Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič plánuje budúci týždeň na stretnutí so svojím maďarským partnerom Pétrom Kissom rozoberať situáciu v Mlynkoch.
„Určite sa ho budem na to pýtať a budeme o tom diskutovať.“ Sám sa však zatiaľ do slovenskej dedinky v Maďarsku nechystá. Čaplovič tvrdí, že od nástupu nového starostu obce Józsefa Lendvaiho sa tam „dejú veci, ktoré znižujú štandardy národnostnej menšiny“. Ide pritom o obec, kde má slovenská menšina najväčšie zastúpenie. Do prípadu, kde miestna samospráva chcela vysťahovať Slovákov zo Slovenského domu, sa zapojili nielen maďarskí, ale aj slovenskí vládni predstavitelia. Prípad skončil aj v europarlamente. Šéfov parlamentných výborov o tom písomne informovala europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD).
Poslankyňa Európskeho parlamentu a členka výboru EP pre zahraničné záležitosti a výboru EP pre ľudské práva Irena Belohorská navštívila 3. apríla obec Mlynky, aby
sa tam osobne informovala o vývoji situácie. Poslankyňa EP sa stretla s predstaviteľmi obecnej a miestnej slovenskej samosprávy. Kauza obce Mlynky (Pilisszentkereszt) prepukla 25. marca, keď miestna samospráva väčšinou hlasov rozhodla o tom, že zo Slovenského domu vysťahujú kvôli nedostatku priestorov kanceláriu, v ktorej sídlia Slovenská samospráva v Mlynkoch a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov. O situáciu sa osobne zaujímal aj prezident MR László Sólyom, ktorý na mieste skonštatoval, že nejde o slovensko-maďarský spor. Vyjadril však súhlas s tým, že Slovákom sa nepáči, že musia opustiť miesto, ktoré považujú za svoje. Nebolo to podľa jeho slov šťastné rozhodnutie, ale na druhej strane deklaroval pochopenie pre postoj obecnej samosprávy, ktorá má nedostatok priestorov.
Už 1. apríla sa mali Slováci v maďarskej dedinke Mlynky vysťahovať zo Slovenského domu. No nestalo sa. Horúcu kauzu prišiel 31. marca osobne riešiť aj maďarský prezident László Sólyom. Vyzval obe strany, aby sa dohodli na spoločnom postupe. O vysťahovaní slovenskej národnostnej samosprávy z jej priestorov rozhodli obecní poslanci. Starosta dedinky Mlynky József Lendvai a väčšina obecných poslancov chcela totiž priestory v dome využívať ako reprezentatívnu kanceláriu. Predstavitelia slovenskej samosprávy však považujú tento krok za ďalší útok na slovenskú menšinu. K slovenskej národnosti sa v dedine hlási viac ako polovica obyvateľov. Prezident Sólyom po exkurzii v obci vyhlásil, že nejde o národnostný konflikt. „Ide skôr o vnútropolitickú záležitosť.” Predsedníčka Slovenskej samosprávy v severomaďarských Mlynkoch Marta Demjénová hovorí, že kompromisným riešením by bolo dotknuté priestory od obce odkúpiť, alebo ich otvoriť pre všetky obecné organizácie, tak aby aj starosta mal svoje priestory. Lendvai však tvrdí, že konflikt je založený na politickom a osobnom princípe. „Predajú všetko tak, akoby to bolo namierené proti Slovákom, chcú, aby všetko bolo ako doposiaľ.” Chce sa dohodnúť - tvrdá však na tom, aby mal v dome kanceláriu. Najbližšie stretnutie, kde sa bude hľadať riešenie, bude dnes popoludní. Obecné priestory Slovenského domu viac ako desať rokov využívajú viaceré miestne združenia Slovákov. Mlynky od roku 1997 riadil starosta Jozef Havelka so slovenskou národnosťou. „Snažil som sa podporovať slovenskú kultúru, jazyk a samosprávu.” V obci funguje spevokol Páví krúžok, ktorý vystupuje aj na ľudových slávnostiach v Detve, či Východnej, ale aj tanečný súbor. Obec tiež organizuje na pamiatku založenia obce veľký festival. „Robíme slovenské Vianoce, Mikuláš, komunikačné súťaže, vydávame časopis, v obci sa vyučuje slovenský jazyk,” vysvetľuje Demjénová. Pre príslušníkov slovenskej menšiny roztrúsenej v obciach v tejto časti Maďarska sú Mlynky a kultúrne aktivity miestnej samosprávy vzorovým príkladom zachovávania slovenskej identity a tradícií, dodáva. „Keď nás presťahujú, ako keby nám hlavu odťali,” vraví Havelka. Obecná samospráva ich chce presťahovať do školského bytu mimo centra. Problémy začali po zmene starostu - voľby v roku 2006 vyhral József Lendvai. Podľa miestnych zvíťazil, pretože pravicový Fidesz, ktorú zastupoval, bola v tom čase veľmi populárna „Toto vyhostenie je len vrchol, začalo to hneď po voľbách,” tvrdí Demjénová. Obecný úrad podľa nej predtým prestal podporovať vydávanie dvojjazyčného časopisu, slovenskú verziu