Mestská samospráva a Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši usporiadali tradičný Deň mesta. Program sa začal bohoslužbou v evanjelickom kostole.
Slávnostných služieb božích sa zúčastnili generálny konzul SR v Békešskej Čabe Ján Süli, predseda Výboru pre národné a etnické menšiny Békešskej župy Péter Tolnai, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová, parlamentní poslanci József Dancsó a János Fetser, primátor Nadlaku Vasile Ciceac, primátor mesta József Sztakó, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Lauková, volený zbor a obyvatelia mesta.
Po úvodnej piesni evanjelický farár miestneho cirkevného zboru Atila Spišák srdečne privítal svojich kolegov - seniora Juraja Bálinta z Nadlaku a dekana južného dištriktu Jánosa Ribára. Na bohoslužbe Juraj Bálint a János Ribár hlásali slovo Božie po slovensky, po nich Atila Spišák takisto po slovensky predniesol kázeň Božieho slova. Slávnostná bohoslužba skončila spoločným spevom slovenských a maďarských piesní.
Program pokračoval v mestskom úrade slávnostným zasadnutím poslaneckého zboru. V mene zastupiteľského zboru pozdravil prítomných primátor József Sztakó, ktorý hovoril o histórii komlóšskych Slovákov.
- Podľa našich tradícií 24. apríla, na svätého Juraja, slávime Deň mesta. Tento deň je pre nás mimoriadny. Pred pätnástimi rokmi vtedajší prezident republiky Árpád Göncz venoval veľkoobci titul mesta. Pri tejto príležitosti Slovenský Komlóš dostal nový erb a novú zástavu, ktoré odvtedy hrajú dôležitú úlohu na mestských oslavách. Titul mesta nám určil dôležité nové úlohy. Museli sme pokračovať v rozvoji, ako aj ošetrovať mestské budovy, skrášľovať životné prostredie a chrániť miestne hodnoty. Pokojné spolužitie Slovákov a Maďarov v našom meste je dodnes vzorné. Samospráva sa podľa svojich možností snaží slúžiť mestu a jeho obyvateľom. V tomto cykle sme niekoľkokrát získali prostriedky zo súbehov na rozvoj a zabezpečenie priaznivejších podmienok fungovania. V Alžbetinom sade sme vybudovali nové ihrisko, v záujme nerušeného prebiehania národnostného vyučovania sme získali 30 miliónov Ft ako doplnkovú podporu ministerstva školstva, obnovujeme škôlku na Alžbetinej ulici a vyasfaltovali sme Árpádovu ulicu. V súčasnosti opravujeme Bočkaiho, Zríniho a Huňadiho ulicu. V záujme rozvoja turistiky podáme projekty do ďalších súbehov, z takto získaných prostriedkov by sme chceli obnoviť Kultúrny dom číslo II., vybudovať parky a pešie zóny, obnoviť autobusovú stanicu. Najdôležitejšou úlohou bude obnovenie Osvetového strediska J. G. Tajovského, - dokončil svoj príhovor József Sztakó a poďakoval občanom za pokojné spolunažívanie a za pomoc pri zachovávaní tradícií.
Po slávnostnom prejave nasledovalo odovzdanie ceny Pro urbe. Mestské zastupiteľstvo udelilo tohto roku cenu bývalému evanjelickému farárovi Jánovi Dekickému, ktorý začal svoju službu v komlóšskej cirkevnej obci roku 1984. Bol nasledovníkom známeho farára Jána Koppáňa. Svoje pôsobenie v Slovenskom Komlóši začal tým, že dokončil reštauráciu veľkého zvona a zabezpečil výstavbu novej fary. Starú budovu opravili a dnes sa používa ako modlitebňa. Roku 1986 sa začalo obnovenie kostola a 25. mája 1988 sa konala ďakovná bohoslužba. V roku 1989 sa musel ujať aj spravovania evanjelických cirkevných zborov v okolitých obciach. V niektorých zorganizoval renovovanie kostola a vytvorenie modlitební. Transformácia spoločnosti priniesla veľké zmeny aj v jeho živote. Začiatkom 90. rokov využil možnosti, ktoré poskytol zákon o reštitúcii cirkevného majetku. Tak sa podarilo vybudovať cirkevnú škôlku a dom dôchodcov. K evanjelickému domu dôchodcov patrilo i dobre fungujúce hospodárstvo s 25 hektármi pôdy. Pán farár ukončil svoju službu v Slovenskom Komlóši roku 2002, keď ako 75-ročný odišiel do dôchodku.
Deň mesta pokračoval slávnostným položením vencov k pomníku osídlencov na Námestí hrdinov, ktorý bol postavený pri príležitosti 260. výročia založenia mesta a príchodu slovenských osadlíkov. Ako prvý sa slávnostnému zhromaždeniu prihovoril generálny konzul SR Ján Süli.
