15. decembra sa v Budapešti uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí MR a SR. Kinga Gönczová a Ján Kubiš sa dohodli na vytvorení systému včasného riešenia problémov. Na ministerstvách zahraničných vecí a úradoch vlád zriadia priamy kontakt medzi šéfmi odborov, ktorí začnú akýkoľvek problém okamžite riešiť. Obe strany začnú pripravovať ďalšie rokovanie predsedov vlád Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya, ktorí by sa mali stretnúť v prvej polovici budúceho roka v Maďarsku. Ministri podpísali memorandum o vytvorení ceny za prínos k slovensko-maďarským vzťahom.
- Pán minister, po tomto ťažkom období, aspoň my, Slováci v Maďarsku, sme pociťovali, že tento rok nebol ľahkým rokom v slovensko-maďarských vzťahoch, čo očakávate od budúceho roka už aj v zrkadle vášho dnešného stretnutia s pani ministerkou Gönczovou? Údajne ste sa dohodli, že by bolo dobré, keby sa prípadné problémy riešili na diplomatickej úrovni, aby nemuseli “hasiť oheň“ politici na najvyššej úrovni. Čo očakávate vy, ako vidíte budúcnosť?
- Chcel by som začať tým, že do nového roku by som chcel popriať všetkým čitateľom Ľudových novín mnoho úspechov, všetko najlepšie, nech sa im darí osobne, veď vieme veľmi dobre, že to je základ, ale takisto pracovne a napokon aj spoločensky. No a súčasťou tohto spoločenského prostredia je, najmä tam, kde sú vzťahy také, aké sú medzi krajinami, z ktorých každá má menšinu toho druhého národa, aby na jednej aj na druhej strane urobili všetko politici, vládni činitelia, ale aj experti a predstavitelia občianskych spoločností, aby vzťahy boli čo najlepšie. Aby naozaj niektorými otvorenými, prípadne nevyjasnenými otázkami, niektorými problémami neboli vzťahy príliš zaťažované, aby potom problémy nedopadali na bežných občanov. Ja som veľmi rád, že v zásade to zatiaľ tak je, a som veľmi rád, že aj moje dnešné stretnutie s pani ministerkou Gönczovou bolo v duchu hľadania spôsobov a ciest, aby sa takéto otázky nestávali predmetom zbytočného politického boja, ktorý niekedy privádza k určitým nedorozumeniam, ba až k dojmu, že sa vytvára akési napätie. Pretože tak alebo onak, môže to zneisťovať, a my nepotrebujeme žiadne zneisťovanie. Myslím si, že najdôležitejšie z dnešného stretnutia bolo vzájomné pochopenie, že musíme hľadať spôsoby, aby sme problémy okamžite nedostávali na politickú úroveň, aby sme z otázok, ktoré tu existujú, resp. sa vyskytnú, nerobili okamžite problémy, ktoré sa stávajú predmetom výmen či už nôt, posolstiev alebo verejných vyjadrení politikov a ktoré sa okamžite dostávajú aj na európsku úroveň. Myslím si, že to je veľmi dôležité konštatovanie. Zamýšľali sme sa nad tým, či máme dostatočne pružné a efektívne mechanizmy, prostredníctvom ktorých chceme dosiahnuť, že otázky budú riešené v čase ich vzniku. Alebo chceme aspoň dosiahnuť zhodu v chápaní, o aké otázky ide a ako chceme napredovať ďalej. V prvom rade sme posúdili fungovanie našej veľkej bilaterálnej zmluvy (Zmluva o dobrom susedstve a priateľských vzťahoch medzi MR a SR - pozn. red.) a, pochopiteľne, aj podkomisií, ktoré pracujú. Zhodli sme sa v tom, že tento obraz nie je zlý, ale musí byť lepší. V prvom rade nie všetky podkomisie pracujú, nie všetky sa schádzajú, niektoré sa schádzajú veľmi sporadicky, hoci mnohé z nich