„Je zarážajúce, že v jednom z členských štátov Európskej únie je možný taký laxný prístup k právam a potrebám národnostných menšín.“ ● „A čo Mlynčania? Nemelú sa náhodou medzi dvoma mlynskými kameňmi?“
„Je absolútny nezmysel hovoriť o tom, že ide o spor na úrovni samospráv. Ide o porušovanie medzinárodnej zmluvy, ktorú má podpísané Slovensko s Maďarskom," tvrdí podpredsedníčka slovenského parlamentu a SNS Anna Belousovová. Podľa nej v prípade obce Mlynky sa nedá povedať, že „dohodnite sa na úrovni samospráv“. Za dodržiavanie práv národnostných menšín je zodpovedná maďarská vláda.
Pál Csáky: Mlynky nie sú problém
V súvislosti so situáciou okolo Slovenského domu v Mlynkoch podpredseda vlády SR v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy poznamenal, že „je to naozaj o tom, ako budú žiť národnosti v Maďarskej republike a ako sa vyrieši tento problém”. Podľa ďalšieho hosťa relácie, lídra Strany maďarskej koalície (SMK) obec Mlynky nie je žiadny problém. Vyzval D. Čaploviča, aby túto obec navštívil a zariadil „lepší medziľudský vzťah” medzi starostom Jozefom Lendvaim a predsedníčkou slovenskej samosprávy Martou Demjénovou.
Situácia slovenskej menšiny v Maďarsku, v rámci nej kauza Slovenského domu v Mlynkoch, a situácia maďarskej menšiny na Slovensku boli hlavnými témami rozhovoru spolupredsedu slovensko-maďarskej zmiešanej menšinovej komisie Miroslava Mojžitu s jeho maďarským partnerom Ferencom Gémesim 3. apríla v Budapešti. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Gémesi, ktorý je zároveň štátnym tajomníkom Úradu predsedu vlády zodpovedného za menšiny a národnú politiku, informoval Mojžitu, že kauzu vysťahovania kancelárie dvoch slovenských samosprávnych organizácií zo Slovenského domu obecnou samosprávou preveroval Regionálny úrad verejnej správy stredného Maďarska, aj ombudsman pre práva menšín Ernő Kállai. Mojžita sa oboznámil s obsahom výsledkov preverovania regionálneho úradu a so správou ochrancu ľudských práv, ktoré prijal s uspokojením. Spolupredsedovia zmiešanej menšinovej komisie vyjadrili nádej, že obecné zastupiteľstvo spolu s miestnou slovenskou samosprávou v Mlynkoch nájdu do 30. apríla vyhovujúce riešenie, ako to odporúča Kállai. V severomaďarskej obci Mlynky 25. marca obecné zastupiteľstvo väčšinou hlasov rozhodlo, že zo Slovenského domu sa musia vysťahovať Slovenská samospráva v Mlynkoch a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov. O situáciu sa osobne zaujímal aj maďarský prezident László Sólyom, ktorý konštatoval, že nejde o národnostný, ale osobný a politický spor.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Irena Belohorská navštívila 3. apríla maďarskú obec Mlynky, ktorá sa zviditeľnila minulý týždeň kauzou Slovenský dom. O situácii v obci, vzniku problému a možnosťami jeho riešenia diskutovala so starostom obce Mlynky Jozefom Lendvaiom a predsedníčkou slovenskej samosprávy Martou Demjénovou. TASR informoval jej asistent Juraj Cabaj. Belohorská skonštatovala, že v poslednom období došlo k výraznému zhoršeniu komunikácie medzi predstaviteľmi obce so slovenskou samosprávou, ktoré vyvrcholilo kauzou Slovenský dom. Podľa jej ďalších slov je zarážajúce, že v jednom z členských štátov Európskej únie je možný taký laxný prístup k právam a potrebám národnostných menšín. Na základe týchto rokovaní sa Belohorská rozhodla pripraviť správu, s ktorou oboznámi poslancov podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva. Belohorská sa stretla i s predsedom Združenia pilišských Slovákov Jozefom Havelkom a nevynechala ani návštevu miestnej „slovenskej” národnostnej školy. Kauza Slovenský dom je podľa nej len špičkou ľadovca a Slováci v Mlynkoch, v obci len niekoľko desiatok kilometrov od slovenských hraníc, sú v poľutovaniahodnej situácii. Kauza obce Mlynky prepukla 25. marca, keď miestna samospráva väčšinou hlasov rozhodla o tom, že z Domu Slovákov vysťahujú kvôli nedostatku priestorov kanceláriu, v ktorej sídlia slovenská samospráva v Mlynkoch a združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov.