webstránky, vysielanie na káblovke a odobral príplatok pedagógom vyučujúcim slovenský jazyk. „Všetko je právne čisté, ale takýmto salámovým spôsobom nás postupne oslabujú.” Lendvai však oponuje, že časopis obec vydáva vlastný, pretože vedenie slovenskej samosprávy ten pôvodný využívalo na politickú agendu. „Nemáme tu dosť miesta, potrebujeme späť tú kanceláriu, predošlý starosta ju prirodzene využíval, ale ja nemôžem.” Mlynky sú jednou z mnohých obcí pilíšskych Slovákov na sever od Budapešti. Žije tu približne 2200 obyvateľov. V uplynulých rokoch sa však začína zvyšovať podiel maďarského obyvateľstva. Mlynky si vyhliadli obyvatelia maďarskej metropoly, ktorí sa tu začínajú sťahovať za peknou prírodou a športovým vyžitím. Podľa odhadov ich sem prišlo natrvalo už 500 až 800. „Láka ich tu lacné pozemky, čerstvý vzduch a kopce - a je to blízko do Budapešti,” hovorí obyvateľka obce Gizela Molnárová. Obec zatiaľ príliš spory ľudí z vedenia obce nezaujímajú, ale obávajú sa o svoj pokoj. „Medzi ľuďmi v dedine nie je hnev, ale viete - vždy sa nájdu aj hlúpi ľudia. Nemusel sa okolo toho robiť taký krik. Jeden hlúpy hodí do Dunaja kameň a desať múdrych ho nevytiahne, hovoril môj starý otec,” dodáva pani Molnárová. Sólyom navštívil Mlynky potom, ako kauza prekročila hranica obce. Po medializácii kauzy vyjadril znepokojenie so situáciou predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) a rezort diplomacie si pozval na rozhovor maďarského chrargé d´affaires na Slovensku.
Kauza vyhostenia Slovákov zo Slovenského domu v obci Mlynky odkrýva šokujúcu realitu maďarskej národnostnej politiky. Vládne výhody prislúchajúce menšinám tam totiž môžete čerpať, aj ak k žiadnej nepatríte. Pozadie presťahovania Slovákov na severe Maďarska zo Slovenského domu do menších priestorov je právne úplne v poriadku. Návrh starostu Józsefa Lendvaiho totiž odhlasovala skupina poslancov dedinky Pilisszentkereszt. Tá má síce aj slovenský názov Mlynky, no nápis pred dedinou je jeden z posledných slovenských, ktoré tam nájdete. Pošta, lekáreň, ale aj pohostinstvo majú iba maďarské označenia. A to pri poslednom sčítaní uviedlo slovenskú národnosť 55 percent z 2 500 obyvateľov. „Väčšina tunajších už dávno hovorí po maďarsky,” priznal realitu člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a novinár Imrich Fuhl. A všimli sme si to tiež. Lebo slovenčinu sme v najslovenskejšej obci Maďarska takmer nepočuli. „Jónapot,” pozdravil nás po maďarsky aj prváčik na chodbe miestnej školy, ktorá sa hrdí označením slovenská národnostná. „Aká slovenská? Veď sa tam slovenčina vyučuje iba ako cudzí jazyk štyrikrát do týždňa,” potvrdil nám slovenský rozhlasový žurnalista z Budapešti Gregor Martin Papuček. A podľa najnovšieho zákona sa vraj môže riaditeľom školy stať aj osoba bez znalosti slovenčiny. Niečo podobné si napríklad na komárňanskej škole s vyučovacím jazykom maďarským nemožno ani len predstaviť. Napriek tomu sa však skupina okolo predsedníčky slovenskej samosprávy Marty Demjénovej snaží udržiavať slovenské tradície tak, aby ich bolo v obci cítiť. Ich dotácie im sotva stačia na fungovanie zboru slovenských poslancov a všetko robia bez nároku na odmenu. Ani to sa však nepáči ich neprajníkom a vznikla takzvaná národnostná konkurencia. „Z noci na ráno sa tam objavila nemecká menšina. Získali nutných 30 podpisov občanov nemeckej národnosti a vybrali päť kandidátov na post poslanca do zastupiteľstva,” vysvetlil jednoduchý postup Imrich Fuhl. Matematika však nepustí. Pri poslednom sčítaní ľudu sa k nemeckej národnosti v obci prihlásilo iba 13 ľudí! „Museli tak získať 17 podpisov od Slovákov alebo Maďarov. A z ich pätice nominovaných na poslanca vie nemecky iba jeden,” smial sa nad tragikomickou situáciou I. Fuhl. Uznala ich však nemecká celoštátna organizácia a nikto nemá právo spochybňovať, či sú naozaj Nemci. A takáto miestna „nemecká samospráva“ následne dostáva dotáciu takmer 100-tisíc korún ročne,” spresnil výhody založenia spolku člen slovenskej samosprávy I. Fuhl. A starosta sa musí postarať o všetkých. „Obe skupiny dostanú identické priestory v bývalom učiteľskom byte za školou. A obecnú spoločenskú miestnosť k dispozícii na verejné akcie,” zdôraznil svoju objektivitu starosta József Lendvai. Veď čo ak by sa po sťažnostiach z Bratislavy začali o porušovanie práv menšín zaujímať aj v nemeckom Berlíne?
