Slovenská televízia uvažuje o prevádzkovaní nekódovaného satelitného vysielania, ktoré by sa v prípade schválenia projektu mohlo začať realizovať od budúceho roka.
Reaguje tak na požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečiť svoje vysielanie aj v iných oblastiach sveta. Satelitné vysielanie programov verejnoprávnej televízie je v súčasnosti kódované a keďže Slovenská televízia (STV) nakupuje vysielacie práva iba pre územie SR, nie je možné ju sledovať v zahraničí. „Zahraničné vysielanie sa vo vyspelých európskych štátoch spravidla financuje z prostriedkov rezortu zahraničných vecí,” uviedla pre TASR hovorkyňa televízie Želmíra Habánová. Objasnila, že STV momentálne pripravuje projekt takéhoto vysielania v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom zahraničných vecí SR, ako aj s Ministerstvom kultúry SR. „V prípade schválenia tohto projektu je možné, že takéto vysielanie, bude STV zabezpečovať od budúceho roka,” konštatovala.
Slováci žijúci v zahraničí sa o aktualitách zo Slovenka v súčasnosti dozvedajú prostredníctvom zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu (SRo), ktorému zo zákona vyplýva povinnosť vysielať aj do zahraničia. Rozhlas denne už 15 rokov vysiela v šiestich jazykoch do celého sveta prostredníctvom krátkych vĺn polhodinové magazíny. Vysielanie rozhlasu môžu zahraniční Slováci počúvať aj cez satelit alebo na internete. „Magazíny obsahujú spravodajskú časť s aktualitami z politiky, ekonomiky, športu, spoločenského diania a publicistický blok - mozaiku rôznych informácií,” povedal pre TASR Vladimír Slaninka zo SRo. Konštatoval, že z reakcií predstaviteľov združení a spolkov zahraničných Slovákov vyplýva, že toto vysielanie je sledované. Tvorcovia magazínu vedia, pre koho vysielanie pripravujú a podľa toho ho aj orientujú, dodal.
Na informovaní krajanov v zahraničí sa podieľa aj Tlačová agentúra SR (TASR), ktorá poskytuje spravodajský servis webovému portálu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ako aj printom Kanadský Slovák a katolícky zameranému dvojtýždenníku Jednota. „Zahraniční Slováci majú záujem o nosné politické udalosti zo Slovenska a o informácie, týkajúce sa vzťahu SR k Európskej únii a k svetu ako takému,” konštatoval generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Vysvetlil, že zahraniční Slováci majú podstatnú časť informácií, ktoré sa týkajú najdôležitejších udalostí doma a vo svete, prístupnú zadarmo na webovej stránke agentúry. „V súčasnosti je týchto voľne dostupných informácií vrátane videospravodajstva z vybraných tém na webe stále viac.” Podotkol, že v blízkej budúcnosti v snahe otvoriť ešte väčšiu časť produkcie verejnosti budú ďalej pribúdať.
- Mohli by ste priblížiť históriu a vznik Svetového združenia Slovákov v zahraničí?
- Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) vzniklo v tejto podobe v roku 2002 z vôle delegátov Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, všetky tam prítomné krajanské spolky, organizácie a inštitúcie sa stali jeho zakladajúcimi členmi. SZSZ samozrejme v nových podmienkach nadviazalo na skoršie integračné pokusy slovenského sveta, napríklad na činnosť Svetového kongresu Slovákov. Až SZSZ sa však podarilo združiť všetky významné komunity slovenského zahraničia a všetky ich najväčšie spolky zo všetkých kútov. Nie je obmedzené na jeden región, konfesiu či politický názor, nemusí rešpektovať železnú oponu, ako musel Svetový kongres Slovákov, a tak môžu v jednej inštitúcii zasadnúť Slováci z USA, Kanady, Austrálie, Južnej Ameriky, západnej Európy, z Dolnej zeme, teda Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska, ako aj z Česka, Poľska, Ukrajiny, ale napríklad aj z Izraela či Libanonu.
- Koľko členov má združenie?
- Svetové združenie reprezentuje vyše dva milióny Slovákov v zahraničí, prakticky tretinu slovenského národa - popri tradičných komunitách a rôznych emigračných vlnách aj dnešnú migráciu, mladých ľudí, ktorí odchádzajú za prácou či štúdiom do Česka, Veľkej Británie, Írska či USA. V súčasnosti má SZSZ osemdesiatku členských organizácií z 23 krajín na štyroch kontinentoch, ako aj individuálnych členov. Prostredníctvom svojich členských organizácií má polmiliónovú členskú základňu.
- Aké aktivity toto združenie vyvíja?
- SZSZ je vnímané ako partner slovenskej vlády, spolupráca je upravená aj dohodou, a zúčastňuje sa na práci príslušnej komisie Zahraničného výboru NR SR. Za Slovensko je členom inštitúcie Europeans throughout the World (Európania vo svete) so sídlom v Bruseli. Aj vzhľadom na toto všetko sa SZSZ aktívne zúčastňuje na tvorbe legislatívy, či už v minulosti išlo o Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a s tým súvisiace zriadenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o umožnenie volieb zo zahraničia, záchranu krajanského vysielania Slovenského rozhlasu či riešenie vízového režimu alebo systému vysokoškolských štipendií pre krajanov. V ostatnom čase treba považovať za úspech významné navýšenie grantového systému z 18 miliónov Sk (568.954 eur) v roku 2006 na tohtoročných 40 miliónov Sk (1,264.342 eur), zámer nekódovaného blokového vysielania STV pre Slovákov v zahraničí, ako aj prípravu konkrétnych televíznych programov o krajanoch či presadenie prvej strednodobej koncepcie Štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Jedným z výsledkov materiálu by mali byť komplexné výskumné projekty jazyka, literatúry, etnografie či migrácie Slovákov v zahraničí, ako aj iniciovanie slovensko-českej a slovensko-poľskej medzištátnej dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín podľa slovensko-maďarského vzoru. Riešime tiež aktuálne otázky, napríklad i kauzu Slovenského domu v obci Mlynky v Maďarsku. SZSZ vyvíja samozrejme aj vlastnú činnosť, svoje možnosti zlepšila aj zriadením Čestného grémia a Stáleho sekretariátu v Bratislave. Organizuje Dni slovenského zahraničia v rôznych krajinách - vo februári sa uskutočnili v Izraeli, na jeseň sú plánované v Londýne. Realizuje komplexný projekt Sme jeden slovenský svet!, v rámci ktorého podporujeme rôzne akcie, ktoré prepájajú viacero slovenských komunít vo svete navzájom, typickým príkladom sú folklórne festivaly. SZSZ pripravuje aj Antológie slovenskej literatúry v zahraničí, tento rok vyjde prvá, venovaná poézii, pripravená na najvyššej odbornej úrovni s distribúciou aj na školy na Slovensku. Rozbehli sme aj multimediálny internetový portál Slováci vo svete.