- Ako sa žije Slovákom v Maďarsku?
- Tak ako Maďarom. Problémy sú podobné, najmä nezamestnanosť.
- Aké práva im priznávajú tunajšie zákony?
- Menšinový zákon bol prijatý v júli 1993, ten uzákonil nový samosprávny systém. Zákon rozlišuje 13 menšín, Slováci sú po Rómoch a Nemcoch treťou najväčšou národnostnou menšinou. Zákon zaviedol Úrad pre národnostné a etnické menšiny, národnostného ombudsmana a verejnú nadáciu, ktorá má financovať menšiny.
- Ako fungujú národnostné samosprávy?
- Sú na troch úrovniach - obecné, župné a celoštátna. Volia sa vtedy, keď sú komunálne voľby. Keď sa volí obecná, volí sa aj menšinová samospráva. Tá má nárok na dotáciu, aj keď skromnú, ale aspoň tých pár stotisíc forintov ročne. Voliť môžu tí, ktorí prídu za notárom, kde vyhlásia, že patria k menšine, a tým získajú volebné právo. Na to, aby v obci mohla vzniknúť menšinová samospráva, musí byť takýchto voličov minimálne 30.
- Koľko je slovenských samospráv v Maďarsku? Aké majú práva?
- V prvom volebnom období ich bolo 52, v druhom 75 a momentálne je ich 116. Ide o päťčlenné zbory, ktoré fungujú ako samosprávy. Okrem toho, že dostávajú dotácie, majú právo veta v národnostných otázkach. Ide o štyri oblasti - výučba, ak je v obci národnostná škola, médiá, používanie jazyka a pestovanie kultúry. Bez ich súhlasu nemôže obec vydať žiadne nariadenie. Poviem vám príklad z Nového Mesta pod Šiatrom, kde máme slovenskú školu. Tú chceli zlúčiť s maďarskou, miestna menšinová samospráva využila právo veta a radní tak urobiť nemohli. Obec nemôže vymenovať napríklad riaditeľa školy alebo zrušiť výučbu slovenčiny bez súhlasu menšinovej samosprávy.
- Nemôžu využiť toto právo veta v Mlynkoch v prípade Slovenského domu? Veď by sa to mohlo dať pod kultúrny rozvoj...
- To sú jemné švindle práva. Právo veta majú pri všeobecne záväzných nariadeniach a toto je uznesenie. Aj Slovenský dom bol totiž zriadený uznesením.
- Ako funguje celoštátna samospráva?
- Tú volia poslanci obecných menšinových samospráv. Na celoštátnej úrovni máme zbor s 39 členmi. Samospráva je partnerom maďarskej vlády, parlamentu či ministerstiev, ale aj úradov na Slovensku. Máme kompetencie, napríklad čo sa týka školstva, schvaľujeme učebné osnovy či vydavateľský plán učebníc. Pripomienkujeme tiež návrhy zákonov, ktoré sa týkajú menšín.
- Máte tiež právo veta?
- To je zaujímavá otázka. V podstate nemáme.
- Porovnajme to so Slovenskom, kde maďarská menšina chce bojkotovať vyučovanie, pretože sa má znížiť počet hodín v materinskom jazyku. Protestuje proti návrhu ministerstva uvádzať zemepisné názvy v maďarských učebniciach v slovenčine. Mohlo by toto nastať aj v Maďarsku?
- Asi nie. Učebnice odsúhlasujú naši odborníci. Sme členmi menšinovej rady, ktorá je poradným orgánom ministra školstva. A to je dôležitý orgán, taký prvý filter.
- Pod koho patrí národnostné školstvo?
- Od roku 2003, keď sa na to po prvý raz vyčlenili peniaze, môžeme prebrať školy pod seba my ako samospráva. Mohli by aj obecné menšinové samosprávy, ale tie na to zvyčajne nemajú peniaze. Z piatich škôl, ktoré sú dvojjazyčné, sú už tri pod našou samosprávou.