Plocha asi 5 X 6 metrov, erárny nábytok, fujara od prezidenta Gašparoviča. Skromná kancelária v podkroví a najmenšia z troch miestností Slovenského domu v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) je dnes ústrednou témou napätých vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou. S ohľadom na uvedený stručný opis miestnosti pôsobí zvláštne kľúčový argument, ktorým starosta obce József Lendvai zdôvodnil svoje uvzaté a očividne nerozumné počínanie. Obecná samospráva v Mlynkoch sa uzniesla, že inkriminovanú izbičku musia dve slovenské organizácie uvoľniť. Pre koho? Odteraz má byť podľa vôle starostu spoločne využívaná - čítajte prosím dobre - na „protokolárne účely obce, ale aj prítomných menšín”. Slováci tam budú môcť byť aj naďalej, nie však sami. Protokolárne účely? - tak znie prvá prekvapená otázka. V onej izbietke nehodno prijať ani daňového úradníka. Ak už, tak v susednej väčšej, kde nacvičuje slovenský spevokol Páví krúžok (ten však odtiaľ nikto nevyhadzuje). Alebo ešte lepšie v tej najväčšej na prízemí, kde už aj tak zasadá obecná samospráva. Všetko nasvedčuje tomu, že v pozadí je naozaj spor dvoch mužov. K maďarskej pravici inklinujúcemu starostovi Lendvaiovi, kandidujúcemu za miestny Občiansky kruh blízky opozičnému FIDESZ-u, zrejme prekáža, že jeho rival, bývalý starosta a aktívny činovník slovenskej komunity Jozef Havelka tam chodí, úraduje, a to aj v čase, keď on vedľa rokuje a prijíma hostí. Má preto azda kráčať po špičkách? Zákulisie vzťahov objasňuje bývalý starosta družobnej obce Veľké Ludince József Vavreczky: „O napätí v Mlynkoch som sa prvýkrát dozvedel tri mesiace po voľbách v roku 2006, keď som sa tam zastavil cestou do Budapešti. V kancelárii Slovenského domu sedeli obaja za písacím stolom. Dvere boli otvorené, tak som si nechtiac ich rozhovor vypočul. Jožo Havelka starostovi Lendvaiovi dohováral, že urobí veľkú chybu, keď sa postaví proti slovenskej samospráve.” Na účely prítomných menšín? - tak znie druhá otázka. Naše agentúry, médiá aj politici opakujú tvrdenie, že Mlynky sú najslovenskejšia dedina v Maďarsku a 54 percent obyvateľov tvoria Slováci. Asimilujúca sa Slovač v Mlynkoch stále ešte dominuje. Štatisticky. Aj keď s ovládaním jazyka je to poslabšie. Najnovšie sa tu objavila aj nemecká menšina. Presnejšie, trinásti autochtónni Nemci - poslední potomkovia dávno asimilovaných starousadlíkov - spoločne s dvoma desiatkami miestnych Slovákov a Maďarov založili menšinovú nemeckú samosprávu. Zákon to umožňuje, pričom v Maďarsku ide o obľúbenú, štátom dotovanú kratochvíľu. A to dá rozum, že samospráva potrebuje priestory. Šupneme teda kancelárie Slovákov aj Nemcov pekne spolu do školy, nech ich nemáme na očiach! Slovač pohoršene tvrdí, že nemecká menšinová samospráva je dielom intríg starostu Lendvaia, aby tak oslabil slovenský živel. Niečo na tom asi bude. Obidve menšiny, tú veľkú aj malú, tak môže pohodlne odsunúť do bývalého bytu neďalekej školy, ktorý dal za 1,3 milióna forintov na náklady obce vzorne vymaľovať. Tri miestnosti toho bytu sú, pravda, ešte menšie ako podkrovná izbička v Slovenskom dome. Umelecký dojem pre početné exkurzie médií zo Slovenska zásadne nevylepšia ani naleštené parkety a kachľová pec. Povedať, že Mlynky sú ospalá dedina ako po vymretí, by bolo nemiestne zdramatizovanie situácie. V čase obeda tu na ulici nestretnete ani živej duše. Mlynky sú však atraktívne svojou polohou na úpätí čarokrásnych kopcov južne od Štúrova. Do Budapešti je to autom pol hodiny. Z dediny sa stáva satelitné mestečko. Inváziu prisťahovalcov začal pred desiatimi rokmi jeden umelec z Budapešti, ktorému tu na kľúč postavila drevený dom partia z Rumunska. Neskôr si tu postavil dom aj frontman slávnej kapely Locomotiv GT Gábor Presser. Dnes tu žije údajne už sto rodín prisťahovalcov. Čo je dosť na to, aby zmenili etnickú skladbu bez toho, aby niekto Slovákov násilne asimiloval. Miestni však na prišelcov hľadia cez prsty. „Kým rodený Pilíšan nemá šancu získať stavebné povolenie, oni si ho vybavia raz-dva,” fľochne nad fľaškou piva v hostinci Antal Dubiczky. Antal báči, ako mu tu hovoria, má široký dobrácky úsmev a šibalské očká. Aj on bol Slovák. Kedysi. Dnes už je Slovákom iba občas, „Ja keď si vypijem a idem odtálto domu, zaspievam si po ceste len slovenské pesničky. Tí lepšie lúbim. Na jednom míste mi dali pit, aby som spíval. Na druhým zase aby som nespíval,” smeje sa, pričom je evidentné, že si vypil iba málo a slovenčina mu preto ide ťažko. Na rozdiel od Antala báčiho dvojica