riešia veľmi kvalitne oblasti, s ktorými sa zaoberajú, ale nie vždycky pracujú až natoľko efektívne. Sú to také dlhodobejšie nástroje. Musíme zvýšiť ich efektivitu, ich intenzitu. Potrebujeme, aby sa schádzali, aby sa zaoberali otázkami a problémami, aby ich neodsúvali, neposúvali si ich a aby si dokázali povedať, áno, na niektorých veciach sa nezhodneme, ale nebudeme z nich zbytočne robiť politický problém. Ukázalo sa, že tento mechanizmus je síce dobrý z hľadiska dlhodobejšej podstaty, na ktorej stoja vzťahy našich dvoch krajín, a tie sa rozvíjajú veľmi pozitívne. Spolu s pani ministerkou sme skonštatovali, že s výnimkou nedorozumení politického charakteru sa vzťahy v hospodárskej oblasti, v oblasti ministerstiev obrany, vnútra, zdravotníctva a zdravotníctva ako takého dynamicky vyvíjajú. Že naši ľudia zo Slovenska, či už maďarskej alebo slovenskej národnosti, dochádzajú do Maďarska za prácou, ale aj čoraz viacej ľudí z Maďarska chodí pracovať na Slovensko, alebo tam investuje. Slovensko je číslom jeden z hľadiska investícií Maďarska v zahraničí. Toto všetko tu je, len nám to trocha uniká zo zorného poľa. Z času na čas to tienia jedna-dve otázky. To je tým, že sa vždy okamžite dostanú na úroveň premiérov. Teraz sme vytvorili mechanizmus, dohodli sme sa, že v prípade, ak vznikne otázka, zatelefonujú si príslušní riaditelia, ktorí majú na starosti dvojstranné vzťahy na ministerstve zahraničných vecí a ktorí budú v kontakte s úradmi premiérov. V prípade nutnosti sa rýchlo zídu, aby si dohodli ďalší postup: či si vymeníme informácie, alebo si povieme, že táto otázka má iné riešenie, alebo riešenia sa už hľadajú a netreba ju zdvíhať na politickú úroveň. No a niekde, keď bude treba politický zásah, sa dohodnú, že treba naozaj zaujať politické stanovisko, ale bez spolitizovania záležitosti. Teda normálny mechanizmus riešenia otázok, ktorých môže byť veľa. Môže to byť napríklad otázka, ako hľadať financovanie mostov cez Ipeľ. Dohodli sme sa, že budú postavené dva mosty cez Ipeľ a potom nám rok trvalo, kým sme našli aký-taký mechanizmus financovania, o čom sa domnievame, že je príliš dlhý čas. Možno sme mohli dať impulz na vyriešenie aj skôr. Teraz máme pred sebou otázku výstavby mosta cez Dunaj pri Komárne. Musíme sa dohodnúť, kde presne bude postavený a ako chceme ísť na túto záležitosť. Dlhé roky máme neuzavretú otázku diaľničného prepojenia Košice-Miškovec. My sa nemôžeme uspokojiť s tým, že podkomisia, alebo príslušné rezorty budú neustále konštatovať, že sme sa nedohodli. My musíme nájsť nástroj, aby sme v prípade, ak budeme stáť na jednom mieste alebo ak vzniknú nejaké nedorozumenia, posunuli veci dopredu. Riešili sme tiež záležitosť, ktorá sa týka posilňovania pocitu spolupráce a vzájomnosti: podpísali sme dohodu o zriadení ceny dvoch ministrov zahraničných vecí spojenú s peňažnou prémiou 2000 euro, ktorou by sme chceli raz ročne oceniť jedného predstaviteľa nominovaného slovenskou stranou a jedného nominovaného maďarskou stranou a spoločne ich oceniť za príspevok k rozvoju slovensko-maďarských, resp. maďarsko-slovenských vzťahov. Ja predpokladám, že poväčšine to budú predstavitelia občianskej spoločnosti, ľudia, ktorí sa skutočne snažia miliónmi kontaktov posúvať vzťahy dopredu a udržiavať ich na dobrej úrovni.