Hladinu slovensko-maďarských (vnútro- i medzištátnych) vzťahov čerí kauza obce Mlynky (Pilisszentkereszt), ktorá leží neďaleko Budapešti a je známa ako „najslovenskejšia obec v Maďarsku”. Prah citlivosti prekročil prípad najprv v Bratislave, a až následne sa zamýšľa nad riešením aj Budapešť. Zdá sa, že jedna strana výrazne preháňa, druhá sa zasa tvári trocha nechápavo a má snahu problém bagatelizovať, pričom médiá aj tu, aj tam inklinujú k zjednodušovaniu. Obec Mlynky má vyše 2 000 obyvateľov, pri poslednom sčítaní sa hlásilo k slovenskej menšine takmer 55 percent, ďalších 15 uviedlo, že má slovenské väzby. Bodaj by nie, veď predkovia týchto Slovákov prišli pred necelými 300 rokmi z územia dnešného Slovenska, presnejšie, ako dokazuje aj miestne slovenské nárečie (dodnes ho používajú, pravda, najmä starší ľudia) z moravsko-slovenského pomedzia. Až v posledných rokoch sa mení zloženie obyvateľstva v prospech ľudí maďarskej národnosti, ktorí sa sem prisťahovali. V komunálnych voľbách roku 2006 si dokonca zvolili maďarského starostu Józsefa Lendvaia (tiež so slovenskými koreňmi, lež po slovensky už nekomunikuje), za čo však môže aj pasivita či neschopnosť zmobilizovať sa (neuvedomelosť?) voličov slovenskej národnosti. Stranícky sa viaže nové vedenie k maďarskej pravici. Odvtedy prestali vychádzať dvojjazyčné obecné noviny, z miestnej káblovej televízie je slovenčina vytláčaná, učitelia slovenčiny v miestnej škole už nedostávajú tzv. národnostné príplatky a pod. No a najnovší krok vedenia obce, pre ktorý terajšia aféra vypukla: zo Slovenského domu, teda z centra slovenského života v dedine, sa na základe rozhodnutia obecnej rady majú do neďalekej budovy školy vysťahovať Slovenská samospráva v Mlynkoch a Združenie pilíšskych Slovákov. Budova Slovenského domu je majetkom obce, no starosta postupoval prinajmenšom necitlivo a okrem toho by mohlo byť pikantné, že na renováciu a zariadenie Slovenského domu sa použili aj peniaze z pokladnice Slovenskej republiky i rôznych nadácií zo Slovenska. Podstatné je, že sa predstavitelia slovenskej menšiny z domu vysťahovať nechcú. Zdanlivo miestna záležitosť, no pre slovenskú vládu to bola lopta na smeč. Po „prieskume” nášho veľvyslanca J. Migaša v teréne prišli z Bratislavy ostré reakcie, téme sa venovala vláda a hovorila o „pošliapavaní menšinových práv” v Maďarsku, na čo „treba upozorniť aj svet”. Až po týchto „ohlasoch” sa prebudili aj v Budapešti, kde štátny tajomník v úrade vlády zodpovedný za menšinové otázky Ferenc Gémesi sa obrátil na menšinového ombudsmana Ernőa Kállaia, aby celú záležitosť prešetril. Ochranca menšinových práv už aj vyslovil nespokojnosť s vývojom v obci Mlynky v posledných rokoch a tiež postrehol, že okliešťovanie výdobytkov miestnych Slovákov je vlastne proces. Svoju „nespokojnosť” vyjadril aj predseda Celoštátnej slovenskej menšinovej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, ktorý dúfa, že „obecná samospráva bude obozretne rozhodovať, ponechávajúc možnosť pre uspokojivé riešenie tak pre slovenských, ako i ostatných obyvateľov obce Mlynky”. Rozhodne to nie je „bojovný” postoj, čo by mohlo byť za normálnych okolností vítané, no málokto berie do úvahy, že pri voľbách predsedu CSS viedli medzi sebou škaredý boj práve mlynský rodák Imrich Fuhl (za ním stáli pilíšski Slováci) a následný víťaz J. Fuzik, ktorý takto akoby rozpoltili našich krajanov v celom Maďarsku. Po počiatočnom nezáujme maďarských médií (ktoré spolu s maďarskou verejnosťou bývajú laxné) sa objavili aj prvé seriózne komentáre. Napríklad najčítanejší denník, ľavicový Népszabadság, píše o škandále v Mlynkoch, vďaka ktorému môže byť Maďarsko postavené na pranier. Na vine je celková ľahostajnosť k menšinám žijúcim v Maďarsku. A tak môže byť spochybňovaná aj úprimnosť maďarskej strany, keď vystupuje