adolescentov, ktorá nenápadne stojí v rohu hostinca s biliardovou palicou v jednej a cigaretou v druhej ruke, nevie po slovensky ani zaťať. Tvrdia, že zo školy, kde mali štyri hodiny slovenčiny týždenne, si pamätajú iba slovenské nadávky. Jeden z nich, zámočník Mihály Vizi na otázku, prečo chodili do tejto školy, ktorú označujú z neznámych príčin ako slovenskú, odpovedá stručne: „Bola to najbližšia škola.” Čo je podstatné, celé osadenstvo hostinca - teda bývalí a podistým aj súčasní Slováci - ani len netuší, aká kauza sa dnes bude riešiť na obecnom zastupiteľstve, kde chcú vysťahovať Slovákov z kancelárie. Kauza, do ktorej sa vložia ministri, premiéri, prezidenti, EÚ a možno aj Marťania. Nikdy o tom nepočuli. Tvrdia iba, že so Slovákmi tu vychádzajú dobre a bývalý starosta Havelka bol „dvakrát lepší” ako ten dnešný Lendvai. „Vyprosím si, aby ste z toho robili národnostnú otázku,” obhajoval sa starosta Lendvai a pokračoval: „Nikto Slovákov nevyháňa. Som za to, aby tu v Slovenskom dome ostali a vyvíjali naďalej kultúrnu činnosť. Úradovať tu však nebudú. Na to im dáme nové priestory v škole.” Nuž, neznelo to veľmi presvedčivo. Najmä ak starosta odmietol viaceré ponuky, aby o takej citlivej téme, ako je vysťahovanie menšinovej samosprávy - ktoré on sám pokladá iba za technickú otázku - teraz nerokovali a hlasovanie odložili na december. Nie, odhlasovali to. Just! Nepomohol ani opakovane vyslovený argument predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Marty Demjénovej, ktorá jediná z dotknutých na schôdzi diskutovala (Havelkovi to neumožnili): „Pán starosta, nepočula som od vás jediný racionálny dôvod, prečo chcete práve túto jednu malú miestnosť.” A nepomohlo ani precítené vystúpenie miestneho rodáka, básnika Gregora Papučka, legendy maďarských Slovákov, ktorý apeloval na poslancov, aby to nerobili, lebo to prehĺbi asimiláciu. Napokon, Slováci sú tu pôvodní a mnohí Maďari, naopak, prisťahovalci. Z úcty k jeho šedinám mu Lendvai, ktorý vie trochu po slovensky a má údajne matku Slovenku, odpovedal protiotázkou: „Čo urobilo vedenie národnostnej samosprávy, ktoré v obci dvanásť rokov vládlo, proti asimilácii, aby deti lepšie vedeli po slovensky? My tu vládneme iba od roku 2006. Asimiláciu, ktorá je dôsledkom politiky štátu, považujem za tragédiu, tak to vnímam a cítim.” Korunu všetkému argumentačnému zmätku nasadil vicestarosta András Becságh, o ktorom Slovač hovorí, že ho zhliadli na demonštrácii extrémnych pravičiarov z Jobbiku. Ak je to pravda a dá sa z toho vydedukovať jeho protislovenské zameranie, musí mať tento chlap dve tváre, pretože na schôdzi sa dušoval: „Vyprosím si obvinenia pána Papučka, že my tu asimilujeme Slovákov. A verejne sľubujem, že z tejto malej školy v našej obci, kde sa slovenčina učí iba štyri hodiny týždenne, urobíme dvojjazyčnú školu.” Utláčajú teda v Mlynkoch Slovákov? Z vyjadrení všetkých strán to vôbec nie je jednoznačné. Zodpovednosť za konflikt nesie najmä starosta ako jeho bezprostredný iniciátor. No nielen on. Lendvai tvrdí (a má pravdu), že Slovenský dom je majetkom obce, ktorá od roku 1997 až dodnes hradí všetky režijné a iné náklady na túto budovu. Havelka však tvrdí (a má tiež pravdu), že počas jeho éry ako starostu sa z národnostných peňazí investovalo do mnohých užitočných vecí pre obec ako takú: opravil sa kostol, v budove obecného úradu kuchyňa, vodovod aj kúrenie, ako aj park v centre dediny a cintorín na jej okraji. Kľúčové je však čosi iné. Kauza by vôbec nemusela byť, keby väčšinovo slovenskú obec aj naďalej viedol Slovák. V ostatných voľbách však už Havelka nekandidoval, zo zdravotných dôvodov. Ak by tak urobil, zrejme by opäť vyhral, pretože predtým získal viac hlasov ako traja kandidáti spoločne, ktorí skončili za ním. Za starostu však s jeho podporou kandidovala Marta Demjénová. Tá pritom získala o polovicu menej hlasov ako Lendvai. O príčinách volebného fiaska Slovákov v najslovenskejšej obci v Maďarsku nikto nehovorí. Zrejme ich je viac, jednou je zrejme aj to, že Demjénová vopred na volebnom letáčiku avizovala, koho by chcela vidieť v samospráve - a na prvom mieste uviedla svoju sestru. Rodinkárstvo sa mnohým nepáčilo. Ešte niečo. Ak by sa dnešný starosta Lendvai dokázal preniesť cez to, že bývalý starosta Havelka úraduje v podkrovnej izbičke, ktorá je však stále väčšia - a reprezentatívnejšia - ako jeho pracovňa v obecnom úrade v tesnom susedstve Slovenského domu, nemusel by byť tento poľutovaniahodný cirkus. Aj o tom je dopad malých dejín na tie veľké.
