O Mlynkoch aj v europarlamente ● Možno zabojujú referendom
Poslanci Národnej rady SR za ĽS-HZDS Milan Urbáni a Ján Kovarčík pôjdu spolu s europoslankyňou Irenou Belohorskou diskutovať so starostom obce Mlynky o vysťahovaní slovenskej samosprávy zo Slovenského domu.
ĽS-HZDS chce zároveň prostredníctvom svojich europoslancov iniciovať rozpravu na túto tému aj v Európskom parlamente. „Politické grémium ĽS-HZDS je rozhorčené bezprecedentným postupom samosprávy maďarskej obce Mlynky a považuje ho za hrubú diskrimináciu,” povedal M. Urbáni. Kauzu považuje za odstrašujúci príklad mocenského politického zásahu do spolunažívania občanov rôznych národností v krajinách Európskej únie. Zároveň ho vníma ako odstrašujúci prípad násilnej asimilácie národnostnej menšiny. Proti rozhodnutiu miestneho zastupiteľstva o vysťahovaní Slovenskej samosprávy v Mlynkoch zo Slovenského domu v obci Mlynky ostro protestuje aj vláda SR. Angažovanie sa vlády, aby maďarská strana konala vo veci vysťahovania kancelárie, sa podľa ministra zahraničných vecí Jána Kubiša neodrazí negatívne na vzájomných vzťahoch. Poslanci samosprávy obce Mlynky v utorok 25. marca väčšinou hlasov rozhodli o tom, že zo Slovenského domu vysťahujú kanceláriu, v ktorej sídlia Slovenská samospráva v Mlynkoch a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov. Samosprávy sa budú musieť presťahovať do obnovených náhradných priestorov bytu pri základnej škole.
Slováci v dedine Mlynky na severe Maďarska možno zabojujú o kanceláriu referendom. Z miestností Slovenského domu pri obecnom úrade chce totiž starosta vysťahovať Slovenskú samosprávu v Mlynkoch a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov. Mlynky sú dedina severne od Budapešti, v ktorej sa 54,6 percenta z 2 400 obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. Slováci sa boja, že starosta chce úplne zlikvidovať Slovenský dom. „Referendum je posledná možnosť, ktorá prichádza do úvahy asi o mesiac. Veríme, že dovtedy sa dokážeme so starostom dohodnúť,” hovorí člen slovenskej samosprávy a redaktor portálu Slovákov v Maďarsku www.luno.hu Imrich Fuhl. Predpokladá, že referendová otázka by znela, či sú ľudia za zachovanie Slovenského domu a za to, aby v ňom boli aj naďalej slovenské spolky. Spor o kanceláriu medzi Slovákmi a starostom sa vystupňoval natoľko, že slovenské ministerstvo zahraničných vecí zvolalo mimoriadne rokovanie komisie Slovenskej a Maďarskej republiky, ktorá sa venuje menšinám. „Myslíme si, že vzťahy medzi krajinami na najvyššej úrovni sú dobré a chceme to riešiť práve v rámci dobrých susedských vzťahov,” potvrdil Ján Škoda, hovorca Ministerstva zahraničných vecí MR. Termín stretnutia komisie ešte nie je stanovený. Podľa predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjénovej nejde o jednu kanceláriu, ale o vyvrcholenie problémov medzi Slovákmi v obci a novým starostom. Demjénová tvrdí, že starosta sa snaží vytlačiť Slovákov na okraj spoločenského života v dedine.
Situácia okolo osudu Slovenského domu v Mlynkoch sa čoraz viac vyhrocuje. Miestne zastupiteľstvo chce Slovákov z domu vysťahovať do utorka budúceho týždňa. Slovenská samospráva však dom neopustí a chce ho brániť vlastnými telami.