na ochranu maďarských menšín v susedných krajinách - píše Népszabadság. A hoci reakcie z Bratislavy považuje za zneužívanie kauzy na protimaďarské útoky, namiesto protireakcií vyzýva radšej na tiché zamyslenie sa nad sebou a na rýchlu „reparáciu štrbiny”, ktorá vznikla na Slovenskom dome v Mlynkoch... A čo Mlynčania? Nemelú sa náhodou medzi dvoma mlynskými kameňmi? Ako keby sa trocha aj zľakli nezvyčajnej medzinárodnej publicity. Známy slovenský publicista, redaktor portálu Slovákov v Maďarsku www.luno.hu, už spomínaný Imrich Fuhl, sa vo svojej úvahe aj priznáva: „Nemyslel som si, že z toho vznikne až natoľko prepolitizovaná kauza, medzištátna aféra, ktorá nám, Slovákom v Mlynkoch a vôbec v Maďarsku, môže rovnako pomôcť, ako aj škodiť.” Od toho, že sa obrátili na verejnosť, si sľubovali „iba” zmenu postoja obecnej rady. Tešia sa síce, že si ich „všimli” aj v Bratislave, aj v Budapešti, radujú sa aj finančnej podpore, ktorú ponúkajú teraz mnohé organizácie zo Slovenska, dokonca aj vláda, ale nemienia prijať peniaze od politických strán.
Kedysi čisto slovenské Mlynky si dnes ešte môžu hovoriť slovenské vďaka niekoľkým percentám, ktorými Slováci v dedine prevyšujú maďarských obyvateľov. O pár rokov sa s touto obcou z mapy Maďarska stratí posledné takéto miesto. Bez emócií treba povedať, trend je nezvratný. V Mlynkoch sa teraz rozpútal boj o Slovenský dom. Posledný výkrik o záchranu? V Pilíšskych vrchoch je okrem Mlynkov s 2200 obyvateľmi viacero slovenských dedín. Ich slovenskosť sa postupne rozpúšťa v maďarskom okolí. Mlynky sú predsa jedinečné. Dvojjazyčná je tu každá rodina a ľudia v dedine sa spolu rozprávajú tak, ako im práve prídu slová na jazyk. Ten, čo je hrdý na svoj slovenský pôvod, plynulé prejde na maďarčinu, keď mu nejaké slová vypadnú. A ten, ktorý sa hlási za Maďara, hrdo vysype zo seba pár slovenských viet. Aspoň donedávna to bolo tak. Teraz sa starosta rozhodol vysťahovať zo Slovenského domu vedenie slovenskej menšinovej samosprávy a konflikt rieši slovenská aj maďarská vláda. Tak ako sa rozprúdil mediálny kolotoč, v ľuďoch začal stúpať adrenalín. „My sme tu Maďari, neviem, prečo sa slovenské médiá do toho pletú,” odbila nás staršia obyvateľka obce po maďarsky, hoci predtým hovorila plynulou slovenčinou so svojím susedom.
Riaditeľka základnej školy v Mlynkoch Katarína Sziveková ide tento rok do dôchodku. Všíma si premenu Mlynkov aj to, ako sa deti v škole rozprávajú medzi sebou po maďarsky. Ona má za manžela Slováka zo susednej obce, jej rovesníci už majú väčšinou zmiešané manželstvá. „Začali tu vznikať zmiešané manželstvá, prisťahovali sa Maďari. Preto sa čoraz menej ľudí hlási k slovenskej národnosti. Už je tu veľká asimilácia. Slovenčinu viac vnímajú ako cudzí jazyk, učia sa ju iba štyri hodiny do týždňa,” hovorí. Najväčšmi zo všetkých to platí pre starostu obce Józsefa Lendvaia - toho, ktorý začal politizovať spôsobom, ktorým proti sebe pobúril Slovákov. Z matkinej strany je aj on Slovákom. Tak ako všetci Mlynčania - Maďari aj Slováci rovnako, aj on sa učil na základnej škole slovenčinu, potom však stratil kontakt s jazykom. Hovorí celkom plynule po slovensky, len mu idú slová na jazyk ťažšie a mieša sa medzi ne čeština. „Kým moja stará mama žila, tak sme sa rozprávali doma aj po slovensky. Moji dvaja bratia hovoria s matkou ešte stále po slovensky, ja už nie,” tvrdí. Smutný trend v obci nezastavil ani bývalý starosta - Slovák - Jozef Havelka, ktorý bol na čele dediny 12 rokov. Za jeho vlády bol v dedine aspoň pokoj. Pred dvomi rokmi začal v Mlynkoch rásť konflikt, do života sa im primiešala politika. Vtedy Lendvai porazil vo voľbách kandidátku Slovákov a terajšiu šéfku slovenskej samosprávy Martu Demjénovú a záujmy obce a Slovákov sa začali rozchádzať. Asimilácii začalo nenápadne pomáhať nové vedenie obce.