- Pravdepodobne sa často stretávate so zahraničnými Slovákmi, dá sa povedať, o ktoré aktuality zo Slovenska sa najčastejšie zaujímajú?
- Samozrejme, stretávam sa, koniec-koncov, sám som aktívnym členom jednej z najväčších a najživších komunít, a to tej v Česku. Snažím sa však navštevovať aj ďalšie krajiny, pred niekoľkými dňami som sa vrátil z cesty po takzvanej Dolnej zemi - za šesť dní som navštívil sedem miest v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Stretávame sa aj na rôznych spoločných rokovaniach na Slovensku či inde po svete. Slováci v zahraničí sú naozaj integrálnou súčasťou slovenského národa a preto ich aj zaujíma podobné spektrum otázok ako Slovákov doma, pravdaže menej podenkové bulvárne aféry a drobné politické okopávania členkov a viac otázky nadčasové a kultúrne. Lebo práve v zahraničí si viac uvedomíte, že ste súčasťou nejakej národnej kultúry, že máte nejaké tradície a začne vám na nich viac záležať. Iným problémom je, do akej miery sa Slovensko zaujíma o svojich krajanov. A tu vidíme veľký problém, veľa ľudí ani nevie, že nejakí Slováci žijú už štvrť tisícročia na Dolnej zemi a udržiavajú si tam nádhernú slovenčinu, že tam prišli na územia opustené po vyhnaní Turkov, či na druhej strane, že v USA už sto rokov pracuje Slovenská liga v Amerike a aký významný bol jej podiel na vytvorení Československa v roku 1918 a ďalšej emancipácii Slovenska. Práve preto sa snažíme viac spolupracovať so silnými médiami, vytvoriť vlastný publicistický magazín a seriál dokumentov o osobnostiach v STV, ktorý nebude len súčasťou blokového vysielania určeného von, ale aj programovej schémy hlavných kanálov. Takisto pripravujeme knihy pre školy, či napríklad chceme iniciovať nazývanie ulíc a námestí slovenských miest po významných Slovákoch v zahraničí.
- Ktoré skutočnosti trápia aktuálne Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k SR, respektíve, čo by privítali, keby sa zlepšilo?
- Intenzita vzájomných slovensko-slovenských vzťahov je stále neporovnateľná s tým, ako so svojimi krajanskými komunitami dokáže pracovať v našom regióne napríklad Maďarsko či Poľsko. Dochádza však k výraznému zlepšeniu, na čom sa už druhé volebné obdobie podieľa celá politická scéna. Niektoré problémy som už naznačil, týkajú sa miery informačných a kultúrnych tokov oboma smermi, ale napríklad aj výškou finančnej podpory, ktorá je stále zlomková v porovnaní s miliardami korún, ktoré na túto problematiku v prepočte vynakladajú Poľsko či Maďarsko. Pritom nejde o vzťah jednostranný, Slováci v zahraničí Slovensku pomáhajú v mnohých smeroch - lobbingom, nadväzovaním ekonomických i kultúrnych kontaktov, podporou cestovného ruchu, prezentáciou kultúry zo Slovenska i vytváraním a uchovávaním kultúry vlastnej. Mimochodom, v zahraničí máme nielen tradičné komunity či jednotlivých špičkových umelcov, podnikateľov, športovcov, ale aj poslancov a ministrov, vedcov, rektorov univerzít. Čaká nás ešte dlhá cesta, aby sme dokázali svoj potenciál doma a v zahraničí naozaj efektívne prepojiť. Nevyhnutne potrebujeme realizovať ambiciózne projekty v rámci koncepcie do roku 2015, zviditeľniť slovenský svet, zriadiť televízne vysielanie do zahraničia či napríklad zriadiť prestížnu Galériu slovenského výtvarného umenia v zahraničí od Andyho Warhola po kovačických naivistov. Dôležité je tiež napríklad zefektívniť systém volieb zo zahraničia, z dlhodobého hľadiska by boli optimálne voľby prostredníctvom internetu, ako sa realizujú v Írsku či v Pobaltí.
- Zvyknú zahraniční Slováci počas svojich stretnutí konzumovať slovenské špeciality, respektíve preferujú napríklad počas sviatkov tradičné slovenské jedlá?
- V zahraničí je napokon aj celý rad slovenských reštaurácií a hotelov, usporadúvajú sa rôzne prehliadky slovenskej gastronómie, príkladom môžu byť Dni slovenskej kuchyne, ktoré sú súčasťou Dní slovenskej kultúry v rôznych mestách ČR, organizovaných mojím „domovským“ Slovensko-českým klubom, alebo tradičná Klobasiáda v Békešskej Čabe. Mimochodom, z tohto regiónu pochádza aj slávna čabianska čiže čabajská klobása, ktorú pôvodne začali vyrábať práve dolnozemskí Slováci. No a rôznych predvianočných posedení pri kapustnici sa usporadúva toľko, že to asi nikdy žiadna centrálna inštitúcia nespočíta... Ale aby som sa vrátil do vážneho tónu, samozrejme, gastronómia je neodmysliteľnou súčasťou národnej kultúry a jej prezentácie, o tom by mohli nemálo hovoriť napríklad Francúzi či Taliani.