„V žiadnom prípade sa nebudeme sťahovať. Keď bude treba, urobíme živú reťaz. Museli by použiť násilie, aby nás odtiaľ dostali,” zdôraznil pre HN člen slovenskej samosprávy a redaktor portálu Slovákov v Maďarsku Imrich Fuhl. Slováci sa na poslednú chvíľu pokúšajú nájsť dohodu so starostom Mlynkov Józsefom Lendvaim. Ten sa mal vo štvrtok stretnúť s predsedníčkou slovenskej samosprávy Martou Demjénovou, z obce však odišiel. „Nechali sme mu list so žiadosťou o stretnutie a čakáme na odpoveď,” povedala pre HN Demjénová. Celá záležitosť sa už dostala aj do Európskeho parlamentu. „Naša delegácia napísala list všetkým zástupcom európskych sociálnych demokratov, v ktorom ich informuje o situácii v Mlynkoch. Chceme, aby sa o tom hovorilo v interskupine pre národnostné menšiny,” uviedol pre HN slovenský europoslanec Vladimír Maňka.
Konflikt o dom v centre dedinky, kde sa viac ako polovica obyvateľov hlási k slovenskej národnosti, sa vyostril v utorok. Zastupiteľstvo vtedy rozhodlo, že zo Slovenského domu sa do 1. apríla musí vysťahovať kancelária, v ktorej sídli slovenská samospráva a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov. Presťahovať sa majú do náhradných priestorov v základnej škole. To však rozhodne odmietajú. „Sme pripravení použiť všetky prostriedky, ktoré nám umožňuje zákon. Keď všetky možnosti vyčerpáme, celú vec môžeme posunúť pred súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V žiadnom prípade sa však nenasťahujeme do priestorov, ktoré nám ponúkajú,” tvrdí Imrich Fuhl. Podľa nebo hlasovali za vysťahovanie slovenských inštitúcií z domu „pomaďarčení Slováci”. Lendvai sa však bráni, že nejde o vysťahovanie, ale o zmenu funkcie priestorov. Do kancelárie, ktorá bude slúžiť verejným záujmom, sa vraj potom môžu Slováci vrátiť. Starosta tiež prisľúbil, že sa bude snažiť o predĺženie času, ktorý majú Slováci na odchod z domu. Viac svetla do prípadu môže vniesť ombudsman, ktorého spolupracovníci by do Mlynkov mali prísť 28. marca. „Maďarská vláda požiadala ombudsmana, aby jeho ľudia navštívili Mlynky a preverili situáciu priamo na mieste. Do dediny sa prídu pozrieť aj pracovníci úradu pre dozor nad obcami,” pripomenul pre HN slovenský veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš. Podľa neho sa o ďalších krokoch bude dať hovoriť až po tom, ako budú známe stanoviská ombudsmana.
Kauza Mlynky naberá stále viac zahraničnopolitické rozmery. Vláda premiéra Roberta Fica v stredu oznámila, že rozhodnutie samosprávy v Mlynkoch je likvidačné pre slovenskú menšinu v Maďarsku. „Takýto krok je jednoznačným porušením existujúceho stavu a zásahom do postavenia príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku,” vyhlásil Fico. Zástupcom slovenskej menšiny v obci prisľúbil finančnú pomoc a o spore plánuje hovoriť s maďarskou vládou. Priamo v Mlynkoch by sa chcel na vlastné oči presvedčiť o situácii aj podpredseda vlády pre národnostné menšiny Dušan Čaplovič. „Samozrejme, mám záujem navštíviť Mlynky, ale chcem tak urobiť po dohode s maďarskou stranou,” povedal pre HN Čaplovič, ktorý už požiadal o pomoc svojho maďarského kolegu Pétera Kissa. „Teraz čakám na odpoveď maďarských partnerov. Ak by sme sa s nimi dohodli, zrealizovali by sme spoločnú návštevu.” Podľa vicepremiéra sa zástupcovia slovenskej a maďarskej vlády stretnú 7. apríla v Bratislave na konferencii o cezhraničnej spolupráci. Hovoriť by sa na nej mohlo aj o otázke Mlynkov.