Lendvai priniesol do dediny nový vietor, snažil sa oslabiť vplyv Slovákov. „To, čo doteraz s nami urobili, to je už veľa. Začalo sa to hneď po voľbách na každoročných oslavách dňa dôchodcov. Slávnosť zorganizovali tak, aby deti nemohli spievať a ani recitovať po slovensky, iba po maďarsky. A to sa nepáčilo starým rodičom a ani nám,” dodala Demjénová, Potom zanikli dvojjazyčné noviny, ktoré vydávala obec spolu so slovenskou samosprávou. Ako sa oddelila obecná a slovenská samospráva, rozdelili sa aj noviny. Teraz majú Mlynky dvoje: jedny obecné - maďarské a jedny dvojjazyčné, ktoré slovenská samospráva vydáva z vlastných zdrojov. Z obsahu obecných vyplýva, že starostovi záleží viac na opatrovaní náboženskej tradície ako menšinovej. „Už pred voľbami využívali časopis na to, aby útočili na tých, čo dnes sedia na radnici. Podporil by som aj čisto slovenský časopis, ale nie za takýchto okolností,” tvrdí starosta. „Potom začali so základnou školou. Poslali rodičom dotazníky, v ktorých mali odpovedať, či potrebujú národnostné vyučovanie. Nemali šťastie, lebo 90 percent rodičov povedalo, že áno. Niekomu sa naše problémy môžu zdať ako maličkosti, ale pochopí to iba ten, kto vie, čo je to žiť v menšine. Slovenský dom by možno ani nebol problémom, keby sa nestali tieto veci a keby sme sa nebáli, že to bude mať pokračovanie.” Lendvai však tvrdí, že zákon je na jeho strane. „Samospráva má takú zákonnú povinnosť, aby spravila prieskum, či je nárok na menšinové vzdelávanie. Chceli sme zistiť, koľko z 21 prvákov si výučbu slovenčiny nárokuje. V obci je veľa ľudí, ktorí sa nechcú učiť po slovensky. Toto zatiaľ nikto nezisťoval, vôbec veľa vecí sa za predchádzajúceho starostu dialo čudným spôsobom,” povedal Lendvai. Prečo Slováci Lendvaia zvolili? „Mal dobrý program, pochádza z našej dediny, je Slovák a je navyše chlap, preto ho mnohí volili. Ľudia hovorili, že chcú chlapa za starostu, a nie ženu,” objasnila Sziveková. A či by ho zvolili opäť, keď už ukázal, že nie je pre Slovákov dobrý? V uliciach Mlynkov sme našli odpovede - áno aj nie.
Obaja rivali - Demjénová a Lendvai sídlia v dvoch domoch so spoločným dvorom. Slovenský dom je väčší a krajší. Kedysi kancelárie v oboch domoch používal Havelka, starosta obce a šéf slovenskej samosprávy v jednej osobe. Lendvai sa rozhodol, že si kanceláriu v Slovenskom dome prisvojí. Miestni poslanci o tom rozhodli v štýle „o nás bez nás”, ale za podpory Slovákov. Medzi šiestimi za boli štyria Slováci. O budovu, do ktorej sa má slovenská samospráva presťahovať, by sa mala deliť s nemeckou. K nemeckej národnosti sa v obci hlási len asi tridsať duší, k slovenskej takmer 1200. „Slovenský dom je majetkom obce, ale investovali sa do neho aj peniaze, ktoré prišli zo Slovenska z rôznych fondov. V roku 1997 sa rozhodlo, že slovenská samospráva tu môže sídliť, nikto si vtedy nepomyslel, že raz môže vzniknúť takýto problém, a preto to ani nik právne neriešil,” vysvetľuje šéfka slovenskej samosprávy Marta Demjénová. Keď toto rozhodnutie padlo, obrátila sa na slovenského veľvyslanca v Maďarsku.
