Je za tým niečo očarujúce, keď ľudia (nech sú predstaviteľmi mladšej či staršej generácie), ktorí doma zvyčajne nerozprávajú po slovensky, si zrazu začnú spomínať na dávno zabudnuté pojmy a výrazy v jazyku svojich predkov.
V jazyku, ktorým začínali hovoriť v najútlejšom veku, ale ktorý postupne počas putovania svojou životnou dráhou zabúdali. K oživeniu dávnych vedomostí im teraz stačilo nastúpiť do autobusu, ktorý čím viac obcí prekríži, tým viac Slovákov pozbiera. V autobuse už počuť len slovenskú reč. Obzerám si ľudí okolo seba: ešte aj ten sa usiluje, kto už vonkoncom nevie po slovensky - poniektorí dokonca primiešajú do svojej reči ruské slová, ktoré sa naučili kedysi v školských laviciach.
- Jednou z príčin, prečo organizujeme z času na čas naše rokovania v pôvodnom jazykovom prostredí, je práve toto, - šepká mi predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková. Naozaj, počujem to na vlastné uši: kontaktnou rečou ľudí, ktorí ma obklopujú, je naozaj slovenčina. Zíde sa nás takmer päťdesiat a autobus naberie smer na Hronec.
X X X
Poslanci slovenských menšinových samospráv a zástupcovia organizácií Zväzu Slovákov v Maďarsku z Novohradskej a Hevešskej župy nie prvýkrát merajú cestu do rekreačného strediska Poniklec v Hronci. Tentoraz si ju spestrili výletom po úzkokoľajnej železnici v Čiernom Balogu.
Snáď hodinu trvala cesta v otvorenom vagóniku z Čierneho Balogu do Hronca, ale možno iba pol, neviem. Čas som totiž nevnímal. Zaujal ma harmonikár, ktorý nás sprevádzal a vyhrával nám rezké slovenské... Nuž a spev; veď keď sa spojí päťdesiat hlasov, človek sa povznesie nad časovú dimenziu... Harmonikár so šedivejúcou bradou v peknom kroji a s vnúčikom po boku - vládal. Aj hrdlom, aj prstami po klávesoch. Treba však uznať, mal dobrých partnerov-pomocníkov. Paľo Láska z Veňarcu - aby som spomenul aspoň jedného - jednoducho nemôže chýbať, ak ide o spev. O spoločný spev.
X X X
Predstavitelia slovenských menšinových samospráv a pobočiek ZSM v novohradskom a hevešskom regióne však nie preto prestúpili dnes už v podstate neexistujúce hranice medzi Maďarskom a svojim materským štátom, aby sa povozili úzkokoľajničkou, alebo sa kochali v kráse storočných lesných porastov. Čakalo ich dvojdňové rokovanie v rekreačnom stredisku Poniklec, prvá veľká akcia Novohradskej župnej slovenskej samosprávy a ZSM. V sobotu - hneď po raňajkách - ich čakala pracovníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ing. Daniela Parajková. Úrad je orgánom vlády Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje starostlivosť o Slovákov v zahraničí v jej najširšom zábere, teda od tvorby štátnej politiky až po jej realizáciu, vysvetľuje mi opäť pani Ruženka. Z prednášky pani Parajkovej vysvitne: Maďarsko je v poradí druhým štátom čo sa týka sumy pridelenej podpory slovenskej menšine v minulom roku. Je už ale iná otázka, že práve tí, ktorí sú tu teraz prítomní, nevyužili túto možnosť. Jedine Šalgótarjánčania podali projekt do súbehu a dostali 40 tisíc korún na vydanie CD kapely Svrčkovci. Do tohoročného kola poslali Novohradčania jedinú žiadosť o podporu na župný národnostný deň. Bodaj by boli úspešní.
Treba si pýtať - zhrňujeme potom, čo sme si vypočuli cenné informácie od Ing. Parajkovej, veď slovenská vláda podporuje vzdelávanie, vedu, výskum, kultúru, informácie a médiá. Teda prakticky všetky oblasti nášho národnostného života. Pani Daniele musím prisľúbiť, že nezabudnem napísať webovú stránku ich úradu www.uszz.sk. Záujemcovia tu nájdu všetky potrebné informácie.
Dve dohody medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a Novohradskou, respektíve Hevešskou župou sú už podpísané, jedna je v prípravnom štádiu - informuje nás ďalší vzácny hosť stretnutia Doc. Milan Murgaš CSc. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja si tiež nájde čas, aby strávil medzi nami niekoľko minút cestou z jubilejných slávností v Čiernom Balogu do Antola. Pán predseda je človek činov, rád by pomáhal svojim krajanom. - Len vtedy zostanete Slovákmi, ak budete hovoriť po slovensky..., - prízvukuje. Posmeľuje nás: navrhnite, o čo by sme mohli doplniť tieto dohody, aké požiadavky máte, von s nimi. Nech ide hoci o ekonomické, spoločenské, alebo kultúrne záležitosti. Garantuje, že do zmlúv budú zaradené aj otázky týkajúce sa pomoci a spolupráce so slovenskou národnosťou. Rád by napríklad vedel, ktoré obce chcú nadviazať priateľské kontakty so slovenskými obcami v jeho kraji. Veňarčania, Dengelegčania a Agárdčania hrdo bilancujú výsledky dlhoročného priateľstva s Dolnou Strehovou a Hrušovom. Dengeleg vďačí za znovuoživenie vyučovania slovenčiny výnimočne dobrým kontaktom s Vidinou. Starosta obce Agárd Ondrej Agárdi hovorí o priam rodinných putách s obcou Jasenie. To je len niekoľko z pozitívnych príkladov a pán predseda sľubuje pomoc pri nadväzovaní ďalších kontaktov. Čaká od nás požiadavky. A pomôže... Prvým krokom jeho sľúbenej pomoci bolo uhradenie jednodňového pobytu účastníkov na Slovensku. Objednávku priniesol do Hronca pán predseda osobne.
