Mlynky ● Oslavy pokojné, ale v napätí ● Darček k narodeninám
- Tie sa hľadajú snáď najťažšie po takých okamihoch, aké prežili obyvatelia prevažne Slovákmi obývanej obce v Maďarsku po konflikte obecnej a miestnej slovenskej samosprávy, široko-ďaleko známom ako kauza Mlynky, resp. kauza Slovenský dom. Niečo však treba povedať, nejako sa to musí (dať) vysvetliť svetu a najmä sebe samým. Kto, kde, kedy, čo, ako a najmä prečo?
Prečo napríklad väčšina poslancov obecnej samosprávy tak tvrdohlavo trvala na tom, že tentokrát nijakého politika v dedine nechce vidieť na tzv. obecnom dni, vlastne na oslavách 261. výročia (znovu)osídlenia obce Slovákmi? Predstavitelia miestnych Slovákov by to údajne zase zneužili na politickú demonštráciu - vraj ako vlani, keď k ním zavítala nielen predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, ale dokonca aj prezident SR Ivan Gašparovič. A čo s druhou stranou mince, ako hodnotiť fakt, že pred rokom obecná samospráva tento oficiálny sviatok obce nechcela ani osláviť, ani podporiť?
Obecná a miestna slovenská samospráva sa ani tohto roku nedokázali dohodnúť, ako majú prebiehať oslavy, ako ich osláviť spoločne. Vedenie obce nesúhlasilo s tým, aby Slováci pozvali politikov, vrátane slovenského vicepremiéra Dušana Čaploviča, ktorý svoju účasť potvrdil pred mnohými mesiacmi, ešte pred vypuknutím kauze. Jeden z poslancov sa dokonca vyhrážal tým, že „tak my by sme mohli pozvať Maďarskú gardu“. Starosta to dodatočne vysvetľoval novinárom tak, že pán poslanec László Galó iba žartoval. Mnohým z nás však akosi nebolo do smiechu a takýmto vtipom akosi nechceme rozumieť.
Pôvodný scenár narodenín Mlynkov viac ako desať rokov bol taký, že oslavy sa začali slávnostnou svätou omšou, nasledovalo kladenie vencov v pamätnom parku, spomienka na slovenských predkov, slávnostný prejav, kultúrny program a ples. Žiaľ, obecná samospráva nebola ochotná akceptovať tento tradičný scenár osláv, ktoré sa rozhodla usporiadať po novom. Novinkou mal byť najmä otvárací akt: pietne vzdanie pocty predkom na cintoríne. S tým slovenskí poslanci a ich sympatizanti nemohli súhlasiť, lebo im to pripomínalo, akoby chceli pochovávať Slovákov či slovenskosť Mlynčanov. O snahe obmedziť slovenský charakter slávnosti svedčí už aj samotná pozvánka: vedenie obce v nej uvádza „Falunap“, volený zbor Slovákov zase tradičný slovenský sviatok, keď sa oslavuje (znovu)osídlenie Mlynkov Slovákmi. Nakoniec sa začali obecné a slovenské oslavy zvlášť (o tom však trochu neskôr).
Členovia Slovenskej samosprávy v Mlynkoch (SSvM) a miestnych slovenských občianskych organizácií privítali podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča pri vchode Slovenského domu, na poschodí ktorého sa potom konala recepcia za účasti celého radu ďalších vzácnych hostí. Riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník tu odovzdal predsedníčke SSvM Marte Demjénovej v mene Nadácie MS finančnú podporu mlynským Slovákom v hodnote vyše 740 000 Sk. Podporu pochádzajúcu zo zbierky SNS môže SSvM použiť na výdavky spojené s organizovaním kultúrneho života miestnych Slovákov, vrátane upevňovania ich stykov s materskou krajinou, usporadúvanie slovenských jazykovo-vzdelávacích táborov a iných programov zameraných na prehlbovanie slovenskosti Pilíšanov.
Oslavy SSvM pokračovali v blízkom pamätnom parku zriadenom pred jedenástimi rokmi a nepokazil ich ani vytrvalý dážď. Po odznení Pilíšskej hymny a recitáciách o. i. veršov miestneho rodáka Gregora Papučka predsedníčka SSvM zvlášť privítala D. Čaploviča, S. Bajaníka, štátneho tajomníka Úradu vlády MR zodpovedného za oblasť menšín a národnú politiku Ferenca Gémesiho, veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Milana Kurucza, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, starostu obce Blatné Milana Šarmíra a zástupcu generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Antona Paulika. Po úvodnom prejave M. Demjénovej, ktorá priblížila podstatu a posolstvo sviatku v znamení vzdávania úcty slovenským predkom a povzbudzovania ich dnešných potomkov, sa ujal slova vicepremiér D. Čaplovič. „Stredná Európa potrebuje takých ľudí, ktorí hľadajú porozumenie, ktorí uchovávajú národnú či národnostnú identitu, svoj jazyk, svoju kultúru, svoje tradície. Aj v tých ťažkých chvíľach, ktoré sú vždy prekonateľné, pretože žijú medzi nami ľudia, ktorí chcú vkročiť vpred, nehľadia na druhého so závisťou alebo nenávisťou, ale navzájom si pomáhajú,“ povedal D. Čaplovič a dodal, že pre Slovákov v Mlynkoch nastávajú nové časy aj vďaka vládam MR a SR. Ako povedal, slovenská vláda oceňuje, že maďarská vláda sa rozhodla poskytnúť finančnú podporu na výstavbu Strediska pilíšskych Slovákov a rozhodla sa prispieť rovnakým dielom. „Ďalšími 700-tisíc korunami chceme prispieť na ďalšie projekty v obci,“ uviedol podpredseda slovenskej vlády.