Vedľa klasických informačných stránok, aké má Svetové združenie Slovákov v zahraničí (www.szsz.sk), či jednotlivé slovenské spolky po svete, v posledných rokoch vznikajú aj portály s inými ambíciami. Najväčším z týchto projektov je portál Slováci vo svete (www.slovacivosvete.sk), ktorý v októbri minulého roku spustilo Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) a za prvé dve hodiny jeho prevádzky si ho prezrelo 1200 návštevníkov. „Portál zaznamenal špičkovú návštevnosť až 18.000 prístupov denne,” uviedol pre TASR predseda združenia Vladimír Skalský. Má rozsiahlu spravodajskú zložku vrátane zvukovej, ktorá podľa Skalského v súčasnosti nie je obvyklá. „Pozoruhodná je aj virtuálna knižnica, ktorá sa rozširuje a bude obsahovať rozsiahlu databázu kompletných rukopisov či pdf-verzií kníh a periodických publikácií, vydávaných po celom svete,” dodal. Popri vlastných materiáloch a materiáloch z krajanskej tlače sa na tvorbe portálu zmluvne podieľajú aj Slovenský rozhlas a Tlačová agentúra Slovenskej republiky, ktorá pre portál vytvára unikátny filter slovacík zo zahraničného spravodajstva a dodáva aj ďalšie súhrny. Portál poskytuje aj informačnú zložku v širokom spektre otázok vrátane rôznych prehľadov, informácií o komunitách či právnej poradne. Profesionálny redakčný systém umožnil aj prevádzkovanie celého radu interaktívnych aplikácií a funkcionalít, ako sú on-line formuláre akcií, otázok, komunitných chatov, ale aj blogov a iných služieb pre registrovaných užívateľov. V roku 2008 sa pripravuje ďalšie rozšírenie záberu portálu a zriadenie nových platforiem. Jedna bude venovaná literatúre Slovákov v zahraničí a pripravená spolu s Literárnym informačným centrom, druhá folklóru, obsahujúca aj zvukové a obrazové sekvencie z nahrávok a vystúpení po celom svete. Celkovo bude posilnený multimediálny a interaktívny charakter. Cieľom portálu je podchytiť najmä mladých ľudí, ktorí do zahraničia odchádzajú dlhodobo študovať či pracovať a z generačných dôvodov alebo pre odlišné záujmy sa doteraz nehlásili k slovenským krajanským spolkom. SZSZ vzniklo v roku 2002 nadviazaním na staršiu tradíciu strešných organizácií Slovákov v zahraničí, no bez regionálnych, konfesijných či politických obmedzení. Zastrešuje 80 organizácií z 23 krajín a k jej členom patria aj významné osobnosti z umeleckého, vedeckého a podnikateľského sveta, žijúce v zahraničí.
Kanaďania sú najlepší ľudia na svete s nesmiernym pochopením pre cudzincov. Pre TASR to uviedla Eva Babišová, ktorá v tejto rozlohou druhej najväčšej krajine planéty žije 20 rokov. Tvrdí, že títo láskaví a veľmi ohľaduplní ľudia jej nikdy nedali najavo, že je v ich krajine cudzincom. Aj keď do Severnej Ameriky odišla zo Slovenska v pohnutých časoch minulého režimu, podľa jej slov nie je typickou emigrantkou. Môže za to fakt, že sa vydala za Kanaďana, pôvodom Slováka, ktorý do tejto krajiny odišiel v roku 1968, teda v období masových emigrácií. Na otázku, aký bol dôvod, že si jej manžel vybral práve Kanadu, uviedla, že jednak mal tetu v Montreale a jednak „tu nebola povinná vojenská služba”, vysvetlila. Babišová, dnes 54-ročná vyštudovaná pedagogička pre prvý stupeň základných škôl, poznamenala, že pre ňu samotnú neboli začiatky v novom svete finančne náročné, no musela zmeniť svoj život od základov. „Predstavte si trojročné dieťa, ktoré by začalo študovať strednú školu,” ilustruje svoje dojmy z nového sveta a dodáva, že to bola zaujímavá a nie vždy ľahká cesta. Zamestnanie sa jej vo Vancouveri, kde doteraz žije, podarilo nájsť veľmi rýchlo a istú rolu v tom zohrala náhoda. „Išla som do miestnej lekárne zháňať lieky pre mamu a lekárnička mi ponúkla prácu jej asistentky. Keďže som chodila do školy doučovať sa angličtinu, tak som pracovala iba na polovičný úväzok,” spomína na svoje začiatky. Neskôr pracovala v škôlke, no pre náročnosť tohto zamestnania sa podľa vlastných slov vrhla na kariéru v sektore bankovníctva. V čase jej emigrácie totiž zažívalo toto odvetvie v Kanade boom a o prácu nebola núdza. V súčasnosti je zamestnankyňou jednej z najväčších bánk v Severnej Amerike a má na starosti pomoc malým podnikateľom rozbehnúť svoju činnosť. Popri práci sa aktívne stretáva s krajanmi, čo umožňuje aj blízky Slovenský katolícky kostol a rôzne kultúrne podujatia. Za priateľov má však, prirodzene, ľudí rôznych národností. Doma vraj s manželom preferujú slovenčinu, no priznáva, že sa do nej občas zamieša Angličtina, ktorá nahradí zabudnuté slovenské slovo. Kontakt s materčinou udržiava aj vďaka rodine na východnom Slovensku, ktorú sa snaží navštevovať každé dva roky. O možnostiach, ktoré ponúka slovenské ministerstvo zahraničných vecí a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, veľa nevie. Neregistruje možnosť získania grantov ani žiaden spolok Slovákov v jej okolí, ktorý by takéto financie získal. Keďže emigrovala legálne v roku 1987, má dodnes dvojité občianstvo, a tak nevie nič ani o tzv. krajanskom preukaze.
Odhaduje sa, že v zahraničí žije v súčasnosti vo viac ako 50 krajinách asi 2,2 milióna osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Očakáva sa, že počet slovenských komunít bude narastať, a to najmä v európskych krajinách so silnejšou ekonomikou.
