- Od 1. januára ste vedúcim úradu CSS. Ako k tomu došlo?
- Musíme sa vrátiť trocha do minulosti. Keď som sem prišiel pracovať, už sa vedelo, že v CSS budú potrebovať človeka s právnickým vzdelaním, lebo sa chystajú zmeny. Dovtedy, kým k tomu nedôjde, tu môžem pracovať, aby som zistil, ako tu idú veci. Potom došlo k novele zákona - od 1. januára každá menšinová samospráva musí zamestnávať vedúceho úradu. Naša samospráva tiež vypísala konkurz, na ktorý som sa prihlásil ako jediný a Valné zhromaždenie CSS ma vymenovalo do funkcie.
- Prečo ste sa uchádzali o tento post?
- Mohol by som povedať veľké slová, ako výzva a iné, ale to by som nechcel. Bola tu určitá kontinuita, veď tento post zodpovedá môjmu vzdelaniu. Môžem vytvoriť taký úrad, aký stanovuje právny predpis. Máme veľké plány a veľa roboty, veď musíme vypracovať veľa interných predpisov. Aby aspoň trošku prešla činnosť úradu do právnej roviny.
- Pred tromi cyklami tu už bola vedúca úradu, túto funkciu zastávala súčasná zástupkyňa predsedu. Máte iné povinnosti ako mala ona?
- Neviem, ako vtedy ten úrad vyzeral. Neviem to porovnať. Ja vytváram celkom nový úrad. Práca referentov na seba nadväzuje, ale úrad ako taký beriem ako novú inštitúciu. Právne ho musíme založiť až teraz. Práca tu bola, ale úrad potrebuje napr. registračné číslo od štátnych orgánov. Tak isto musíme vytvoriť zakladajúcu listinu.
- To znamená, že úrad pôsobí ako organizácia?
- Je to jedna inštitúcia. Pomimo CSS a popri nej. Keď sa na to pozeráme z právneho hľadiska, tak existuje CSS a niektoré veci, najmä finančné, vybavuje úrad. Podobne ako napr. mestský či obecný úrad.
- Ak by niekto nevedel, ako fungujú miestne úrady: ako to vyzerá?
- Môžeme povedať, že v tejto analógii ja som notár a mám povinnosti ohľadne starostlivosti o dodržiavanie zákonov. Som zodpovedný za finančné zdroje, za plánovanie rozpočtu a podobne.
CSS a úrad je to isté, úrad sa oddelí iba právne. Problém bol taký, pričom ešte nie je celkom vyriešený, že kým samospráva je rozpočtovým orgánom, úrad by mal byť ústredným rozpočtovým orgánom, čo znamená, že by sme museli vykonávať všetko ako štátne orgány. Takto napríklad by sme nemali vlastné bankové konto, ale všetky finančné aktivity by sme vyvíjali cez štátnu pokladňu. Tu by vlastne ani neboli peniaze, len tzv. rozpočtové plány, ktoré štát môže hocikedy zmeniť. Účtovníctvo by bolo oveľa zložitejšie, museli by sme oddeliť všetko od úradu, napr. vydávanie Nášho kalendára, alebo udeľovanie podpory. Vyplýva to aj z nezhody, podľa ktorej celoštátne menšinové samosprávy niekedy zaraďujú k štátnym orgánom a niekedy k spoločenským organizáciám. Napokon sa zo zákona vybralo slovíčko ústredný, čím sa trochu zlepšil náš stav. Takže fungujeme na samosprávnej báze, len inklinujeme k predpisom, ktoré sa týkajú obecných samospráv.
- Čo sa týka personálnej časti, v prípade obecných samospráv zvykne byť zamestnávateľom nie starosta, ale notár.
- Áno, je to tak aj u nás: vedúci úradu vykonáva zamestnávateľské práva.
- Koľko má úrad zamestnancov?
- Bežíme tak ako doteraz: bola referentka pre mediálne otázky, referentka pre kultúru a pre školské otázky. Mediálne otázky sme spojili s kultúrou. Vyskúšame, ako to pôjde. Máme hospodársku vedúcu, ktorá spolu so mnou, vykonáva účtovníctvo a plánovanie rozpočtu, a máme pokladníčku, ktorá bude trochu viac spolupracovať s účtovníčkou. Máme sekretárku a technický personál: upratovačku a vodiča-údržbára.
- Nakoľko sa tým zmenila funkcia predsedu? Veď doteraz predseda vykonával povinnosti zamestnávateľa.
- Predseda sa nemusí starať o zamestnancov v právnom slova zmysle, ale práca je podobná. Spolupracujeme, máme spoločné porady, vieme, čo robí druhý. Predseda a zástupkyňa predsedu sa môžu trošku viac venovať reprezentatívnej stránke. Doteraz sa snažili byť všade, ale tieto povinnosti ich obmedzovali, odteraz sú trochu odbremenení.
- Hovorili sme o referentkách. Ako vieme, od 1. januára Daniela Onodiová bude riaditeľkou Slovenského divadla Vertigo a vy už tiež nie ste školským referentom. Kto zastáva tieto posty?
- Na školstvo sme zobrali Eriku Lazárovú, v našich kruhoch známu ako Kraslánovú. Je odborníčka, už dávno pracuje v školskej oblasti. Doteraz sa osvedčila a dúfam, že tak to bude aj naďalej. Na kultúrnu oblasť sme zobrali tiež bývalú učiteľku Esteru Lamiovú, ktorú tiež veľa ľudí pozná. Snaží sa, dúfame, že sa tiež osvedčí.