Dedinčania nie sú veľmi šťastní z toho, že sa teraz vidia v médiách dvoch štátov. „Nie je to šťastné, že sa z toho stal medzinárodný konflikt. Situácia tu nie je taká vážna, tí ľudia si mali vyriešiť konflikt medzi sebou,” tvrdí pani Siposová. Ona sa do obce vydala pred 25 rokmi a tvrdí, že ju prijali dobre, našla tu svoj domov. Ako poštárka obce pozná názor celej dediny a hovorí tak trochu aj za ostatných: Slovákom by dom nechala. Béla Mikusik, ktorý sa hrdo hlási k svojim slovenským koreňom a ktorý kedysi s miestnym slovenským spevokolom prešiel kus sveta, zas hovorí: „Keď tam chcú byť, nech si ten dom kúpia. Neviem, načo víria vodu. Osemsto rokov tu bolo dobre, bolo to celkom jedno, či je niekto Slovák alebo Maďar, tak prečo by nemalo byť dobre aj odteraz,” dodáva. Starosta však v tejto chvíli nie je pripravený na žiadne gestá dobrej vôle. Na otázku, čo je ochotný urobiť, aby sa konflikt v obci utíšil, odkázal slovenskému vedeniu, aby si premysleli svoje osobné ambície. Nové hlasovanie o Slovenskom dome nebude vypisovať. „Máme tu demokraciu, starosta iba podáva návrhy, má len jeden hlas medzi poslancami. Zatiaľ mi nikto z poslancov nesignalizoval, že by zmenil názor,” povedal. Na otázku, či by sa starosta mal starať o opatrovanie slovenskej tradície obce, Lendvai odpovedá rezolútnym „áno”. Jeho predstava pripomína Disneyland. V rámci rozvoja vidieckeho turizmu by chcel investovať do projektov, kde sa bude hovoriť po slovensky, kde sa budú variť slovenské jedlá a púšťať slovenská hudba. Už chýba len názov „Rezervácia Mlynky”.
Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa približne 17 000 ľudí hlásilo k slovenskej národnosti, o 70 percent viac ako pri predchádzajúcom sčítaní pred desiatimi rokmi. V Mlynkoch žije takmer desatina všetkých, ktorí sa v Maďarsku hlásia k slovenskej národnosti. Tých, čo považujú slovenčinu za svoj materinský jazyk, bolo v krajine 11 000, v rodinnom a priateľskom okruhu slovenčinu využíva 18 000 ľudí, 26 000 má nejaký vzťah k slovenskej kultúre a tradícii. Z 19 maďarských žúp žijú Slováci v jedenástich. Menšinové samosprávy fungujú v 114 maďarských obciach alebo mestách. Obecná samospráva sa však stala zároveň aj menšinovou samosprávou iba na ôsmich miestach. Toto nie je prípad Mlynkov, kde obe samosprávy pôsobia paralelne. Menšinové samosprávy sa združujú do župných a majú celoštátne vedenie. Úlohou menšinovej samosprávy je rozvíjať kultúrne a vzdelávacie aktivity na ochranu menšinovej tradície. No aj obecná samospráva sa musí menšinami zaoberať, jej napríklad patrí zabezpečenie menšinového vzdelávania.