- Tým fórom, ktoré ste spomenuli, je zmiešaná komisia pre záležitosti menšín, ale aj ostatné zmiešané komisie, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú aj života slovenskej národnosti v Maďarsku. Sú to fóra, do činnosti ktorých sa zapájajú aj predstavitelia Slovákov v Maďarsku. Naši ľudia sa snažia zapájať aj do foriem občianskej spoločnosti pre spoluprácu a snažia sa budovať tieto vzťahy. Naši Slováci si cenia aj zvýšenú starostlivosť o krajanov, vrátane zriadenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, grantové systémy a pomoc SR, vrátane finančnej, napr. v prípade Mlynkov. Plánujú sa nejaké zmeny v tomto smere, alebo môžeme aj naďalej počítať s pozornosťou našej materskej krajiny?
- Ja si myslím, že niekedy všetko nie veľmi dobré je tiež na niečo dobré. Nechcel som použiť výraz, že aj zlé je na niečo dobré. Pretože až tak veľa zlého nebolo, ale nie všetko bolo dobré. Práve tie nedorozumenia, ku ktorým dochádzalo, nedostatok politického dialógu a neschopnosť veľmi rýchle riešiť veci nás vlastne ako keby prebudili. Začali sme sa aj my venovať - pokiaľ ide o slovenské orgány - otázkam, ktoré sú spojené so životom Slovákov tu v Maďarsku. Začali sme možno viac cítiť, že je nutné poskytnúť im pomoc, väčšiu starostlivosť, preukázať im väčšiu pozornosť bez toho, aby sme sa to snažili z našej strany politizovať. My nechceme, aby otázka či už Slovákov v Maďarsku, alebo Maďarov na Slovensku sa stala predmetom akéhosi politického boja. My by sme boli neradi, keby to bolo využívané ako akási národnostná karta v diskusiách. Ja v tomto vidím pozitívum, že dnes ďaleko citlivejšie vnímame tieto otázky a problémy a chceme napomôcť ich riešeniu. Preto sa aj my v našich diskusiách ďaleko viacej zaujímame a bez konfrontácie kladieme otázky, ktoré sa týkajú života Slovákov tu v Maďarsku. Pýtame sa aj pokiaľ ide o financovanie projektov, škôl, kultúrneho života. Mlynky sú tiež jedným z príkladov, keď sme vyzvali maďarskú stranu, aby túto vec riešila svojimi adekvátnymi nástrojmi, a keď sme videli, že jedna z problémových otázok môže byť otázka financovania, tak sme povedali: v tej miere ako maďarská vláda je pripravená finančne prispieť aj slovenská vláda. Myslím si, že toto je pozitívny príklad. Ja sa nedomnievam, že dôjde k zmene, pretože to nie je jednorazový akt, ktorý bol vyvolaný akousi situáciou, ktorá keď sa vyrieši, tak pozornosť uplynie.
- Ako vníma slovenská verejná mienka túto starostlivosť? Často sme boli svedkami toho, že možno aj v dôsledku odlišného historického, ale aj celkového vývoja, ktorým prešla slovenská a maďarská spoločnosť, sa na krajanov slovenská verejnosť pozerala trošku ináč ako v Maďarsku.
- Dnes, ale, samozrejme, ťažko mne súdiť, pretože za vašou zdanlivo jednoducho otázkou je veľmi veľa podtónov a kontextov, si myslím, že aj bežní ľudia u nás, naša verejnosť si začína uvedomovať, že máme krajanov. Krajanov, ktorí majú niekedy problémy, ktorým trebárs systém pomoci zo strany štátnych orgánov, kde žijú a kde chcú žiť, niekedy neumožňuje úplne si zachovať kultúru, identitu, jazyk a ktorí majú niekedy problémy aj so systémom vzdelávania. Pokiaľ sa chceme starať o Slovákov v zahraničí adekvátnym spôsobom, nenarušujúc princíp suverenity iného štátu nad svojimi občanmi, však ten štát sa musí v prvom rade starať o svojich občanov, teda ak im chceme pomôcť, myslím si, že toto naša verejnosť čoraz viac prijíma. Mňa to teší, napokon sa to prejavuje aj v tom, že občianska spoločnosť sa ďaleko aktívnejšie zaujíma o otázky nielen toho, čo sa deje na Slovensku, ale aj čo sa deje s krajanmi, Slovákmi tu v Maďarsku.