Spor medzi Slovákmi a Maďarmi v obci Mlynky má dozvuky na vládnej aj diplomatickej úrovni. Premiér Robert Fico do Budapešti odkázal, že mlynčianskym radným by mala dohovoriť maďarská vláda. Ministerstvo zahraničných vecí si pre spor po pol roku znovu predvolalo maďarského diplomata. „Budeme reagovať protestom,” uviedol hovorca ministerstva Ján Škoda. Kým pred pol rokom bol na koberci na ministerstve veľvyslanec, 26. marca si slovenská diplomacia predvolala chargé ďaffaires. Bratislava očakáva od maďarskej strany, že sa postará o nápravu situácie v Mlynkoch, kde prišli o strechu nad hlavou dve organizácie slovenskej menšiny. „Takýto krok (vysťahovanie) je jednoznačným porušením existujúceho status quo a zásahom do postavenia príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku,” konštatoval premiér Robert Fico. Menšinovým organizáciám v Mlynkoch ponúkol peniaze. O prípad sa začali zaujímať aj poslanci. „Predstavte si, že by sa tá situácia stala v opačných pomeroch. Celú záležitosť by hneď riešil Brusel,” konštatoval poslanec za Smer Dušan Jarjabek. Na základe jeho návrhu by mal prísť o situácii v Mlynkoch poslancov informovať minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Ten vyhlásil, že situácia v Maďarsku presiahla únosné medze a mala by sa riešiť všetkými prostriedkami, ktoré pripúšťa zmluva o slovensko-maďarských vzťahoch. Podľa SMK slovenskí politici situáciu zbytočne dramatizujú. „Ak sa naozaj stala chyba zo strany maďarskej vlády, vynasnažíme sa, aby bola napravená,” povedal podpredseda SMK József Berényi. Mlynčiansky starosta József Lendvai obvinenia z protislovenských nálad odmietol. Tvrdí, že potreboval získať reprezentačné priestory pre obec. Slovenská menšina v Mlynkoch sa sťahovať nechce, ponúkané priestory v základnej škole sa jej vidia nevyhovujúce. Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou boli naposledy pomerne vypäté vlani na jeseň. Na začiatku bol návrh nového predsedu SMK Pála Csákyho odškodniť obete tzv. Benešových dekrétov. Nasledovali vulgárne vyjadrenia šéfa SNS Jána Slotu na jeho adresu a neoficiálna návšteva maďarského prezidenta, ktorú slovenská strana pochopila ako provokáciu.
Snaha vysťahovať slovenskú samosprávu z budovy v maďarskej obci Mlynky je viac ako obyčajným miestnym problémom. Politický rozmer mu pridáva fakt, že Mlynky sú jedinou obcou v Maďarsku, v ktorej Slováci predstavujú nadpolovičnú väčšinu. A je prinajmenšom nápadné, ak v posledných rokoch postupne prichádzajú o kultúrne podujatia, dvojjazyčné noviny a napokon aj o strechu nad hlavou. To všetko sa navyše deje v čase, keď medzi Slovenskom a Maďarskom panujú nie práve ideálne vzťahy. A tak predsa musí byť už na pohľad jasné, že každý krok, ktorý okliešti práva menšín, vyvolá citlivú reakciu druhej strany. (Tak ako vyvoláva pobúrenie v maďarskom prostredí napríklad snaha ministra školstva posilniť na menšinových školách slovenčinu.) Početnosť a zomknutosť Slovákov v Maďarsku nemožno porovnávať s maďarskou menšinou na Slovensku, ktorú zastrešuje vplyvná politická strana. Určite však platí, že ak by podobne necitlivo postupoval predstaviteľ slovenskej obce voči maďarským obyvateľom, problém by riešila SMK, jej maďarskí partneri a možno aj EÚ. A bolo by to aj namieste, pretože únia sa pasovala za spoločenstvo, v ktorom nemožno ubližovať právam jednotlivca ani nijakej menšinovej skupiny. Udalosti v Mlynkoch sú teda v rozpore s hodnotami únie a zároveň ubližujú slovensko-maďarským vzťahom. Stoja za to priestory Slovenského domu, alebo je v hre aj iný (politický) zisk?