Na postavení strediska sa dohodli Úrad predsedu vlády MR a CSS. F. Gémesi informoval o tom, že do konca roka môže byť objekt postavený. Poslúži miestnym a regionálnym občianskym združeniam Slovákov a SSvM, k čomu maďarská vláda prispeje sumou 80 miliónov forintov. „Za súčasných podmienok je to najlepšie riešenie. Pôvodný Slovenský dom má síce dobrú polohu v centre obce, ten nový kúsok od základnej školy však bude mať veľký pozemok,“ tvrdí M. Demjénová.
Oslavy SSvM v Pamätnom parku sa skončili kladením vencov. Krátko potom sa začali oslavy organizované vedením obce v miestnom cintoríne, a to (ako o tom informovali viacerí slovenskí a maďarskí novinári) básňou, ktorú predniesol starosta József Lendvai, kázňou a kladením kvetov na hroby. Starostov recitál vraj časť poslucháčov zarazil. Vybral si totiž báseň oslavujúcu jednotu dediny od kontroverzného autora Alberta Wassa. Ten je kultovou postavou maďarských národniarov a krajnej pravice, kritici mu vytýkajú sympatie k fašizmu a veľmi pohŕdavý, až nenávistný pohľad na susedné národy. Na obrade na cintoríne, ktorý sa konal za silného dažďa, sa mnohí miestni Slováci, hudobníci z družobnej obce Blatné a spomínaní hostia SSvM nezúčastnili.
„Pred polstoročím tu bolo vari 20 ľudí, ktorí nehovorili po slovensky. Aj to však boli Nemci, ktorí sa sem prisťahovali,“ povedal V. Gaján, autor výstavy fotografií zo svojej zbierky, ktorú pod názvom Obrazy z minulosti otvorili v Slovenskom dome. V. Gaján je v obci pojmom - zbiera staré fotografie a historky, ktoré potom spisuje pre budúce generácie. „Hoci už v obci niekoľko rokov nebýva, stále ho tu všetci poznajú,“ povedal novinárom starosta J. Lendvai. Podľa dokumentov, ktoré boli tiež vystavené, prvých šesť slovenských rodín sa do vyľudnenej obce prisťahovalo v roku 1747.
V obrovskom stane na nádvorí miestnej školy čakali hostí vyhrávajúci členovia dychovej hudby Šarfianka z obce Blatné, stáli a v kruhu Pilíšanov mimoriadne obľúbení hostia slávností, ktorí sa postarali o vynikajúcu náladu aj na večernej tanečnej zábave. Pred plesom sa však uskutočnil viac-menej tradičný kultúrny program. Na javisku sa striedali škôlkári, školáci, mladí speváci a tanečníci s folkloristami Národnostného kultúrneho spolku Mlynky, ktorý pozostáva z ľudového tanečného súboru dospelých a seniorov. Vyvrcholením programu bolo spoločné vystúpenie pávích krúžkov z Mlynkov a zo susedného Santova, po ktorom nasledoval samostatný maďarsko-slovenský blok ľudovej speváčky Katalin Szvorákovej.
V úvode osláv na nádvorí školy sa predseda Nemeckej menšinovej samosprávy v Mlynkoch Vilmos Orbán prihovoril prítomným možno vo svojom materinskom jazyku, v žiadnom prípade však nie po nemecky. Pred odovzdaním vyznamenaní obecnej samosprávy a slávnostným programom (vedome či nevedome?) upriamil na seba zvýšenú pozornosť starosta József Lendvai. Potom ako pozdravil J. Migaša, J. Fuzika, hostí z okolitých obcí, miestneho farára, jednotlivé kultúrne telesá a ďalších prítomných doslova povedal (v preklade): „...pozdravujem pána Dušana Gašparoviča, ktorý zavítal do našej obce na pozvanie SSvM... Prepáčte, pána Čaploviča. Dúfam, že to nespôsobí diplomatické problémy. Zo srdca by som chcel priať a aj sa modlím zato, aby veľkí politici, resp. veľká politika našla ten súlad a to porozumenie medzi našimi krajinami, v ktorom žili národy Karpatskej kotliny pod Svätou korunou a žijú dodnes vďaka zjednocujúcej vôle Boha.“
