Stali sme sa samosprávou, ktorá prevádzkuje inštitúcie, a najmä v spojitosti so školami pociťujeme tie starosti, ktoré majú aj obecné a mestské samosprávy.
- V uplynulých mesiacoch sme pripravili rozhovory s riaditeľkami škôl, ktoré prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Pýtali sme sa ich na to, aké skúsenosti majú s novým prevádzkovateľom. Všetky riaditeľky pozitívne hodnotili uplynulé obdobie, ako problémy spomínali skôr iba záležitosti technického rázu súvisiace s financovaním. Čo nového prinieslo prevzatie škôl pre CSS, jej aparát a či umožňuje posilnenie slovenskosti týchto inštitúcií?
- Áno, posilňovanie slovenskosti je v našej kompetencii. Sú to dvojjazyčné školy, kde je intenzívnejšia výučba jazyka, ktorá sa, samozrejme, ešte môže zintenzívňovať. Zatiaľ sme sa však nedostali tam, aby začalo Valné zhromaždenie alebo odborný výbor uvažovať aj o tomto. Prvé rukolapné a pozitívne výsledky sú predovšetkým v Sarvaši a v Békešskej Čabe, kde sa zvýšil počet žiakov. Teraz sme schvaľovali (VZ) počet ročníkov a skupín a konštatovali sme, že sa zvyšuje počet detí aj v materských školách, čo je v každom páde pozitívna vec, za ktorú sa oplatilo urobiť tento krok. Tiež si myslím, že naše školy majú zabezpečené hospodárenie, majú určitú možnosť samostatne plánovať, hospodáriť. Po tretie, a to sa už týka nás, bola to novinka pracovať podľa veľmi prísnych finančných a organizačných predpisov, napr. vo vzťahu so štátnou pokladnicou, ktorá zabezpečuje rôzne druhy normatívov. To, že sú prísne stanovené termíny, dokedy sa treba uchádzať o financie, kedy ich treba vyúčtovať, že je tu celý rad zamestnancov, ktorí sú síce našimi zamestnancami iba sprostredkovane, veď práva zamestnávateľa vykonáva riaditeľ, ktorého vymenúvame my. Teraz bola vymenovaná riaditeľka čabianskej školy a už teraz musíme mať na pamäti, že na budúci rok musíme vypísať súbeh na miesto riaditeľky v Sarvaši, potom v Novom Meste pod Šiatrom, atď. Mali sme šťastie v tom, že najprv sme prebrali Sarvaš a potom Békešskú Čabu, teda školy, kde sú naozaj skúsené riaditeľky. Obidve inštitúcie boli menej problematické z hľadiska financií, aj spolupráca s mestami bola dobrá, aj keď celý proces bol nóvum a ani ministerstvo nemalo skúsenosti s uzatváraním takýchto zmlúv. Ťažkosti sa nám podarilo preklenúť aj vďaka nášmu právnemu poradcovi, a za to, že sa to nakoniec roztočilo tak ako sa má, môžeme vďačiť aj našim školským referentom. Mária Matejdesová bola kedysi zástupkyňou riaditeľky v Čabe, teda mala isté skúsenosti, po nej prevzal výbor Ondrej Horváth, ktorý je právnikom a dnes už vedúcim úradu CSS. Terajšia referentka Erika Lázárová vykonávala túto prácu pri Mestskej samospráve v Ostrihome, teda má konkrétne skúsenosti. Myslím si, že to bolo veľké šťastie a preto šlo všetko hladko. V prípade tretej školy, školy v Novom Meste pod Šiatrom, máme problémy s nižším počtom žiakov, tu je najvyšší schodok v rozpočte. Tu okrem podpory z grantového systému ministerstva školstva, teda okrem doplňujúcej podpory vo výške 30 miliónov forintov, musíme zabezpečiť ešte zhruba polovicu tejto sumy. Spôsobuje nám dlhodobý problém, že peniaze treba zabezpečovať nepretržite, kým ich dodatočne získame zo štátnych zdrojov, a keď ich nezískame, tak je ešte väčší problém. Vedeli sme, že takéto ťažkosti nás čakajú, máme však určité finančné rezervy a dúfam, že aj toto obdobie preklenieme. Prevádzkovanie škôl je veľmi vážna úloha, s ktorou sa treba zaoberať deň čo deň. Práve teraz sme napr. dostali list od notára Békešskej župy, že začal revíziu prevádzkovania čabianskej školy, čo v období maturít, pred ukončením školského roka, mimoriadne zaťažuje riaditeľku školy, ale aj nás, lebo aj k nám prídu kontrolovať dokumenty, či prevádzkujeme školu v zmysle zákona. Nikdy som si nemyslel, že sa ako predseda budem zaoberať zabezpečovaním školského mlieka, alebo verejným zaobstarávaním v oblasti stravovania.