Na začiatku unikátnej družby medzi prevažne maďarskou obcou Veľké Ludince na Slovensku a prevažne slovenskou obcou Mlynky v Maďarsku stáli dvaja príčinliví dôstojníci polície. Ako nadšení športovci zorganizovali futbalové zápasy. Čoskoro pribudli vystúpenia folklórnych súborov. V roku 1996 podpísali starostovia oboch obcí zmluvu o priateľstve, ktorú dávala EÚ ako vzor pre balkánske národy. Azda najvýznamnejšou spoločnou aktivitou bola konferencia Dva národy, jedna viera. Počas nej dvaja arcibiskupi - slovenský a maďarský - spoločne celebrovali v roku 2000 omšu v kostole v Mlynkoch. Tamojší veriaci privítali liturgiu v slovenčine, ktorá pre nich bola výnimočným zážitkom. Po slovensky hovoriaci kňaz im tu už dlho chýba. Vzájomné kontakty nadviazali aj podnikatelia, školy a samosprávy: každé dva roky sa konali spoločné zasadnutia obecných zastupiteľstiev. Dediny si vzájomne pomáhali. „Na prvé Vianoce sa tu objavil predajca slovenských kníh. Vravím účtovníčke: Anička, mali by sme kúpiť jeden balík a odviezť ho do Mlynkov ako darček pre slovenskú školu. A tak aj bolo. Riaditeľka školy mala vtedy slzy v očiach. Predtým tam už boli vzácne návštevy. Prezident, predseda vlády, činitelia z Matice slovenskej. Dali si štamperlík, knihy však nedoviezli,” spomína bývalý starosta Veľkých Ludiniec József Vavreczky. Tvrdí, že o asimilácii Slovákov v Mlynkoch hovoriť nemožno. Už pred dvanástimi rokmi, keď tam začal jazdiť, si všimol dvojjazyčné názvy ulíc a inštitúcii. Príchod prisťahovalcov a voľby v roku 2006 však podľa Vavreczkeho mnohé zmenili. Nové vedenie obce sa začalo od Slovákov dištancovať. „Teraz vo februári som tam bol na šiškovom festivale, ktorý zorganizovala slovenská samospráva. Perfektná akcia vrátane zápisu najväčšej šišky do Guinnesovej knihy rekordov. Ženy napiekli 3 200 šišiek, ktoré predávali po 50 forintov, pričom výťažok išiel na školu. Prišlo plno ľudí, aj zďaleka. Chýbal však starosta Lendvai...” dodáva Vavreczky, ktorý ako slovenský Maďar drukuje maďarským Slovákom. Napokon, menšina rozumie menšine najlepšie.
Vážený pán
József Lendvai
starosta
Obecný úrad
Mlynky
Vážený pán starosta, vážený poslanecký zbor.
Dovoľte, aby sme Vás pozdravili a zaželali všetko dobré.
Ako je nám spoločne známe, z môjho poverenia sa s Vami a predstaviteľmi slovenskej samosprávy v Mlynkoch v sobotu 29.3.2008 stretol a rokoval riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník vo veci obmedzovania činnosti v prevádzke Slovenského domu v Mlynkoch, ako i spolupráci medzi obecnou a slovenskou samosprávou v Mlynkoch. Tlmočil mi závery z rokovaní a mal možnosť zistiť problém, takpovediac in situ.
Nie je našou snahou vstupovať do vnútorných rozhodovaní obecnej samosprávy a ani tak nechceme konať. Matica slovenská však citlivo sleduje niektoré národnostné problémy Slovákov v Maďarsku a na niektorých aktivitách sa aj aktívne zúčastnila: možnosť pomoci pri záchrane slovenskej školy v Níreďháze, spolupráca so slovenskou samosprávou v Budapešti pri presadzovaní práva Slovákov v Maďarsku a spolupráca s Výskumným ústavom Slovákov v Békešskej Čabe, Katedrou slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne, spolupráca s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Budapešti a vôbec pri všetkých školských a kultúrnych otázkach.
Nemôžeme si teda osobne nevšimnúť „kauzu“ v Mlynkoch a tak sme aj urobili. Vážený pán starosta, vážený poslanecký zbor. V súvislosti s Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín, Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, ale i slovensko-maďarskej zmluvy o spolupráci sú medzinárodne zabezpečené práva Slovákov v Maďarsku. Tomu zodpovedá aj činnosť a prax slovenskej samosprávy a Slovenského domu v Mlynkoch. Akýkoľvek zásah do jeho chodu, mechanizmu, priestorového a prevádzkového využitia vyvoláva znepokojenie a myslíme si, že opodstatnene. Podobne ako vo viacerých „kauzách“ v živote Slovákov v zahraničí, sme za nedopustenie akejkoľvek tvrdosti zákona a hľadanie východísk v duchu pozitívnej diskriminácie žičlivého a politického trendu v zjednocujúcej sa Európe v 21. stor. To, podľa nás, platí aj na problém v Mlynkoch.
Prejavujeme teda solidaritu a podporu právam Slovákov v Mlynkoch.
Vyslovujeme vieru, že aj hlas najstaršej národnej, vedeckej, kultúrnej a spoločenskej organizácie Slovákov celého sveta - Matice slovenskej (zal. r. 1863, obnovená r. 1919) bude vypočutý a návrh slovenskej samosprávy v Mlynkoch bude s maximálnou ústretovosťou a citlivosťou rešpektovať.