- Odkedy ste tušili, čo sa chystá proti slovenskej samospráve?
- Od komunálnych volieb v roku 2006. Hneď po nich nové vedenie obce naznačilo svoje plány. Už vtedy sem prišiel parlamentný ombudsman pre menšiny. Nový starosta Lendvai mu tvrdil, že nevidí iné riešenie, iba to, že nájdeme peniaze na odkúpenie Slovenského domu od obce. Následne by si obecný úrad na svojej budove, ktorá je v tesnom susedstve, nadstavil jedno poschodie, aby vyriešil problémy s reprezentačnými priestormi, ktorými dôvodí naše vysťahovanie. Medzičasom tu bol prezident Gašparovič, aj veľvyslanec Migaš. Nijaké riešenie sa však nenašlo.
- Ako využívala slovenská samospráva kanceláriu, ktorá je predmetom sporu?
- Na zamestnancov nemáme peniaze, všetci sú dobrovoľníci. Najčastejšie v kancelárii úradoval snáď bývalý starosta Jozef Havelka ako predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov. Niekoľkokrát týždenne.
- Podľa starostu sa môžete o nie celkom využitú kanceláriu deliť s inými.
- To je absurdné. Už teraz sa o priestor na približne 30 štvorcových metroch delíme s ďalšími štyrmi slovenským organizáciami.
- Nová kancelária v opravenej budove školy o dvesto metrov ďalej, ktorú vám ponúka starosta, vám nevyhovuje?
- Zásadne nám prekáža, že nás vyháňajú zo Slovenského domu. Ten leží na hlavnej ulici, postavili ho naši predkovia.
- Neobávate sa, že táto kauza ešte viac naruší vzťahy medzi obidvoma krajinami?
- A čo sme mali mlčať? Nové vedenie obce je silne pravicovo orientované, napríklad viceprimátor sa zúčastňuje na demonštráciách strany Jobbik. Od starostu tiež nemôžeme očakávať, že bude priaznivo naladený voči Slovákom.
- Čo konkrétne robí proti vám? Znížili o polovicu národnostný príspevok učiteľom.
- Zákon to umožňuje, nie je to však veľkorysé. Ďalej prestali v obecných novinách uverejňovať články v slovenčine s tým, že ich kritizujeme.
- Sú Slováci zastúpení v maďarskom parlamente?
- Dnes nie. Približne pred sto rokmi sme mali Ondreja Áchima z Békešskej Čaby za agrárnu stranu. Za socializmu sme potom mali ako parlamentnú poslankyňu predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Máriu Jakabovu. Bola dokonca podpredsedníčkou parlamentu.
- Asimilácia postupuje. Nie je už neskoro ?
- Už včera bolo neskoro. Možno skončíme ako Slováci v Amerike. Budeme si robiť raz za rok gardenpárty a pred shoppingom si dáme „u Slováka” pivo. Bude to etnogeto. Alebo gastrogeto.
„Vieme, že nestačí len dodržať zákon. Existujú aj pocity...“ - V obci Mlynky nejde o slovensko-maďarský spor. Povedal to v Mlynkoch prezident MR.
Slovenské organizácie sa zo Slovenského domu v obci Mlynky sťahovať nemusia. Ako povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová po stretnutí s prezidentom Maďarskej republiky Lászlóm Sólyomom, ktorý v pondelok obec navštívil, všetky slovenské organizácie zostávajú v Slovenskom dome. Majú sa ale dohodnúť na spoločnom užívaní kancelárie aj s ďalšími organizáciami a aj so starostom, ktorý podľa jeho nedávnych vyjadrení sídli v nevhodnej kancelárii. Stretnutie maďarskej samosprávy so slovenskou, na ktorom majú rokovať o využívaní Slovenského domu, bude v utorok o 17:00. Podľa Demjénovej maďarský prezident navrhol, aby zostalo zachované status quo, teda, aby slovenské organizácie zostali v Slovenskom dome a aby podpísali dohodu o využívaní priestorov domu s predstaviteľmi obce. Sólyom tiež hovoril o tom, že pre Maďarsko je prioritou, aby menšiny boli pozitívne diskriminované, ale v tomto prípade podľa neho nejde o národnostný spor. Slovenské organizácie sa podľa Demjénovej nechcú miešať do politiky. „Chceme len pracovať pre Slovákov,“ uviedla. Podľa člena Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imricha Fuhla to zatiaľ na kompromis nevyzerá . „Máme rokovať o tom, ako vpustiť do kancelárie ďalšie organizácie, aj starostu,“ zdôraznil. Podľa neho maďarský prezident dal v spore za pravdu obom stranám. „Nás nemajú vyhodiť a my máme pochopiť, že oni majú problém s priestormi,“ dodal. Miestni Slováci tvrdia, že do obce sa v posledných rokoch prisťahovalo viacero maďarských rodín a následne začali vznikať problémy. Podľa nich strojcom napätia nie je starosta József Lendvai, ktorý má slovenské korene, ale jeho zástupca maďarskej národnosti András Becságh. Mlynky sú obec, v ktorej žije najviac Slovákov v Maďarsku. Podľa miestnych by ich bolo ešte viac, keby pred posledným sčítaním ľudu nestrašili najmä starších, že sa budú otvárať Benešove dekréty a že budú presídlení na Slovensko. Ako povedala M. Demjénová, Slovákom v Mlynkoch by pomohlo, keby sa ich deti mohli častejšie stretávať so svojimi rovesníkmi zo Slovenska. Chýba im tiež vysielanie slovenských televízií v káblovom rozvode miestneho prevádzkovateľa. „Boli by sme radi, keby k nám v nedeľu mohol prísť odslúžiť omšu slovenský kňaz v slovenčine,“ uviedla predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Ich farár hovorí po maďarsky a oni mu odpovedajú po slovensky. V obci už pomaly prestáva byť zvykom, že v rodinách sa rozpráva po slovensky. Deti sa v škole učia slovenčinu len ako cudzí jazyk. Tridsiatnici síce po slovensky rozumejú, ale nerozprávajú. Po slovensky hovorí najmä staršia generácia.