Druhým bude návšteva Novohradskej župnej slovenskej samosprávy a Slovenskej národnostnej základnej školy v Lucine, ktorú plánuje podniknúť pri príležitosti podpísania dohody o spolupráci medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a Novohradskou župnou samosprávou.
Popoludní nasleduje pálčivá téma. O čom inom, ako o školstve. Hlavne o školstve.
- Od transformácie spoločnosti nemáme v našich školách inšpektorov, - hovorí mi učiteľka z Guty Zuzana Bánová, mimochodom, laureátka štátneho vyznamenania, ktoré dostala teraz 20. augusta. - Pozor, - a zdvihne ukazovák, - nemyslite si, že nám chýba dajaká kontrola pri výučbe slovenčiny! O to viac nám chýbajú akési zjednotené smernice. Hneď uvedie: - Nemáme jednotné učebnice, ale nemôžeme učiť z hocijakých kníh, lebo škola by stratila právo na štátne financovanie.
O problematike, resp. o navrhovanej koncepcii národnostného školstva účastníci vopred dostali písomný materiál od vedenia Novohradskej župnej slovenskej samosprávy. Pred zasadnutím v Hronci prišli na tento materiál písomné reakcie o. i. z Terian, Luciny, Horných Peťan, Guty a Banky. Živú diskusiu začína členka školského výboru CSS Ruženka Komjáthiová.
Pre Novohrad a Heveš sú príznačné národnostné školy, kde sa vyučuje slovenský jazyk 4 hodiny týždenne. Učiteľky-slovenčinárky rad-radom hovoria o problémoch. A nielen hovoria - navrhujú aj riešenie. Vytvorenie poradného metodického výboru pri Novohradskej župnej slovenskej samospráve, ktorý bude koordinovať metodické dni s praktickými ukážkami výučby slovenčiny. Ako prví sa hlásia Lucinčania, potom Veňarčania, Guťania, Šápovčania. Zrodí sa iniciatíva vytvárať tzv. školské mikroregióny, organizovať odborné exkurzie na Slovensko, ktoré kedysi organizovala R. Egyedová Baráneková a ktoré mali veľký úspech. Nadhodí sa aj otázka materských škôl: tieto sa môžu považovať za národnostné, ak v nich vyučujú národnostný jazyk aspoň 30 minút - týždenne. Pol hodiny za týždeň. Viac ako smutný fakt.
A znova nasleduje živá diskusia. Nie ponosy, ale nové pohľady na riešenie. Zapájajú sa nielen pedagógovia, ale napr. aj delegácia zo Šámšonu - ženy, ktoré majú vnúčikov škôlkárov. Cítiť, že téma je mimoriadne citlivá, ťažká a dominujúca. Lebo bez Slovákov nám netreba školy ani inštitúcie. Hádam iba múzeá.
Treba si pýtať - opakujem po prestávke len sám pre seba, veď opäť ide o granty - tentoraz vo výške troch miliónov korún. Touto sumou podporí Slovensko svojich krajanov žijúcich v Maďarsku. Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa preto vypisuje súbeh na podporu kultúrno-osvetovej činnosti, ako aj na školu v prírode na Slovensku. Tu, kde sa práve nachádzame, v lone očarujúcej prírody, neďaleko mesta Brezno. Podrobné údaje o súbehoch poskytnú regionálni vedúci ZSM, alebo portál Slovákov v Maďarsku www.luno.hu. Tu o nich hovorí predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková.
A nielen o nich. Informuje o činnosti a dianí ZSM od XIII. zjazdu. Vyzýva pobočky, aby napriek ťažkostiam naďalej pracovali a aby nezabúdali zapájať sa do radu organizátorov národnostných podujatí. Veď nie všetko sú peniaze. Prípravná a organizačná práca, ktorú spolky vykonávajú, má nevyčísliteľnú hodnotu.
X X X
Naša cesta nebude výletom - znie mi v ušiach upozornenie predsedníčky župnej slovenskej samosprávy Kataríny Plevovej ešte pred odchodom do Brezna. Je ráno, čas návratu. Ľudia sedia v autobuse, ale nepospevujú, ako som pôvodne predpokladal; každý je pohrúžený do svojich myšlienok. O budovaní priateľských stykov medzi obcami, o národnostnom školstve, o svojej slovenčine, o potrebe stretávať sa, o krásnych dvoch dňoch... plných impulzov zamyslieť sa nad budúcnosťou...