Ako vyplýva z návrhu koncepcie štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov, k vzniku menšín a komunít Slovákov žijúcich v zahraničí dochádza od konca 17. storočia. Najviac osôb so slovenským pôvodom - až 1,2 milióna žije podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Spojených štátoch amerických. Významné komunity Slovákov žijú aj v Českej republike (375.000), Maďarsku (110.000) a Kanade (100.000). Značné počty ľudí, ktorých korene siahajú na Slovensko možno nájsť aj vo Veľkej Británii (90.000), v Srbsku (60.000), či Argentíne (50.000). Nezanedbateľné nie sú ani počty Slovákov alebo ich potomkov žijúcich v Írsku (30.000), Nemecku (25.000) a Rakúsku (25.000). Ľudí so slovenským pôvodom ale možno nájsť aj v krajinách ako Juhoafrická republika (800), Island (70), Nový Zéland (50) či Mexiko (25). Slovensko vníma zahraničných Slovákov ako spoločných duchovných nositeľov slovenskej štátnosti. Medzi najznámejšie osobnosti so slovenským pôvodom patrí zakladateľ výtvarného smeru pop-art Andy Warhol, ktorého rodičia pochádzali z dediny Miková pri Medzilaborciach. Slovenských predkov majú aj známe osobnosti svetového filmu ako Paul Newman, ktorého matka pochádzala z Humenného. Jeden z predstaviteľov kultového westernu Sedem statočných, Steve McQueen sa pred adopciou volal Štefan Ihnačák. Zahraniční Slováci dosiahli aj významné úspechy v podobe vynálezu padáka - Štefan Banič, či vynájdenia rádiotelegrafie - Jozef Murgaš. Medzi ľudí, ktorých korene siahajú na Slovensko, patrí i významný predstaviteľ grafiky Koloman Sokol, ale aj otec rezofonickej gitary nazývanej dobro, pôvodným menom Ján Dopjera. Status národnostných menšín prislúcha v súčasnosti Slovákom žijúcim v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy (Česko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko), uvádza sa v koncepcii. Nachádzajú sa tu prevažne menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami a vlastnou národnostnou inteligenciou, ojedinele majú vlastnú štruktúru samosprávy, prípadne aj systém slovenského národnostného školstva. Slovenské menšiny v Poľsku a na Ukrajine nevznikli migrovaním slovenského obyvateľstva, ale zmenou hraníc Československej republiky. Komunity Slovákov existujú aj v západnej Európe a zámorí, ale už bez statusu menšiny. Tvoria ich potomkovia vysťahovalcov a emigrantov, u ktorých napriek tomu, že neovládajú materinský jazyk, pretrváva vzťah a hrdosť ku krajine svojich predkov. V zámorských krajinách (najmä v USA a Kanade) sa združujú v spolkoch s dlhoročnou tradíciou, ktoré majú svoje odbočky v jednotlivých štátoch a provinciách, objasňuje sa v koncepcii štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov. Naopak Slovákov žijúcich v zahraničí so živými väzbami na domovinu predstavujú najmä príslušníci mladej a strednej generácie, absolventi slovenských stredných a vysokých škôl. Tí emigrovali po roku 1989 predovšetkým do krajín západnej Európy, ale i do netradičných zámorských destinácií. Odhaduje sa, že v zahraničí pracuje približne 200.000 až 230.000 Slovákov.
Na podporu kultúrnych podujatí zahraničných Slovákov v ich domovských krajinách, podporu vydavateľskej činnosti či prevádzku slovenských spolkov a organizácii poputuje v tomto roku z rozpočtu Úradu vlády SR 40 miliónov Sk (1,24 milióna eur). Vláda udelila minulý rok prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí krajanom zo štátneho rozpočtu 36 miliónov Sk (1,12 milióna eur). Zo spomínanej sumy sa doposiaľ prerozdelilo 38 miliónov Sk (1,2 milióna eur) na podporu slovenských komunít v 26 krajinách sveta. Najviac finančných prostriedkov, 6,6 milióna Sk (208.616 eur) poputuje krajanom v Srbsku, kde sa z týchto prostriedkov okrem iného podporia aj Slovenské národné slávnosti organizované Maticou Slovenskou v Srbsku. Druhá najvyššia čiastka, 4,6 milióna Sk (145.399 eur) poputuje pre slovenské organizácie v Rumunsku. Poskytnuté prostriedky sa tu napríklad použijú na Dni Jozefa Gregora Tajovského, podporu časopisov Naše snahy či Dolnozemský Slovák a vydanie niekoľkých knižných publikácii. Na podporu ľudí so slovenským pôvodom v Česku poputuje 3,5 milióna Sk (110.629 eur), kde sa prostriedky využijú aj na realizáciu Medzinárodného festivalu slovenského folklóru v ČR. Finančná podpora vo výške dva milióny Sk (63.217 eur) pôjde do Poľska, viac ako milión Sk (31.608 eur) podporí slovenské spolky a organizácie v Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku a Chorvátsku. Finančné prostriedky sú určené najmä na podporu kultúrnych podujatí, akcií a aktivít orientovaných na krajanskú mládež, vzdelávacie aktivity a projekty, nákup učebníc či odbornej a doplnkovej literatúry, detskej literatúry, audiovizuálnych materiálov a pomôcok. Pomôžu tiež vydavateľskej činnosti a krajanským médiám a financovaniu prenájmov priestorov potrebných na realizovanie činnosti slovenských spolkov a organizácií.
Výhody preukazu zahraničného Slováka a jeho súčasnú obdobu, osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí môže využívať viac ako 12.000 osôb. Žiadateľ o vydanie osvedčenia musí preukázať slovenskú národnosť a môže tak spraviť až do tretieho pokolenia v priamom rade, podľa svojich predkov, uviedla pre TASR Anna Čižniarová z Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vysvetlila, že preukazy vydávalo do konca roku 2005 Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré vydalo 10.772 preukazov. Od roku 2006 táto kompetencia prešla na úrad, ktorý doteraz vydal 1996 osvedčení. Objasnila, že vlastník osvedčenia alebo preukazu získava na území Slovenska prechodný pobyt a zároveň sa tu môže zamestnať bez osobitného povolenia. „Môže tiež tento doklad použiť v rámci podnikania, napríklad na založenie obchodnej spoločnosti alebo živnosti,” pokračovala. Jeho držiteľ môže taktiež po uplynutí troch rokov nepretržitého pobytu v SR požiadať o udelenie štátneho občianstva, pričom ostatní cudzinci tu musia žiť aspoň osem rokov. Ak sa držiteľ osvedčenia či preukazu prihlási k pobytu v SR, môže sa tiež zdržiavať v schengenskom priestore tri mesiace v rámci pol roka, dodala. Žiadateľ o vydanie osvedčenia musí preukázať svoju bezúhonnosť a to tak na území svojho domovského štátu, ako aj na území Slovenskej republiky. „Jednou zo základných zákonných podmienok je aj preukázanie slovenskej národnosti, a to úradným dokladom, v ktorom je takýto údaj uvedený,” dodala. Žiadateľ tiež musí preukázať svoje slovenské národné povedomie, buď dokladom vydaným krajanskou organizáciou, alebo spolkom, ak v štáte jeho pobytu takáto organizácia alebo spolok existuje, alebo výsledkami svojej verejnej činnosti či ovládaním slovenského jazyka.
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič absolvoval začiatkom mája pracovnú návštevu USA, zameranú na stretnutia s krajanmi v Chicagu. Vicepremiér, ktorý má v pracovnom portfóliu aj oblasť starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí vtedy vysoko ocenil prínos miestnej krajanskej komunity pre rozvoj a zachovanie národnej kultúry a jazyka. Vicepremiér Čaplovič v rozhovore pre TASR zdôraznil dôležitosť udržiavania stykov so zahraničnými Slovákmi a podpory ich kultúrnych aktivít.
- Považujete príspevky, ktoré zahraniční Slováci dostávajú z grantového systému z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za dostatočné?