Na dôkaz našej sympatie a solidarity voči takýmto krokom chceme v čo najkratšom časovom horizonte zorganizovať v spolupráci so slovenskou samosprávou vzájomné občianske i kultúrne stretnutie členov Matice slovenskej a Slovákov v Mlynkoch, ako i Vás, aby sme sa navzájom ubezpečili a povzbudili v skutočnosti, že národná, kultúrna a duchovná identita, spolupatričnosť a solidarita, dobré slovensko-slovenské vzťahy ostanú naďalej cennou zložkou Matice slovenskej a Slovákov celého sveta, osobitne v zjednocujúcej sa a demokratickej modernej Európe 21. storočia.
Súčasne na základe zistení dr. S. Bajaníka prejavujeme obavu, že zásahy obecnej samosprávy do slovenskej verzie v oblasti internetu, obecného spravodaja a i. nezodpovedajú kvalifikovanosti obecných zložiek a že vzájomná obojstranná spolupráca je veľmi potrebná pre rešpektovanie národnostných práva zabezpečených v Maďarsku i na pôde EÚ, čo napokon nedávno potvrdilo aj zistenie ombudsmana pre menšinové práva E. Kállaiho v Maďarsku v tejto kauze.
Želáme Vám a nám všetkým veľa porozumenia síl pre riešenie všetkých významných otázok a problémov v slovensko-slovenských vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom.
S úctou
Jozef Markuš
predseda Matice slovenskej
Ako rodák z Mlynkov, zodpovedný poslanec miestnej obecnej samosprávy, ako aj člen slovenskej menšinovej samosprávy XI. obvodu Budapešti a aktivista slovenskej národnosti rovnako odsudzujem všetky činnosti, politické potýčky, spory, hry a rozhodnutia, ktoré narušujú dobrú povesť našej obce pred krajinou a celým svetom.
Moja slovenská kultúrna identita je bezpochybná, národnostnú identitu mám v srdci, o ktorej svedčím nepretržite po celej krajine, ale takisto aj v zahraničí.
Pred dobrým polrokom sme hrdo stáli a boli príkladom pre Európu, svedčili sme o tvorivej sile spolupráce, ktorá zvíťazila, veď za spoločný cieľ pracoval spolu Slovák, Maďar a Nemec - nezávisle od politickej alebo náboženskej príslušnosti -, aby sme vytvorili niečo hodnotného a trvalého v dejinách Mlynkov a to v znamení pokojného spolužitia. Výsledok, ktorý sme dosiahli a ktorý za podpory všetkých miestnych organizácií a inštitúcií, sme prežili a hodnotili ako obrovský úspech.
Aj naďalej si myslím, že hľadiac do budúcnosti musíme mať pred očami tie záležitosti a vybrať si tú cestu, ktorá nás spája, a nie tie ktoré nás rozlišujú. Sú viacerí, ktorí chcú provokatívne rozdeliť miestnych občanov, ale odpoveď na tú pálčivú otázku, že komu toto pomôže?! - nedajú. Nejednotnosť - nech ide o hociakú záležitosť, určite nie je v záujme obyvateľov obce a Mlynkov. Tam, kde neboli a nie sú konflikty, roznecovanie nenávisti znamená obrovskú zodpovednosť.
Kráčať dopredu v budúcnosti na ceste vývoja môžeme iba v znamení vzájomnej úcty, ak spoznáme a aj uznáme hodnoty jeden-druhého, hodnovernou komunikáciou bez zaujatosti, objektívnymi informáciami, a nemanipulujúc obyvateľstvo obce, štvajúc jedného proti druhému, veď už časť občanov stojí nechápavo pred celou situáciou a krízou, ktorá sa tu vytvorila.
V zrkadle hore uvedených dúfam, že pochopíte moje rozhodnutie, že - ako nezávislý poslanec - sa dištancujem od tohto konfliktu, a aj v budúcnosti som ochotný podporovať iba tie záležitosti, ktoré nás povzbudzujú a podnecujú do spolupráce, cieľom ktorých je hľadanie kompromisu - a to podľa svojho svedomia - v záujme pokoja obyvateľov dediny, ako zástanca inteligentnej a otvorenej komunikácie, slúžiac v prospech obce, podľa svojej poslaneckej prísahy pred Bohom.
Jedinečná šanca Mlynkov spočíva práve v pestrosti a rôznorodosti dediny - štýlovo, podľa mravného ponaučenia kráľa Sv. Štefana: „...veď kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké.“
V Mlynkoch, 01. 04. 2008
Levente Galda
poslanec