- So stravou boli toho času problémy aj v Sarvaši. Teraz v Novom Meste pod Šiatrom prevádzkuje škola kuchyňu, ktorá dodáva stravu aj iným školám a je stratová.
- Aj to patrí k tomu, že sme sa stali samosprávou, ktorá prevádzkuje inštitúcie. Najmä v spojitosti so školami pociťujeme tie starosti, ktoré majú aj obecné a mestské samosprávy. Aj v Sarvaši sme spolu s riaditeľkou museli hľadať nové riešenia, ktoré sú oveľa lacnejšie, než aké poskytovalo mesto. V Novom Meste pod Šiatrom sa musíme pozrieť na prevádzkovanie kuchyne a nájsť zdroje úspor.
- Existujú v zemplínskom regióne rezervy na zvyšovanie počtu detí v novomeskej škole? Ako k tejto možnosti pristupujú tamojšie miestne a slovenské samosprávy?
- Ja si myslím, a doterajšia prax iných škôl to potvrdzuje, že keď sa škola stane nejakým spôsobom lákavou, ľahšie získava žiakov. Aj príklad komlóšskej školy ukazuje, že po obnove vzrástol o ňu záujem. To isté sa stalo aj v Sarvaši a predpokladám, že ak sa nám podarí aspoň začať obnovu čabianskej školy, bude ešte lákavejšia. V Novom Meste pod Šiatrom sme dosiahli už aspoň jedno pozitívum: je zabezpečená existencia školy a jej samostatnosť. Rodičov nemusí viac trápiť neistota, či nebude zlúčená s inou školou, do akej triedy bude chodiť ich dieťa, či sa zmení výučba atď. Teraz sa pripravuje nasledujúce zasadnutie slovensko-maďarskej menšinovej zmiešanej komisie, medzi odporúčania chcem iniciovať zaradenie potreby obnovy aj tejto školy. Uvedomujem si, že z Fizéru alebo z Hollóházy, teda zo vzdialenosti 25-30 kilometrov, už ťažko dovážať deti. Je to ten istý problém ako s Budapešťou a Pilíšom. Zmenil sa svet. Na VZ sa nadhodila otázka, či treba udržať novomestskú dvojjazyčnú školu, alebo urobiť z budapeštianskej elitnú internátnu školu, kam by prichádzali deti zo Zemplína. To by sa asi nepodarilo realizovať, veď odtiaľ aj kedysi študovalo v budapeštianskom gymnáziu len málo žiakov. Som presvedčený o tom, že raz budeme spokojní, že sme zachránili túto školu. Boríme sa s ťažkosťami, nejde to tak hladko ako na Dolnej zemi, ale si myslím, že pani riaditeľka školy je iniciatívna. Niečo sa už zmenilo k lepšiemu a predpokladám, že prídu ešte lepšie časy.
- Väčšina slovenských detí navštevuje tzv. školy, kde sa vyučuje slovenčina ako jazyk. Preberanie škôl zabralo CSS veľa energie a pomerne menej jej zostalo na sledovanie toho, aké procesy prebiehajú v školách, kde slovenčinu vyučujú štyri hodiny týždenne a ich prevádzkovateľmi sú miestne samosprávy. Aké možnosti má CSS, aby podporila školy, v ktorých v poslednom desaťročí rapídne klesol počet detí učiacich sa po slovensky?