- S výškou príspevkov asi nikdy človek nebude spokojný, ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa nám ich podarilo navýšiť o 150 percent. V súčasnosti príspevky predstavujú 40 miliónov korún (1,260.636 eur), v minulosti sa toto číslo pohybovalo od dvoch do 15 miliónov korún (472.738 eur), čo je zásadná zmena. Vzniká tak systém, v ktorom sa Slováci žijúci v zahraničí môžu uchádzať o grantové príspevky. V tomto prípade môžeme byť za dva roky nášho vládnutia s týmto zvýšením spokojní. Samozrejme, v budúcom období sa v rámci koncepcie po zavedení eura uvažuje o zvýšení tohto príspevku. Musíme sa samozrejme pozerať aj na to, aby sme dodržiavali určité pravidlá hry.
- Sú podľa Vás požiadavky krajanov o zvyšovanie finančných príspevkov oprávnené?
- Treba to hodnotiť podľa krajiny a účelu, na ktorý sú použité. Predovšetkým musíme pomáhať tým krajinám, ktoré sú v okolitých štátoch. Máme istú stratégiu v krajinách, kde je silná a aktívna slovenská komunita, aby sa udržiavala v oblasti vzdelávania, kultúry, formovania svojej identity, prípadne vydávania časopisov a novín. Toto považujem za zodpovedajúce a požiadavky, ktoré prichádzajú na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, považujem za adekvátne.
- Ktorú slovenskú komunitu považujete za najaktívnejšiu?
- Nedávno som sa vrátil z Chicaga, v ktorom je veľmi aktívna slovenská komunita. Založili si slovenskú školu, aby si deti udržiavali slovenčinu. To považujem za veľmi pozitívne. Apeloval som na rezort školstva, aby sme im dodali učebnice a knihy, aby si mohli založiť vlastnú knižnicu, ktorá by slúžila pre Slovákov z amerického štátu Illinois. Za najaktívnejšiu považujem slovenskú menšinu vo Vojvodine. Slovensko pozitívne prezentuje v oblasti kultúry napríklad známou kovačickou školou insitného umenia. Petrovické gymnázium vychováva skvelých absolventov, ktorí pokračujú v štúdiu slovakistiky na slovenských školách. Práve preto ju považujem za najaktívnejšiu a najkompaktnejšiu. Veľmi pozitívne sa rozvíja aj menšina v Maďarsku, či už v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši, Mlynkoch, v oblasti Pilišu a Miškovca. Samozrejme, sú aj malé ostrovčeky zahraničných Slovákov v Poľsku, na Ukrajine a v Čechách.
- Dá sa špecifikovať, na čo sa využívajú finančné prostriedky? Je ich využitie kontrolované?
- Samozrejme, grantový systém je na tom postavený. Každý projekt je vyhodnotený. Väčšinou sú peniaze na knihy, noviny, kultúrne festivaly a aktivity na dostavbu škôl. Tam sa to dá jednoznačne skontrolovať. Doteraz zdroje, ktoré slovenská vláda vynakladá na Slovákov žijúcich v zahraničí, sú dobre zužitkované. Za posledné tri roky sa slovenské komunity tak zaktivizovali, že organizujú množstvo festivalov. Vznikajú nové slovenské spolky, zaktivizovala sa aj komunita v Taliansku, v Anglicku, Írsku, Nemecku. Slovenská komunita žije a ak jej dáme finančné zdroje na zmysluplné aktivity, prináša to efekt.
- Ako je to s inými štátmi a starostlivosťou o krajanov?
- Keď to porovnáme so susedmi v Maďarsku, Poľsku alebo v iných krajinách, je tam výraznejšia podpora. Sú to však štáty, ktoré majú dlhodobú tradíciu. Slovensko je mladá krajina, ale od jej vzniku sa začali veci hýbať, začali sme výraznejšie myslieť na Slovákov v zahraničí, nie ako za bývalého totalitného režimu.
- Prečo je podľa Vás dôležité udržiavať väzby s krajanmi?
- Štáty, ktoré udržiavajú dlhodobé kontakty s krajanmi, majú kvalitný lobing vo významných zahraničných a finančných inštitúciách. Zoberme si ako príklad Maďarsko, Poľsko alebo Írsko. V USA sú početné komunity Írov a Írsku to pomáha pri rozvoji samotnej ekonomiky, je badateľný prílev investícií, ktoré sa vracajú do krajiny. Aj nám odchádzajú mladí ľudia do zahraničia, mnohí sú vo významných pozíciách. Netreba na nich zabúdať, ale udržiavať s nimi kontakty. Pri každej našej návšteve v zahraničí sa s nimi stretávame a oni nám to v budúcnosti budú vracať. Mnohí sú vo vedeckých, vzdelávacích a finančných inštitúciách.
- Privítali by ste, keby krajania mohli voliť elektronickou formou?
- Spomínal som to aj na poslednej návšteve USA. Bol by som rád, keby sa systém elektronickej formy zabezpečil, aby sa zvýraznila práca konzulátov v tejto oblasti a Slovákom žijúcim v zahraničí sa tak zjednodušil prístup k voľbám.
