítomnej amatérskej kameramanke-dokumentaristke Rozálii Csanádiovej.
Javisko na nádvorí kostola potom už patrilo vystupujúcim kultúrnym telesám, vystriedali sa na ňom členovia pávích krúžkov z Mlynkov, Čívu a Santova, sólová speváčka Marta Papučková, škôlkári, žiaci základnej školy, súbor moderných tancov Kolibri, ženy z Hárommezu, miestna dychovka Tót-Party, tanečná skupina družobnej obce Veľké Ludince a kapela Šarfianka z Blatného (druhej družobnej obce Mlynkov). Vychýrení muzikanti hrali aj do tanca na plese.
Obecné slávnosti, v rámci ktorých sa konala aj súťaž domácich zákuskov a koláčov, pričom nechýbali ani nafukovacia šmýkačka či perkelt z diviny, podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Pilíšsky lesopark a celý rad miestnych podnikateľov a gazdiniek.