Maďarský prezident László Sólyom 31. marca predpoludním prišiel do obce Mlynky. Ako uviedla pred stretnutím Marta Demjénová, Slováci v Mlynkoch sú radi, že prezident sem prichádza. „Príde preto, aby vyriešil tento problém, pretože podľa neho sa s nami musí zaobchádzať tak, ako to Maďarsko očakáva od druhých krajín k maďarskej menšine,” povedala. Podľa Demjénovej jedným z mnohých riešení by bolo, že by slovenské organizácie uvoľnili pre obecnú samosprávu jednu z kancelárií v Slovenskom dome. „Bojíme sa však, že by z toho boli len rozpory,” vyjadrila svoje obavy. Druhá možnosť je podľa nej lepšia a podľa nej by slovenské organizácie odkúpili od obce druhé poschodie Slovenského domu. V tejto maďarskej obci sa k slovenskej národnosti hlási viac ako päťdesiat percent občanov.
Prezident MR László Sólyom v Mlynkoch:
Bude sa to dať vyriešiťLászló Sólyom rokoval so starostom obce Józsefom Lendvaim, s poslancami obecného zastupiteľstva a aj s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Martou Demjénovou. Podľa prezidenta sa bude dať spor vyriešiť, strany sú otvorené rokovaniam. Ako pred novinármi konštatoval najvyšší predstaviteľ Maďarska, presvedčil sa, že nejde o národnostný spor. „Z desaťčlenného zastupiteľstva je osem Slovákov. Aj poslanci sa vyjadrili v tom zmysle, že v Mlynkoch nie je spor medzi Slovákmi a Maďarmi,” povedal Sólyom, podľa ktorého sa situácia vyhrotila v rámci najmenej 15 rokov trvajúcich osobných a politických rozporov - tie však je možné vyriešiť. Prezident zdôraznil, že do Mlynkov prišiel miestnym obyvateľom vysvetliť národnostnú politiku Maďarska. „Národnosti v Maďarsku majú kolektívne práva, majú samosprávy a miestne samosprávy majú voči národnostným menšinám povinnosti,” podčiarkol. Sólyom zdôraznil, že Slovákom v Mlynkoch nebolo nijakým spôsobom z právneho hľadiska ublížené. „Ak sa na to pozeráme z právneho hľadiska, všetko je v poriadku, majú ponúknuté miesto kancelárie, ktoré je lepšie ako doterajšie, majú v rámci obce svoj rozpočet, ale vieme, že nestačí len dodržať zákon. Existujú aj pocity, a v prípade národnostných menšín treba byť v oblasti citov veľmi pozorný,” poznamenal prezident. Vyjadril súhlas s tým, že Slovákom sa nepáči, že musia opustiť miesto, ktoré považujú za svoje. Nebolo to podľa jeho slov šťastné rozhodnutie, ale na druhej strane vyjadril pochopenie pre postoj obecnej samosprávy, ktorá má nedostatok priestorov. „Aj slovenskí poslanci zastupiteľstva sa vyjadrili v tom zmysle, že hlasovali za návrh presťahovania kancelárie preto, aby mohli vytvoriť lepšie pracovné podmienky pre obecnú samosprávu,” dodal. „Domnievam sa, že tento spor budú vedieť vyriešiť, pretože obe strany sú otvorené utorňajšiemu rokovaniu. Odchádzam s dobrým pocitom, že záležitosť, ktorá bola neopodstatnene nafúknutá, bude vyriešená,” uviedol Sólyom. Prezident dodal, že by bol rád, keby aj na Slovensku mali Maďari v obciach a mestách samosprávy, keby aj tam fungovali regionálne samosprávy Maďarov, celoštátna maďarská samospráva, a keby tamojší Maďari dostali od jeho slovenského kolegu takúto pomoc - nie v prípade právnych, ale morálnych príkorí.