Spolkový život Slovákov v Českej republike nezačal písať svoju históriu v 90. rokoch, ale už o niekoľko desaťročí skôr. Nový rozmer získala početná slovenská menšina v Česku po rozdelení federácie. Dnes sa slovenské spolky takmer nemajú na čo sťažovať - podpora kultúry a národnostnej tlače zo strany štátu formou dotácií je dlhodobo stabilná a pomerne veľkorysá. Slovákov a slovenské spolky netrápia iba špecifické problémy ako získavať nových členov, sympatizantov alebo čitateľov, ale aj rovnaké problémy ako majoritnú českú spoločnosť, napríklad aj otázky vysporiadania sa s komunistickou minulosťou. „Pokiaľ napíšete kvalitný, zmysluplný projekt, tak prístup (českých úradov) je veľmi dobrý. Zlepšilo sa to, nemôžeme sa sťažovať. Iba ak sami na seba,” konštatovala pre TASR Helena Nosková, riaditeľka Klubu slovenskej kultúry (KSK), ktorý je spolkom s najdlhšou tradíciou. Vlani KSK dostal od českého ministerstva kultúry na svoje projekty vyše pol milióna českých korún. Na tento rok má na podporu kultúrnych aktivít schválený grant 350.000 Kč a 150.000 Kč na projekt dokumentačného strediska. Klub vydáva aj vlastný časopis, Listy Slovákov a Čechov, ktorý má v tomto roku dostať od rezortu kultúry dotáciu vo výške 2,4 milióna Kč. Vlani dostali štyri slovenské periodiká v ČR - okrem Listov aj Korene, Slovenské dotyky a Zrkadlenie - od Ministerstva kultúry ČR dotácie v celkovej výške vyše šesť miliónov Kč. A na kultúrne aktivity získali slovenské občianske združenie v roku 2007 od rezortu kultúry celkovo cez dva milióny korún. Ďalšie stovky tisíc niektoré slovenské spolky čerpajú na základe grantov na vzdelávacie programy a multikultúrne aktivity od rezortu školstva, desiatkami tisíc korún prispieva aj pražský magistrát a rezervy sú v grantoch, ktoré vypisuje ministerstvo pre miestny rozvoj a ministerstvo práce a sociálnych vecí. Kultúrna aj publikačná činnosť slovenských spolkov v ČR však podľa niektorých hlasov predstavuje nafúknutú bublinu, ktorá - nebyť štedrých štátnych dotácií - by spľasla a mala celkom inú podobu. Podľa bývalého slovenského politika Fedora Gála, ktorý ako vodca Verejnosti proti násiliu (VPN) bol jedným zo symbolov začiatku novej postkomunistickej éry na Slovensku a v prvej polovici 90. rokov sa usadil v Prahe, si niektoré slovenské spolky a ich predstavitelia na spolkovej činnosti založili svoje živobytie. „Chcete úprimný názor? Myslím si, že spolky, ktoré sú založené iba na tom, že sme Slováci, sme Maďari, sme Rusíni, sme neviem čo, nemajú veľmi veľký zmysel. Ich zmysel spočíva hlavne v tom, že dostávajú dotácie a že môžu žiť z priazne štátu. Omnoho väčší zmysel majú spolky, ktoré sú založené na spoločnom záujme, na spoločnej robote, na niečom, čo sa deje,” povedal Gál v rozhovore pre TASR. „Ja mu veľmi dobre rozumiem,” komentovala slová Gála Helena Nosková z KSK s tým, že aj ona je za to, aby bol spolkový život založený na idey a nielen na národnosti. Dokumentuje to na tom, že ňou vedený klub si viac než s niektorými inými slovenskými spolkami v Prahe rozumie so spolkom, ktorý sa hlási k tradícii bielej ruskej emigrácie. Dôvodom sú nielen údajne vysoké odmeny, ktoré si niektorí funkcionári nechávajú vyplácať, a sú vraj vyššie než jej plat v Akadémii vied ČR po štvrtej atestácii, ale aj minulosť niektorých funkcionárov slovenských spolkov v ČR, ktorí pred Novembrom pôsobili ako armádni politruci, spolupracovali s komunistickou ŠtB a dokonca aj s 9. odborom ministerstva vnútra, ktorý mal na starosti „rozosieranie občianskej spoločnosti”. „S nimi nemáme skutočne nič spoločné. Nemôžeme z toho zľaviť,” zdôrazňuje Nosková a dodáva, že svojou prácou, ktorú robí navyše bezplatne, túži českej spoločnosti ukázať, že „sú aj slušní Slováci”. Bez ohľadu na spolky a ich činnosť majú Slováci, ktorých je v Česku podľa rôznych prepočtov a odhadov okolo 300.000, k sebe ľudsky bližšie než k majoritnej spoločnosti. „Ja nie som žiaden národovec, ale keď sa zamyslím nad tým, s kým sa v Prahe stretávam a kam chodím, s kým pracujem, tak sú to z veľkej väčšiny Slováci. Je tam nejaká gravitácia, ktorá vyplýva z toho, že máme spoločnú históriu, spoločný materinský jazyk, vyrastali sme v rovnakých mestách a je nám spolu dobre. Čiže, na jednej strane, inštitucionálna spolková činnosť je dobrý zdroj na existenciu, na druhej strane ľudia napriek tomu, že nevyhľadávajú slovenskú zástavu, alebo akúkoľvek inú, sa predsa len dajú dohromady hlavne preto, že je im spolu lepšie, že majú čo robiť, že spomínajú na spoločné veci,” ilustroval to Gál na sebe.
Na udržiavaní národného povedomia v slovenských komunitách v zahraničí sa významnou mierou podieľa aj náboženský život. Vo svete existujú misie, slovenské cirkevné zbory, farnosti a senioráty rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, evanjelickej a. v. a ďalších, početne menších organizovaných cirkví, uvádza sa v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Slovenské cirkevné zbory vznikli v tradičných krajinách slovenského vysťahovalectva ako Spojené štáty americké, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Srbsko a Rumunsko. „Zohrali nezastupiteľnú úlohu pri zachovaní národného povedomia a jazyka v slovenských komunitách. S cirkvami na Slovensku udržiavajú dodnes intenzívne kontakty,” konštatuje sa v materiáli. Misie zameriavajúce svoje aktivity na Slovákov žijúcich v zahraničí vznikli prevažne v západnej Európe (Paríž, Viedeň, Mníchov, Brusel, Zürich, Mannheim, Rím, Praha), ale aj v zámorí (Melbourne). Misie a zbory sú miestom pre stretávanie sa krajanov bez rozdielu náboženského vyznania, kde pastoráciu tvoria aj spoločenské, kultúrne, vzdelávacie a mládežnícke aktivity. Pri niektorých misiách a zboroch fungujú aj krajanské spolky. Popri evanjelizácii sa misie a zbory aktívne podieľajú na krajanskom kultúrno-spoločenskom a sociálnom živote. Tieto komunity sa často zapájajú do vydavateľskej činnosti, budovania knižníc a filmoték, alebo organizujú spoločné podujatia. Svoje misie v prostredí slovenských komunít v zahraničí udržiavajú v súčasnosti Katolícka cirkev na Slovensku a Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku. Slovenské katolícke misie možno nájsť v Rakúsku, Švajčiarsku, Českej republike, Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Belgicku a Írsku. Evanjelická cirkev má v zahraničí dve stále misie, a to v Rusku a Chorvátsku. V ostatných krajinách spolupracuje s inými organizáciami. Slovensko k činnosti týchto misií a zborov pomáha vysielaním slovenských kňazov, finančne a materiálne podporuje národno-kultúrne, sociálne a spoločenské aktivity misií a cirkevných zborov. Zabezpečuje sa aj prísun náboženskej literatúry zo Slovenska do prostredia krajanských komunít.