- Je pre mňa veľkou cťou, že dnes, v tento slávnostný deň, môžem byť medzi vami, na tejto peknej oslave. Slávny grécky filozof Archimedes povedal: Ukážte mi pevný bod a ja vychýlim zemeguľu. V týchto zemepisných šírkach, kde žijeme, je týmto pevným bodom predovšetkým rodina. Tým druhým pevným bodom je obec alebo mesto, naše rodisko. Preto to hovorím, lebo deň čo deň získavam nové informácie o tomto peknom meste, ktoré sú pre mňa takým malým prekvapením. Včera v Čaba centre premietali film Návraty, ktorý natočila slovenská národnostná redakcia Maďarskej televízie v Segedíne. Získal som také informácie, ktoré som predtým natoľko nepoznal. Udialo sa veľa nespravodlivosti voči tým, ktorí odtiaľto odišli, i voči tým, ktorí sem museli prísť, ale najzaujímavejšie na celej veci bolo to, že v každom jednom človeku žila láska k svojmu rodnému kraju, k Slovenskému Komlóšu. Pre mňa je veľmi milé prekvapenie, že mesto má také bohaté tradície, súdržnosť obyvateľov a veľmi dobre fungujúce školy. Ak vám môžem poradiť, majte radi svoje mesto, podporujte svojich predstaviteľov a keď sa jedná o mesto, položte nabok všetky ostatné problémy a politické názory, - dokončil svoj príhovor generálny konzul.
Predseda Výboru pre národné a etnické menšiny Békešskej župy Péter Tolnai uviedol niekoľko myšlienok o dejinách Slovenského Komlóša.
- V 16. a 17. storočí v blízkosti dnešného Komlóša už existovala osada, ktorú Turci zničili. Pôvodne tu bola maďarská osada. Po ústupe Turkov sem prichádzali slovenské rodiny zo severných žúp Uhorska. Koncom 40. rokov 18. storočia prišlo na 150 rokov neobývanú pustatinu osemdesiat slovenských rodín. Pôvodne to boli poľnohospodári, ktorí sa zaoberali chovom dobytka. Dedina sa veľmi rýchlo rozrástla, čoskoro tu bolo desať škôl. Sto rokov si obec zachovala číru slovenčinu. V 19. storočí sa začala vyvíjať infraštruktúra a rozvíjala sa kultúra. Vznikli čitateľské krúžky a spolky, ktoré zohrávali veľkú úlohu v pestovaní identity a kultúry. Výmena obyvateľstva viedla k tomu, že klesol počet obyvateľstva, veľa slovenských rodín odišlo do Československa. Vedenie mesta s malými zmenami prijalo pôvodný erb mesta. Modré pole symbolizuje Slovákov a chmeľ - komló - poukazuje na názov mesta. V zástave nájdeme modrú aj bielu farbu, ktoré symbolizujú dobré spolužitie Slovákov a Maďarov. Pred pätnástimi rokmi dostal Slovenský Komlóš titul mesta. Naši predkovia vedeli, ako treba zapustiť korene, symbolizuje to aj pomník za nami. Po stáročie tu prebiehalo vyučovanie a bohoslužby v slovenčine. Tunajší Slováci srdečne privítali neskôr prichádzajúcich Židov a Maďarov. Aj dnes tu žijú potomkovia pôvodných obyvateľov, ktorí tu postavili prvé domy. Na ich počesť tu vlani postavili pomník. Zachovanie slovenčiny a slovenskej kultúry je úlohou každého obyvateľa, a to kvôli tomu, aby tu Slováci a Maďari naďalej mohli žiť v pokoji a svornosti, - dokončil svoj slávnostný príhovor Péter Tolnai.
Deň mesta pokračoval vo večerných hodinách v základnej umeleckej škole, kde sa uskutočnila prezentácia najnovšej publikácie pedagóga na dôchodku, miestneho historika Juraja Synčoka. Kniha, ktorá má názov Nepravidelný memoár, vyšla pred niekoľkými dňami vlastným nákladom v maďarčine. Je to publikácia o živote Juraja Synčoka a o jeho spomienkach na dávne časy. Vyšla v náklade 250 exemplárov. Dokumenty a fotografie v nej uverejnené zbieral autor približne tri roky. Najnovšiu publikáciu Juraja Synčoka hodnotili bývalý riaditeľ maďarskej základnej školy, autorov priateľ Imre Majláth a predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Anna Molnárová.
Séria podujatí pokračovala v nasledujúcich dňoch jazdou konských záprahov, majálesom v Alžbetinom sade, autokrosom, koncertmi a trhom kvetov.