„Jeho mamička nevie dobre po maďarsky, pán starosta vie slušne alebo s akcentom po slovensky, takže tu naozaj nejde o maďarsko-slovenský konflikt,” povedal o probléme, ktorý už prerástol obec Mlynky, predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky. Jednému z najväčších maďarských básnikov Sándorovi Petőfimu spievala slovenská mamička uspávanky po slovensky. Pavol Országh Hviezdoslav písal svoje prvé básne v maďarčine. Čo už. Však toto tiež nie je o slovensko-maďarskom konflikte. Napriek tomu Mlynky melú pomaly, ale podaktorých isto.
O pripravovanom vyhostení Slovákov zo Slovenského domu informoval ako prvý internetový denník www.luno.hu už 21. marca, paralelne s tým, ako sa diskriminované subjekty obrátili listom o. i. na štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády MR pre menšiny Ferenca Gémesiho. Počas veľkonočných sviatkov maďarská tlač sa snažila bagatelizovať problém, vážnejšie sa mu venovala až po ráznom vystúpení slovenskej vlády, ktorá 26. marca protestovala proti rozhodnutiu obce Mlynky o vysťahovaní slovenských zborov z ich doterajšieho sídla. Kauze Mlynky uplynulý týždeň venovali nevídaný priestor takmer všetky slovenské noviny a elektronické médiá, pričom slovenskí europoslanci sa pripravujú iniciovať rozpravu na túto tému aj v Európskom parlamente.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota 29. marca na rokovaní rozšíreného predsedníctva strany inicioval zbierku Slovákom žijúcim v obci Mlynky, kde sám hneď vložil stotisíc korún. „Verím, že poslanci SNS dajú minimálne po 10-tisíc korún,” povedal. Zároveň vyzval aj ostatných Slovákov, aby na zbierku prispeli. Slota zároveň upozornil, že do tejto obce sa vo veľkom množstve sťahujú Maďari z Budapešti, Slováci v Mlynkoch sa však takto dostávajú do minority. SNS prijala so zadosťučinením rozhodnutie vlády SR uhradiť v tejto záležitosti určitú finančnú čiastku samospráve obce Mlynky za Slovenský dom.
Šéf Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky sa zastal slovenských organizácií v obci Mlynky, ktorých sa tamojšia samospráva rozhodla vysťahovať zo Slovenského domu. Odmietol však, že konflikt je prejavom národnostnej politiky Maďarska voči menšinám. Tvrdšie sa voči postupu vedenia obce vyslovila v uplynulých dňoch slovenská vláda a 29. marca opäť aj líder SNS Ján Slota. „Myslíme si, že spor by mal byť vyriešený tak, že všetky slovenské organizácie by mali ostať v Slovenskom dome,” povedal Pál Csáky po rokovaní širšieho vedenia strany. „V žiadnom prípade to nechápeme ako prejav národnostnej politiky, pretože to v žiadnom prípade nie je konflikt medzi (slovenským) združením a štátom,” vyhlásil Csáky. Upozornil okrem toho, že za rozhodnutie obce hlasovalo aj niekoľko ľudí slovenskej národnosti. Dianie v Mlynkoch si vyslúžilo aj pozornosť slovenskej vlády, ktorá ho tento týždeň vo vyhlásení označila za likvidačné pre slovenskú menšinu. Ján Slota postoj vlády ocenil. Líder národniarov naznačoval, že politika Maďarska voči slovenskej menšine je menej ústretová ako prístup Slovenska k maďarskej menšine. „Keby sme išli skutočne do detailov a chceli by sme rozprávať o určitej reciprocite medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, tak by to mohlo mať nedozerné následky.“
Europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) bude apelovať na maďarských europoslancov z frakcie ľudovcov, aby využili svoj vplyv a pomohli Slovákom žijúcim v Mlynkoch. „Zároveň im ponúknem, že sa môžu oni na mňa s dôverou obrátiť o pomoc, ak budú mať informácie o postupe proti maďarskej menšine na Slovensku,” uviedol M. Mikolášik pre agentúru SITA. Zároveň dodal, že konanie maďarskej samosprávy v Mlynkoch je krokom k asimilácii slovenskej menšiny v Maďarsku. Pripomenul, že po prvej svetovej vojne žilo na území Maďarska približne 500 000 Slovákov. „Kde sú dnes?”, položil otázku europoslanec M. Mikolášik.
Mlynky božie melú pomaly, ale neomylne, až napokon, zdá sa, zomelú všetkých Slovákov v Maďarsku a na pleciach Maďarov zostane potom nosiť už iba ten svoj hrdý pilíšsky svätý kríž, teda - ako vravia Maďari - Pilisszentkereszt... A márne by potom Pál Csáky zdôvodňoval nezmyselnými argumentmi, či Slovákov z Mlynkov vysťahovala československá vláda alebo niekto iný. Lebo na jednej strane Csáky považuje prípad Mlynky nie za prejav brutálneho nacionalizmu a šovinizmu, ale za občianske nedorozumenie, prípad Hedvigy Malinovej, ako aj mnohé iné prípady na slovenskej strane sú zase bezpodmienečne nacionalistické... Hoci tieto dve udalosti majú k sebe veľmi blízko.
Mlynky sú úhľadnou a sympatickou obcou v čarovnom prostredí na úpätí Pilíšskych hôr. V dávnejšej minulosti žili v obci takmer výlučne Slováci, rovnako ako v širšom žírnom okolí. Spolu s pomerne brutálnou maďarizáciou, ktorá vlastne prebieha veľmi účinne aj v súčasnosti a z toho vyplývajúcou masovou asimiláciou sa menil jej národnostný ráz, krásne však na tom bolo, že Slováci a Maďari si rozumeli. Dnes je tam Slovákov pomenej, ale predsa len je to jediná obec v Maďarsku, kde je slovenská národnosť - aspoň štatisticky - prevažujúca.