V Belgicku žije podľa veľmi hrubých odhadov minimálne 10.000 Slovákov. Presný počet nie je podľa slovenského veľvyslanectva v Belgicku známy, pretože jediným oficiálnym údajom je číslo 4200, v ktorom však nie sú započítaní slovenskí zamestnanci európskych inštitúcií, ďalej Slováci, ktorí získali belgické občianstvo, osoby, ktoré sú tu ilegálne, a ani slovenskí Rómovia. Mnohí zo Slovákov sa stretávajú v rámci Slovenského krajanského spolku. Ten funguje od roku 2002, pričom pri jeho založení bolo asi 50 členov. „To nadšenie bolo zo začiatku veľmi veľké, robili sme niekoľko akcií, pravidelne sme sa stretávali, robili sme napríklad jesenné barebecue, mikulášske stretnutia, mali sme rozličné kultúrne akcie,” opisuje pre TASR začiatky existencie spolku jeho predsedníčka Valéria Compernolleová. Terajší počet členov spolku sa podľa nej mení, nakoľko prichádza nová vlna Slovákov a do aktivít spolku sa zapájajú aj euroúradníci či Slováci pôsobiaci v Belgicku dočasne, vrátane diplomatov a vyslaných pracovníkov. „Pred rokmi bol iný kontext krajanského života, po roku 1989 sa celá situácia zmenila a už to nebolo len stretávanie sa krajanov, pretože sme sa málokedy dostali domov alebo pretože niektorí sa vôbec nemohli dostať domov, na druhej strane je to zaujímavé vidieť, ako sa tie generácie prelínajú,” konštatuje Compernolleová. V porovnaní so začiatkami sú podľa nej momentálne stretnutia slovenských krajanov v Belgicku skôr spontánne, pričom sa však možnosti značne rozšírili, pretože pribudli aj akcie organizované slovenskými zastupiteľskými úradmi, vrátane pravidelného premietania slovenských filmov na Stálom zastúpení SR pri EÚ, či podujatia pripravované Slovenskou katolíckou misiou v Bruseli. Tá vznikla v roku 2006 a okrem Slovákov, žijúcich a pracujúcich v Belgicku, sa zameriava aj na Slovákov v Luxemburgu či Štrasburgu. Do jej aktivít sa takisto zapájajú aj českí veriaci. Šéfka slovenských krajanov žijúca v Belgicku dve desaťročia pripomína, že zvyknúť si na život v tejto krajine nie je pre každého Slováka jednoduché. „Teraz sa to vôbec nedá porovnať s obdobím, keď sme boli viac-menej limitovaní buď v tých návštevách alebo aj z hľadiska dopravy. Takže si myslím, že z tohto hľadiska sa uľahčili tie kontakty a je to jednoduchšie, keď človek vie, že si môže každú chvíľu odskočiť domov. Ale viem, že boli prípady, keď si Slováci nevedeli zvyknúť a aj sa vrátili, čo ja nikomu nezazlievam, pretože treba mať určitú výdrž a aj osobnú vytrvalosť, aby človek v tej inej krajine zostal z osobných či profesionálnych dôvodov,” myslí si zástupkyňa slovenských krajanov v Belgicku. Valéria Compernolleová prirovnáva Slovákov skôr k Flámom. Tí sú podľa nej viac domácky založení a srdečnejší než frankofónni Valóni, ktorí sú skôr podobní južanským národom. Za výhodu života v Bruseli považuje predsedníčka spolku multikultúrnu spoločnosť a možnosť stretávať sa alebo pracovať s príslušníkmi rozličných národov. Campernolleová tvrdí, že nemožno jednoznačne súhlasiť s tým, že by si Slováci v zahraničí navzájom závideli a nevedeli pomáhať. Pripúšťa však, že Slováci majú „troška malichernú povahu a niekedy pozerajú tomu druhému do hrnca a do peňaženky”, čo neprispieva k ich dobrému menu. Predsedníčka Slovenského krajanského spolku si na základe svojich dlhoročných osobných i profesionálnych skúseností myslí, že Slovensko by sa malo v Belgicku viac propagovať z hľadiska cestovného ruchu. Pripomína pritom svoj zážitok z februárového veľtrhu cestovného ruchu, kde bolo slovenské zastúpenie podľa nej nedostatočné. „Vždy sme sa hrdili tým, že okrem mora máme všetky turistické atrakcie. Človeku je niekedy tak divne, že my ten potenciál máme, ale sa ním ani nechválime. Toto je tiež dôsledkom toho, že sme boli vychovávaní k skromnosti, ale dnes sa už potrebujeme naozaj fyzicky predstaviť. Turistické veľtrhy majú ešte stále aj v Belgicku veľkú príťažlivosť a myslím, že aj tam by sa dalo veľa vecí predať alebo aspoň propagovať, lebo z turistického ruchu sa veľmi dobre dá žiť,” konštatuje Compernolleová. Slovensko resp. Československo sa však v Belgicku dostalo v uplynulom období do centra pozornosti médií i obyvateľstva. Niekoľko mesiacov trvajúca neschopnosť flámskych a valónskych politických strán dohodnúť sa po minuloročných júnových parlamentných voľbách na novej koaličnej vláde totiž viedla k dohadom, že by sa krajina mala rozdeliť. Za vzor sa pritom dávalo práve rozdelenie Československa, pričom Česká republika sa prirovnávala k rozvinutejšiemu a bohatšiemu Flámsku, zatiaľ čo Slovensko zodpovedalo chudobnejšiemu Valónsku. Zástupkyňa Slovákov v Belgicku v tejto súvislosti s úsmevom priznáva, že sa aj v okruhu jej známych viedli o tejto otázke veľké debaty. Nemyslí si však, že by situácia v Československu a Belgicku bola z tohto hľadiska úplne porovnateľná.