- Takže keď to chceme zhrnúť, napriek udalostiam, ku ktorým tu došlo v uplynulých týždňoch, napriek politickým vyhláseniam parlamentov v oboch krajinách vidíte nádej, že sa problémy, ktoré sa vyskytujú a aj v budúcnosti sa určite budú vyskytovať, veď v maďarsko-slovenských vzťahoch sú neprediskutované otázky, budú riešiť na tých fórach, ktoré tomu slúžia?
- Vy ste opäť povedali niektoré kľúčové slová. Je naozaj veľa otázok, ktoré nie sú vydiskutované, ktoré my vidíme inak, a v Maďarsku ich vidia inak. A nevieme pochopiť, že jednu a tú istú otázku vidíme my inak a oni inak. Jedným zo základných bodov je o veciach hovoriť. Keď sú to otázky praktického života, hovoriť s cieľom nájsť riešenia. Ale niekedy si potrebujeme vyjasniť, svojím spôsobom demystifikovať niektoré veci, veď okolo mnohých záležitostí je veľmi veľa dezinterpretácií. Tieto sa zneužívajú. Povedal by som, že je to dôsledok akéhosi jednostranného videnia. Niekedy nedokážeme pochopiť, prečo keď my na Slovensku vážne dáme najavo, že sa nám nepáči, keď nám pripomínajú niektoré veci, prečo to druhá strana nevidí tak, ako to vidíme my. Na druhej strane naši maďarskí priatelia často nechápu, ako je možné, že my necítime, že sa ich niektoré veci dotýkajú. To sa týka aj konkrétnych záležitostí. Keď ste spomenuli parlamentné otázky, je tu Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, ktoré nám vytýka prečo sme prijali nejaké uznesenie, však sme mali najprv konzultovať. V prvom pláne by som sa mohol spýtať: prečo ste vy predtým, než by ste vytvorili inštitúciu s extrateritoriálnym (pôsobnosťou presahujúcim územie krajiny - pozn. red.) pôsobením, ste najprv nekonzultovali aj s nami, štátnymi orgánmi, či to bude v poriadku, alebo nie. Ale ja sa domnievam, že je dobré, že sa stretli dvaja predsedovia parlamentov a dohodli sa, že sa týmito vecami budú zaoberať a nájdu riešenie. Ja vychádzam z toho, že ho nájdu, pretože toto riešenie je naozaj v rukách parlamentov a nie je v rukách vlád. Nepochybujem o tom, že budú chcieť nájsť riešenie, predsa súčasný stav nie je priaznivý ani pre jednu, ani pre druhú stranu. My ťažko odstúpime od nášho hodnotenia trebárs tohto fóra, pre nás je to inštitúcia maďarského parlamentu, v ktorej pracujú poslanci zvolení na Slovensku, členovia slovenského parlamentu. Pre nás to nie je prijateľné, ale dá sa to vyriešiť mnohými spôsobmi. Takže je dobré, že v budúcnosti máme veľké šance, že budeme ďaleko viac hľadať riešenia, než hovoriť o problémoch na politických úrovniach.
- Želám nám všetkým, aby tomu tak bolo a ďakujem za rozhovor.
17. decembra Ján Kubiš podal demisiu a prijal ponuku generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna pracovať vo funkcii tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN so sídlom v Ženeve. Predseda vlády SR Robert Fico uviedol: nie je príliš nadšený z toho, že Ján Kubiš odchádza, „ale záujmy Slovenska musia mať prednosť pred záujmami koalície“.