Najprv jasné slnečné lúče, potom čierne dažďové mraky sledovali v Pitvaroši oslavujúcich obyvateľov a hostí, zhromaždených na Petőfiho námestí.
Pitvarošania si tradične začiatkom augusta pripomínajú udalosti, ktoré sa tu odohrali koncom 40. rokov minulého storočia. Presne 60 rokov uplynulo odvtedy, ako sa z tohto istého námestia hlučné vojenské nákladné autá pohli smerom na Slovensko a odvážali Pitvarošanov, Ambrózčanov a Alberťanov do vagónov, zoradených na železničnej stanici. Mnohým nebolo ľahké rozhodnúť sa, či majú opustiť rodné hniezdo a začať nový život v novej vlasti. Takto sa tunajší Slováci dostali na Slovensko - do Sládkovičova, Diakoviec a iných osád. Na ich miesto prišli maďarské rodiny zo Slovenska.
Prvé roky neboli bezstarostné. Kým si všetci našli svoje miesto v škole, v každodennom živote, v cukrovare a na poli, vyskytli sa aj nedorozumenia. Ako prvá ukázala príklad škola. Jej ľudový súbor už nenazývali slovenským či maďarským, lebo v ňom rovnako tancovali maďarské a slovenské deti, neskôr aj dospelí. Mladí rýchlo pochopili, že spolunažívať môžu iba v priateľstve. Ubehli roky, zrodili sa spoločné úspechy, ľudia si našli cestu k sebe, odbúrali hranice. Na stretnutie po 60. rokoch prišli mnohí a domáci ich srdečne privítali.
Účastníci Obecného dňa si pozreli výstavu v Kultúrnom dome, zbierku Slovenského oblastného domu, zúčastnili sa na kladení vencov pri vyrezávanom náhrobnom stĺpe a pri Soche hrdinov, požehnaní chleba, ako aj tabule pripomínajúcej presídlenie a umiestnenej na stene rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie. Slávnosti vyvrcholili kultúrnym programom.