Vyše 200 ľudí z celej Sýrie prišlo na výročnú akciu Krajanského spolku Slovákov a Čechov do mesta Homs. V tomto západosýrskom meste je komunita krajanov na Blízkom východe najväčšia. „Kto sa chce vrátiť do bývalého Československa, nech príde navštíviť krajanov do Homsu. V 60. a 70. rokoch to bolo po Toronte druhé najväčšie česko-slovenské mesto v zahraničí a krajania sa tu stretávajú každý rok,” spresňuje veľvyslanec SR v Damasku s pôsobnosťou aj pre Libanon a Jordánsko Oldřich Hlaváček. „My tu ako Slováci a Česi spolunažívame naďalej,” dodáva Margita Ghatová-Šálková pôvodom z Bratislavy. „Snažíme sa rozširovať krajanskú komunitu v Sýrii aj tým, že do našich aktivít zapájame deti a vnúčatá, aby si zapamätali slovenské a české zvyky, ľudové piesne, jazyk, aj keď sa už narodili a vyrastajú v Sýrii.” Na krajanskom stretnutí v Homse sa práve deti predviedli v tradičných krojoch, ktoré si Slovensky a Češky v Sýrii ušili samé. Deti z druhej a už i tretej generácie krajanov recitovali slovenské a české básne a tancovali na známe ľudové piesne. „Odborníci na folkloristiku by možno zalomili rukami. Snažili sme sa ušiť tie kroje čo najpresnejšie, ale naše mladé dievčatá chceli kratšie sukne a nie také našuchorené, aby ich nerobili tučnými,” usmieva sa Ivana Dahmanová-Navrátilová pôvodom z Prahy, ktorá spolu s Margitou Ghatovou-Šálkovou zorganizovala predvíkendovú krajanskú veselicu v Homse. V Sýrii žije asi 200 Sloveniek a približne rovnaký počet Češiek. Komunita krajanov má však aj desiatky sýrskych priateľov a sympatizantov, či už medzi príbuznými krajaniek, alebo medzi Sýrčanmi, ktorí študovali na Slovensku. „Na Slovensku som od vysokoškolského štúdia pred dávnymi rokmi nebola, ale slovenčinu si udržiavam tak, že sa doma s manželom rozprávame po slovensky,” hovorí čisto a zrozumiteľne Amal Sidawiová z Damasku, ktorej manžel je tiež Sýrčan a zoznámili sa cestou na štúdiá do bývalej ČSSR. V Homse majú Slovensky a Češky okrem výročného stretnutia aj pomerne pestrý spoločný život. „Na jar robíme napríklad výstavu detských kresieb, ktoré posielame aj na súťaž Lidická růže do ČR a vždy sa nám vráti štyri až šesť diplomov,” vysvetľuje Dahmanová-Navrátilová a pokračuje: „Okrem toho si organizujeme tzv. babince - raz za dva týždne sa stretneme u jednej z nás v byte a vymieňame si novinky. Akurát nám v Sýrii chýba česká alebo slovenská televízia, takže sme informačne odrezané od sveta.” Ghatová-Šálková dodáva, že krajanky majú v Homse aj vlastné kino. „Získali sme v meste klub a každé dva týždne si tam premietame české a slovenské filmy z DVD. Naposledy to boli Vratné láhve.” Aktivity slovenských krajanov v Sýrii majú okrem udržiavania kontaktov vo vnútri komunity aj istý prínos pre Slovensko. Veľvyslanec v Damasku Oldřich Hlaváček konštatoval: „Súčasná aktivita krajanov preklenuje obdobie z minulosti, keď boli kontakty so Sýriou veľmi silné a súčasnosťou, keď si Slovensko potrebuje hľadať nové pozície. Dôležité to môže byť najmä v ekonomike, keďže napríklad sýrski absolventi slovenských či českých univerzít sú tu na vysokých pozíciách a môžu byť nositeľmi budúcej spolupráce SR s týmto regiónom.” Krajanský spolok Slovákov a Čechov v Homse nie je v Sýrii zatiaľ oficiálne zaregistrovaný pre tunajšie dlhotrvajúce procedúry. Na akcii spolku v Homse, ktorá bola tento rok venovaná Dňu matiek, sa mala zúčastniť aj skupina krajanov zo susedného Libanonu. Pre napätú vnútropolitickú situáciu v krajine však do Sýrie pricestovať nemohli.
Len od roku 2000 sa počet slovenských občanov zamestnaných v zahraničí zvýšil z 56.700 na 185.700 koncom roku 2007. Viacerí experti pritom predpokladajú, že tieto čísla sú podhodnotené minimálne o jednu štvrtinu až tretinu. „Medzi emigrantmi prevládajú muži nad ženami v pomere sedem ku trom, väčšina je relatívne mladá, keďže takmer polovica je vo veku 25 až 34 rokov,” konštatuje sa v návrhu Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Najviac emigrantov má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Problematika emigrácie obyvateľstva zo Slovenska sa stala po vstupe krajiny do Európskej únie opätovne diskutovanou témou, nakoľko domáce hospodárstvo zaznamenáva pokles kvalifikovaných pracovných síl na trhu práce. Najviac osôb odchádza za prácou z Prešovského, Nitrianskeho, Žilinského a Košického kraja. Analýzy dokázali, že medzi dôvodmi odchodov Slovákov z krajiny dominuje práca, prípadne štúdium v zahraničí. Z krajiny podľa koncepcie odchádza predovšetkým mladá generácia, v reprodukčnom a produktívnom veku, čím sa oslabuje celkový reprodukčný potenciál populácie, deformuje jej štruktúra a urýchľuje starnutie. Nakoľko sa značná časť mladých emigrantov usadí v zahraničí natrvalo, predpokladá sa aj negatívny odraz tohto javu na populačnom vývoji krajiny v budúcnosti. Problémom je aj tzv. „únik mozgov”, keďže ročne opustí Slovensko 7000 až 10.000 absolventov vysokých škôl, čo predstavuje štvrtinu až tretinu všetkých absolventov. Koncom uplynulého roka dosahoval podiel Slovákov pracujúcich v zahraničí približne 10 percent zo súhrnného počtu zamestnaných osôb krajiny. Ich prínos pre slovenskú ekonomiku spočíva v peňažných prostriedkoch posielaných do SR. „Ich objem od roku 2000 prudko vzrastá a len v roku 2006 činil 32,2 miliardy Sk (1,01 miliardy eur), čo sú dve percentá hrubého domáceho produktu krajiny,” píše sa v koncepcii s tým, že v priemere každý emigrant poslal v roku 2006 do krajiny asi 150.000 Sk (4741 eur) ročne. Slováci, ktorí odchádzajú za prácou, sú len zriedka zamestnaní na pozíciách vyžadujúcich si vysokú kvalifikáciu. „Najviac ich nachádza uplatnenie v priemysle, stavebníctve, hoteloch a reštauráciách, doprave a skladovaní, službách. Sezónne je stále záujem o poľnohospodárske práce,” objasňuje sa v koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov. Medzi najobľúbenejšie cieľové krajiny dlhodobo patrí Česká republika, Veľká Británia, Maďarsko, Rakúsko, Írsko, Nemecko a Taliansko. Nezanedbateľným prínosom tejto emigrácie je naopak zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch, získavanie skúseností z iných kultúr a prostredí, rozširovanie vedomostí, budovanie profesijných a priateľských vzťahov. „Keď sa navracajú do SR, prinášajú so sebou kapitál, know-how, nové poznatky, užitočné skúsenosti, názorovú toleranciu a sociálne kontakty,” uzatvára koncepcia.