- Bol prípad, keď sme chceli pomôcť jednej takejto ohrozenej inštitúcii - škole v Kétšoproni. Chceli sme ju zachrániť pred tým, aby ju nepripojili do nejakého mikroregionálneho združenia. Tam sú potom také problémy, o akých sme počuli naposledy v Malom Kereši, že pri zlúčení s maďarskou školou rapídne ustupuje slovenčina. Keď Základnú školu Jozefa Bema zlúčili s jednou maďarskou školou, nastal zlom, a teraz, keď sa dostali do mikroregiónu, kde majú vo viac-menej virtuálnej mamutej škole vyše 6000 detí, sa už váha slovenčiny stráca a výučba slovenčiny v Kereši asi zanikne. Tomu sme chceli zabrániť v Kétšoproni, kde je dobrá škola, dokonca tam pracuje pedagóg, ktorý píše učebnice, ale predpisy nám neumožňujú spojiť ju s bázovou školou, pretože by sme tým mohli ohroziť financovanie bázovej inštitúcie. Veľmi ľutujeme, ale tento pokus sa nám nepodaril. Ako takýmto školám pomáhať? CSS má svoje kompetencie čo sa týka učebných osnov, vydávania učebníc a vo Výchovno-vzdelávacom výbore máme prevahu takých pedagógov, ktorí pracujú v školách tohto typu. Takže predpokladám, že sa sústavne budú zaoberať aj touto oblasťou, na ktorú, samozrejme, nechceme zabúdať. V predchádzajúcom cykle, keď sme zmapovali naše školstvo, sa dokázalo, že úspešnosť výučby v týchto školách je dosť rôznorodá. Ale pritom sa tešíme, že sa zúčastňujú napr. na divadelnej prehliadke Deti deťom, aj keď v poslednom období ich trocha ubudlo.
- Aké úlohy môžu prevziať na seba župné slovenské samosprávy, ktoré sú bližšie k týmto školám a dobre poznajú tamojšiu situáciu?
- Ako príklad peknej iniciatívy môžem uviesť Novohradskú župu, kde začali prieskumom a teraz poriadajú už aj akcie na pomoc slovenčinárov. Popritom máme metodické centrum, ktoré bolo založené preto, aby pomáhalo materským a základným školám.
- V systéme financovania miestnych menšinových samospráv nastala v tomto roku veľká zmena. Už v priebehu prípravy diferencovaného financovania boli obavy, že postihne finančne aj odborne slabšie menšie osady. Prvé výsledky dokazujú, že je to viac-menej pravda, ale nie úplne, veď niektoré vyslovene malé osady dosiahli veľmi dobré výsledky. Napriek tomu vidieť určité protirečenia, alebo minimálne zaujímavé výsledky.
- Ja si myslím, že tento systém je celkovo pozitívny. Onoho času sme súhlasili s tým, aby sa nejakým spôsobom diferencovalo financovanie zborov, teraz sa začala realizácia. Hoci je pravda, že nie najšťastnejšie. Pred Vianocami malo vyjsť nariadenie a aj naši poslanci právom kritizovali, že nové pravidlá zaviedli až koncom vlaňajšieho roka. Ale v podstate sme ich poznali, veď v máji sme rokovali o tom, aké zmeny sa pripravujú, na základe akého systému bodovania sa budú určovať podpory. Je zamyslenia hodné, že každá 10. slovenská samospráva sa vôbec neuchádzala o doplnkovú podporu. Čo sa tam stalo? Tam, kde majú župnú samosprávu, by sa mali pozrieť, prečo vypadlo zopár miestnych, resp. obvodných samospráv. Samozrejme, boli aj isté anomálie. Určite veľa záležalo od spolupráce s notárom, pričom sa zdá, že teraz sa činnosť uberá k formalizmu, k vyrábaniu uznesení. Otázka je, či sa skutočne pracuje, či za uzneseniami je aj činnosť. Ktorási samospráva - nie naša slovenská - napr. dostala 10 bodov za uznesenie o používaní jazyka, pričom uznesenie bolo o tom, že bude používať maďarský jazyk. Určite treba tento systém zdokonaliť, ale na to je možnosť, veď aj my práve pripravujeme podkladový materiál. Celkovo tento systém dáva obraz o tom, ako sa v našich samosprávach pracuje. Bude sa pokračovať touto cestou. Celkovo sa cez slovenské samosprávy dostalo do nášho slovenského života o 18 miliónov Ft viac než vlani. Bolo by dôležité, aby sa táto suma aj naďalej zvyšovala, najmä čo sa týka župných samospráv, lebo miliónová suma nie je adekvátna ich práci.