Médiá v Maďarsku v posledných dňoch premárnili výbornú príležitosť ukázať, že nefungujú na etnickom základe. Že ich ťažkosti menšín nezaujímajú iba vtedy, ak ide o problémy Maďarov v susedných štátoch, a že im ide o ochranu menšinových a ľudských práv všeobecne, „padni komu padni“, ako občas samé hovoria. Stal sa skôr opak. Kauzu Mlynky médiá v Maďarsku v lepšom prípade úplne ignorovali. V horšom prevzali v slovensko-maďarských otázkach tradične pomerne tendenčné a hlavne nekvalitné spravodajstvo agentúry MTI, ktoré kauzu ťahalo cez protimaďarské výpady Jána Slotu (čím ju úplne zdiskreditovalo). Prípadne, ako budapeštiansky verejnoprávny rozhlas, poskytli veľký priestor starostovi obce, aby podľa očakávania vysvetlil, že je v Mlynkoch všetko v najlepšom poriadku, to len niektorí pre sebecké záujmy rozoštvávajú ľudí. Je v poriadku, že sa maďarské médiá sústavne a intenzívne zaoberajú krajanmi v susedných štátoch. Nie je však v poriadku a je aj veľmi nápadné, že kým v prvom prípade až na drobné výnimky nekriticky preberajú stanoviská menšinových politikov, v prípade Mlynkov je tomu naopak. Zdá sa, akoby pre svet mali jednoduchý vzorec - pravdu majú vždy naši. Rovnako príležitosť premárnila aj SMK. Pre politickú stranu je prirodzené, že ju najviac zaujíma, čo trápi voličov, hlasy ktorých chce získať. Je pochopiteľné, že venuje SMK viac pozornosti novému školskému zákonu na Slovensku, než problémom Slovákov v Maďarsku, ktorí ich voliť nebudú. Nepochopiteľné však je, že Mlynkom nevenuje pozornosť vôbec. Málokedy sa jej pritom naskytne taká skvelá príležitosť ukázať, že nie je etnická strana. Že jej tiež ide o práva menšín v princípe a nie len, ak ich upierajú práve Maďarom. Zdá sa, že to nenapadlo ani Pálovi Csákymu, ktorý mal ešte pred dvomi rokmi ako vicepremiér vlády na starosti aj Slovákov v Maďarsku.
Dedina tridsať kilometrov severne od Budapešti, ulice s názvami Šelpice, Výhoň (vyháňali tadiaľ kravy, kozy), Slovácka, Horná, Dolná. Obec Pilisszentkereszt, ktorú Slováci volajú Mlynky, bola ešte pred týždňom nenápadná a takmer neznáma oblasť na severe Maďarska. Stačil však obyčajný návrh na výmenu dvoch kancelárií a dedina zodvihla z kresiel ministrov vlád Slovenska a Maďarska, v Mlynkoch sa za deň vystriedalo osem televíznych štábov. Miestna rodáčka Gizela Molnárová mala manžela Maďara z Lučenca, ktorý po slovensky nevedel. Ona zasa pochádza zo slovenskej rodiny z Mlynkov. Vzali sa a manžel sa musel v Maďarsku naučiť po slovensky, lebo v dedine je slovenčina normálna. Založili ju slovenskí prisťahovalci a dodnes sa 54,6 percenta miestnych hlási k slovenskej národnosti. Zvyčajne mala slovenských starostov, ale po predchádzajúcich voľbách sa do obecného úradu dostal Maďar József Lendvai. Vo vitríne svojej kancelárie si síce nechal veľkú slovenskú vlajku, s jeho nástupom sa však začali spory, ktoré 26. marca riešila aj slovenská vláda. „Do dediny sa v predchádzajúcich rokoch prisťahovalo veľa ľudí z okolia Budapešti. Napriek tomu medzi ľuďmi spory nie sú, no začali sa hádky medzi novým starostom a slovenskými spolkami,” hovorí Molnárová. V Mlynkoch pôsobí slovenská samospráva, ktorý organizuje oslavy, pozýva slovenské divadlá, veľvyslanca. Predsedníčka samosprávy Marta Demjénová hovorí, že 260 rokov bol v dedine pokoj, ale nový starosta a obecní poslanci urobili rozruch. „Hneď na prvej obecnej slávnosti nedovolili deťom spievať a recitovať po slovensky. Vydávali sme s obcou spoločný dvojjazyčný časopis, ale starosta ho zlikvidoval. Slovenským učiteľom o polovicu znížili národnostný