Často som tam chodil. Ako publicista, diplomat či súkromná osoba. Počúval som históriu ich osudov aj osudy ich histórie. Sledoval som kultúru ich dedov a pradedov, ale aj súčasníkov. Z roka na rok ich bolo menej, ubúdali. A noví „bojovníci“ nevstávali.
Dnes vegetujú. Spievajú si pritom vzácne piesne svojich pradedov. Stali sa vďaka dlhoročnej vládnej i mimovládnej politike v krajine akoby občianskym združením, už len symbolicky sú národnosťou. Ak teda dnes niekto a niekde chce rušiť aj tie pozostalé „občianske združenia“, nechce ani len predstierať ťah smerom k demokracii a tolerancii.
Viem, nemáme byť na čo pyšní, aj my máme svojho Slotu. Je síce jeden, jeden z nemnohých. Preto ho dobre počuť a rozoznať doďaleka, čo vraví. Ako keď kohút zakikiríka: Nie je to síce melódia, ale zato dobre počuť! Čo však u našich susedov, kde sú ich milióny...? Kde mohutný chór Slotov lúdi jednu spoločnú melódiu, takže málokto si všimne, že je to disharmónia. Kde vznikajú organizované uniformované bandy, ktoré sa v stovkách rozširujú a ktoré chodia povzbudzovať tisícky ľudí na ich rôzne zrazy a parády...
Maďarské Mlynky, ktoré boli kedysi aj slovenské, sú toho smutným svedectvom. Samotní Maďari, zahľadení do problémov len za hranicami svojej krajiny, si ani neuvedomujú, že všetky národnostné menšiny sú citlivou oblasťou v spolužití. Opakujem, všetky národnosti. Všetko, čo berieme im, sa jedného dňa vráti nám možno v podobe iných svárov a iných nedorozumení. Preto je pre mňa paradoxom, ak Pál Csáky vidí dôvod poklesu Slovákov vlastne iba v tom, že ich naša vláda vysťahovala na Slovensko. Možno ani nevie o situácii, že národnostné školstvo v Maďarsku je dlhé roky na tom rovnako ako maďarské menšinové školstvo na Slovensku. Rovnako sa po slovensky učia iba slovenčinu...
Dnes slovenské lokality v Maďarsku viac-menej ani neexistujú, možno len štatisticky, na zalepenie unavených očí Európskej únie. Ale podobne neexistujú ani chorvátske, srbské, nemecké, rusínske, rumunské. V pôvodných osídleniach zostávajú po nich - podobne ako po praľuďoch, Keltoch či starých Rimanoch - pohrebiská, dnes zvané cintoríny...
Preto ani starosta v Mlynkoch, ktorý je členom početného kikiríkajúceho chóru, nevyznieva ako kamienok v súkolí, ale ako organická súčasť politického vývoja. Občas mám obavy, že aj ako súčasť politického trendu. Veľmi mi odľahlo, že maďarský prezident pán Sólyom predviedol iné gesto než Pál Csáky. Vie, že je to problém, okolo ktorého nemožno prejsť bez povšimnutia a sám sa vyberie do inak nie veľmi významnej obce Mlynky. Som rád, že aj predstavitelia budapeštianskej vlády sa dištancujú, hoci musia vedieť, že tým strácajú ešte viac voličov...
V každom prípade - a napriek všetkej logike - som optimista. Aj keď už vznikol precedens.
Spoločné vyriešenie kauzy Mlynky navrhnú slovenskej i maďarskej vláde dvaja poprední predstavitelia Strany maďarskej koalície (SMK), ktorí 30. marca navštívili obec Mlynky. Ako uviedli József Berényi a Iván Farkas (SMK) spravodajcovi maďarskej agentúry MTI, počas návštevy obce viedli rozhovory so starostom Józsefom Lendvaim a s viacerými členmi obecnej samosprávy. Riešenie situácie vidia v tom, že obe vlády by mohli poskytnúť peniaze na nákup niektorej z nehnuteľností predávaných v obci. Tú by potom takisto zo spoločných peňazí vynovili podľa požiadaviek slovenskej menšiny. Dvaja maďarskí politici zo Slovenska získali informácie, že oproti domu, ktorý vyvolal svár (Slovenský dom), je na predaj aj viacero vhodne a sľubne vyzerajúcich nehnuteľností. Nimi, ich kúpou, obnovou, alebo prípadne postavením úplne nového domu by sa mohla vzniknutá situácia vyriešiť k spokojnosti. Vzhľadom na to, že Mlynky navštívili Berényi a Farkaš v deň pracovného pokoja, nemohli sa stretnúť s každým (nestretli sa napr. s členmi Slovenskej samosprávy v Mlynkoch - pozn. red.). Preto tento týždeň ešte raz pôjdu do jedinej obce v Maďarsku, kde žije slovenské obyvateľstvo vo väčšine. Chcú si, ako povedali, vypočuť všetky vecné pripomienky a potom predostrieť svoj návrh maďarskej a slovenskej vláde.