- Miestnym slovenským samosprávam dáva zákon široké kompetencie, ale často sa stáva, že na miestnej úrovni ťažko presadzujú záujmy zboru a jeho voličov. V súvislosti s kauzou Mlynky ombudsman skúmal všetky kroky, ktoré viedli k vyostreniu situácie a uvádza napr., že nebolo schválené nariadenie o odovzdaní majetku na zabezpečenie fungovania menšinovej samosprávy, alebo niektoré kroky v oblasti používania jazyka. Nakoľko časté sú problémy takéhoto typu a aké kompetencie a možnosti má CSS v miestnych záležitostiach?
- Myslím si, že mnohí poslanci miestnych menšinových samospráv nepoznajú všetky svoje právomoci a tak ani možnosť, že by im mal byť poskytnutý určitý majetok od obecnej samosprávy na fungovanie, ale zatiaľ sa k nám dostávajú iba ojedinelé prípady. Napr. dlhodobý spor, ktorý trval po dva cykly v Čabasabadi medzi menšinovou a obecnou samosprávou. Tiež bol do kauzy zapojený aj ombudsman, viackrát prešetril záležitosť, my sme tam chodili a napriek tomu sa zdá, že zákony ťažko vyriešia takéto spory. Kým sa na mieste nenájde nejaké riešenie, nevymení sa vedenie, alebo si nenájdu cestu k sebe, problém sa ťažko rieši len na báze zákonov. A to aj v prípade, ak sa dostane pred súd, ako tomu bolo v Čabasabadi. Podobne to bolo vo Veľkej Tarči, kde obecná samospráva nezabezpečila miestnosť pre slovenskú samosprávu. Mimochodom, približne jedna tretina miestnych samospráv nám posiela svoje zápisnice, z ktorých všeličo vidíme, napr. aj to, kde zasadajú. Vo Veľkej Tarči zasadali v predchádzajúcom cykle v byte predsedníčky, až teraz sa situácia vyriešila. Nemáme dobré skúsenosti s tým, že by sa takéto miestne spory dali riešiť. Dokazuje to aj prípad Mlynkov. Jednoducho sú právne predpisy, ombudsmanovo hlásenie, ale práva majú aj obecné samosprávy a niekedy si tieto právne predpisy aj protirečia. Typické je však to, že naše samosprávy sa už udomácnili, prijali ich, však mnohé pôsobia už v štvrtom cykle. Môžu nastať zmeny, môže sa situácia zhoršiť, ale našou oporou, a myslím si, že dosť silnou oporou, sú predsa len zákony. Politickú oporu máme aj v Úrade vlády, do kompetencie ktorého menšinové záležitosti patria, a takisto parlamentného výboru a ombudsmana. Sú teda rôzne inštitúcie, na ktoré sa môžeme obrátiť ešte predtým, ako by sa niektorá záležitosť dostala pred súd, čo je naozaj ojedinelé.
- Čo môžu robiť tie samosprávy, ktorým miestna samospráva „zhltne” dotáciu? Riešila už CSS takýto prípad?
- Poviem úprimne, že som o takomto prípade nepočul. To je jednoznačne protizákonné, naozaj extrémny prípad, teda k nám takáto sťažnosť neprišla. Skôr sa vyskytujú také prípady, že im zostala nejaká rezerva a tú im chcú zobrať, čo by sa tiež nemalo robiť.