príplatok. Hľadali sme do školy novú riaditeľku s podmienkou, aby vedela po slovensky. Starosta podmienku odmietal. Tento týždeň spory vyvrcholili, starosta chce vysťahovať dva slovenské spolky zo Slovenského domu a umiestniť ich do budovy školy. Jeden obecný poslanec navrhol zrušiť slovenčinu v škole, lebo ju vraj nikto nechce. Poslali rodičom dotazníky a 99 percent, naopak, povedalo, že slovenčinu chcú.” Mlynky sú postavené pod sedemstometrovým kopcom Píliš. Slováci žijú najmä v staršom centre dediny. Popri ceste sú podlhovasté domy otočené priečelím do cesty ako v typických slovenských horských dedinách. O sporoch medzi slovenskými spolkami a starostom vie v dedine len zopár ľudí. „Že starosta chce vysťahovať spolky zo Slovenského domu? Neverím, to neurobí,” hovorí miestny Slovák Alexander Šípoš. „Alebo urobí? Maďari by chceli všetko odtiaľto odložiť, všetkých Slovákov.” Pred domami na ulici blízko centra debatujú dve starenky. Slovenka Pavla Pintérová a Maďarka Éva Kertészová. „Ale kdeže, tu hádky nie sú. Nikdy ani neboli, vždy sme sa všetci ľúbili. My sme sa už narodili tu, len pánbožko vie, z ktorej oblasti Slovenska pochádzali naši predkovia,” reaguje prekvapená Pintérová na otázky o hádkach medzi starostom a spolkami. „Ani mne sa to nezdá. Naozaj to starosta robí? Kto vám to rozprával?” potvrdzuje dedinčan Ján Štefan Kara, že medzi ľudí ešte hádky veľmi neprenikli. Organista v kostole, Maďar János Kelemen, však o nich počul. „Ľudí v dedine to neovplyvní. Aj v kostole vždy spievam po slovensky, po maďarsky, nikomu to nerobí problém,” tvrdí. Slovenské nápisy sú všade. Nielen na oficiálnych miestach, ale aj na potravinách, vo výčape. Z viet Slovákov cítiť silný maďarský prízvuk, niektorí si občas nevedia spomenúť na slovíčka. Priamo v dedine nepracuje takmer nik, väčšina dochádza do neďalekej Budapešti. Vplyv veľkomesta cítiť v novej časti. Veľké autá, moderné domy. Bývajú v nich ľudia, čo predali v Budapešti byty a presťahovali sa na vidiek. „Sťahuje sa ich sem čoraz viac. Hovoril som slovenskému veľvyslancovi, že onedlho v Mlynkoch nebude počuť slovenské slovo,” hovorí Kara. Jeho priezvisko je turecké: „Boli tu aj Turci. Keď ich vyhnali, dedinu osídlili Slováci. Prišli za robotou, usadili sa. Pracovali najmä v lesoch. Za minulého režimu boli v dedine pece na pálenie vápna, ale veľa ľudí ešte stále robilo v lese. Teraz väčšina cestuje do Budapešti,” vysvetľuje. Obecný úrad a budova Slovenského domu sú na jednom dvore. Starosta József Lendvai sa tak so svojimi nepriateľmi zo spolkov denne stretáva. Lendvai hovorí, že budova Slovenského domu je obecná, spolky neplatia za kanceláriu v dome ani forint. „Nerozumiem, prečo sa búria, veď im poskytneme bezplatne inú kanceláriu o dvesto metrov ďalej. My kanceláriu v Slovenskom dome potrebujeme. Sídli v nej päť spolkov, ale vysťahujeme iba dva - Slovenskú samosprávu a Regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov, ktoré tam sú najčastejšie a majú aj najviac vecí. Kanceláriu využijeme na rokovania. Keď napríklad príde slovenský veľvyslanec, prijmeme ho tam,” vysvetľuje Lendvai. Šéfka slovenskej samosprávy Marta Demjénová sa na argumentoch starostu smeje: „Slovenský veľvyslanec s delegáciou vždy chodí k nám, nie k starostovi. Starosta ešte nemal návštevu, na ktorú by potreboval väčšie priestory. A keby chcel niekoho prijať, pokojne môže prísť za nami a my mu kanceláriu otvoríme. No on sa nikdy neprišiel dohodnúť, priamo nás chce vysťahovať,” hovorí Demjénová. Obaja tvrdia, že ten druhý „z blchy urobil elefanta” a nerozumejú prečo.