Podľa tlačovej agentúry MTI (28. 11. 2008) prezident MR László Sólyom má obavy, že „bez výučby v materinskej reči Maďari žijúci v zahraničí zmiznú“. Vysvitlo to na 5. stretnutí série konferencií, prebiehajúcich pod názvom „Zahraniční Maďari v 21. storočí“, ktorého témou bolo vyučovanie, výchova a rozvíjanie schopností Maďarov žijúcich v zahraničí. Podľa prezidenta „základným predpokladom zachovania sa Maďarov je, aby mali vzdelanú inteligenciu“. Ja len dodám, že vlani v decembri aj budapeštiansky parlament vyhlásil, že má obavy z prístupu Bratislavy k maďarskej menšine.
Keď som to čítal, nevedel som sa vynačudovať. Ak si totiž prezidentovu skúsenosť premietneme na našu národnosť, pozrieme sa na tú istú vec očami Slováka žijúceho v Maďarsku, prezident Sólyom má pravdu. Ja, Slovák žijúci v Maďarsku, tvrdím to isté, ale o Slovákoch. Áno, je to nesporne pravdivá a mimoriadne dôležitá skúsenosť, ktorú však pán prezident nemohol získať v okolitých štátoch, tobôž nie na Slovensku. Tam totiž Maďari výučbu v materinskej reči majú zabezpečenú. Mohol by ju získať najskôr tu, v Maďarsku, medzi tu žijúcimi Slovákmi (ale aj inými národnosťami). My tu žijeme takmer úplne „bez výučby v materinskej reči“ a skutočne mizneme! Z roka na rok je nás tu menej. Že by si to prezident Sólyom a poslanci maďarského parlamentu všimli a preto majú obavy? Asi ich netrápi, že miznú Slováci v Maďarsku, ale skôr obavy, že by takto mohli dopadnúť aj maďarské menšiny v okolitých štátoch.
Hľa, kde korení odmietanie princípu reciprocity! A nielen to. Tu je zakopaný aj pes napätia medzi Slovákmi a Maďarmi! Kým maďarskej menšine na Slovensku nestačí ani to veľa, čo má (skutočné maďarské školy, maďarskú univerzitu, maďarské bohoslužby, celý rad maďarských časopisov, vydavateľstiev, skutočné divadlá, parádne verejné sochy, stranu (SMK), 20 poslancov v slovenskom parlamente, 2 poslancov v EÚ, atď., atď.), zatiaľ slovenskej menšine v Maďarsku sa postupne uberá aj z toho takmer ničoho.. P. Csáky tvrdo bojuje, aby mali aj katolíckeho biskupa a my tu ani svojho katolíckeho farára nemáme! Je to skutočne obrovský nepomer, ktorý nijako nemôže smerovať k dobrým slovensko-maďarským vzťahom.
Úprimne povediac, neprekvapuje nás, že maďarskí politici nechcú o reciprocite ani len počuť. Dobre vedia, že keby Maďari na Slovensku dostali to, čo dostávajú Slováci v Maďarsku, aj ich počet by čoskoro poklesol na 18 tisíc. K tomu by ich priviedli školy, kde by sa vyučoval materinský jazyk 4 - 5 hodín týždenne ako cudzí (!) jazyk - ako je to takmer vo všetkých tzv. slovenských školách v Maďarsku. Pán prezident dobre vie, o čom hovorí, čoho sa obáva. Len neviem, či si uvedomuje, že taký prístup k menšinám, aký sa praktizuje v Maďarsku voči tu žijúcim minoritám, ohrozuje maďarské menšiny žijúce v okolitých štátoch. Platí tu totiž prastará ľudová múdrosť: „Nerob nič také svojmu susedovi, čomu by si nebol rád, ak by on robil tebe!“ A sú tu ešte aj ďalšie múdrosti: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva!“, „Aký Pochválen..., taký Naveky amen!“ Nemalo by sa na to zabúdať, ak nám na dobrých susedských vzťahoch skutočne záleží.
Prezident republiky a parlamentní poslanci sú zodpovední nielen za svoj národ, ale za všetkých občanov, žijúcich v ich štáte, tak aj za národnosti, alebo ako ich oni nazývajú - za národné a etnické menšiny. Mrzí ma, že v správach MTI som zatiaľ nečítal takúto vetu: „Prezident Sólyom má obavy, že bez výučby v materinskej reči zmiznú Slováci žijúci v Maďarsku.“ Zdá sa, že také obavy nemá ani maďarský parlament. Vidí len to, že slovensko-maďarské vzťahy nie sú najlepšie. Ťažké by bolo zamyslieť sa: prečo? Ťažké by bolo nájsť príčinu? Alebo tu máme do činenia s ďalším ľudovým postrehom, podľa ktorého: „V oku iného aj triesku za zlo má, vo svojom však ani brvno nezbadá?!“
Ak maďarský prezident zdôrazňuje, že „Asimilačné útoky proti Maďarom žijúcim v zahraničí sa začínajú školou“, tak mu musím pripomenúť, že my to dobre vieme z vlastnej praxe. Aj proti Slovákom žijúcim v Maďarsku sa to tak začalo. Len nie dnes, ale ešte v 19. storočí v Uhorsku, pokračovalo to po r. 1920 veľmi kruto v Maďarsku, a trvá to podnes, teraz už v Európskej únii. Proti tomu on aj maďarský parlament už dávno mal niečo urobiť. Má veľkú pravdu, keď hovorí: „Stabilná dvojjazyčnosť pre Maďarov sa môže opierať jedine o serióznu kultúru materinskej reči“. Ale prečo si myslí, že len pre Maďarov?! Myslí si, že v Maďarsku žijúci Slováci sú schopnejší než na Slovensku žijúci Maďari, že my si dokážeme stabilnú dvojjazyčnosť zachovať aj bez „serióznej kultúry materinskej reči“?! Prečo sú už odjakživa v našich slovenských dedinách maďarské školy, v ktorých sa slovenský jazyk seriózne pestovať nedá, keď aj podľa prezidenta Sólyoma maďarské menšiny v zahraničí majú aj dobré školy? Podľa neho pre Maďarov žijúcich v zahraničí pri výbere školy nemôže byť otázkou, či si majú vybrať „maďarskú“, a či „kvalitnú“ školu. Odvolal sa na osobné skúsenosti, keď tvrdil, že „spoznal celkom vynikajúce školy počas návštev Maďarmi obývaných oblastí“. Povedal, že na týchto cestách vždy navštívi aj po maďarsky vyučujúce školy. Doteraz navštívil dve vysoké školy a 13 základných alebo stredných škôl. Ale potom prečo nemôžu byť aj v Maďarsku v národnostných jazykoch, napr. po slovensky vyučujúce školy?
Prezident Sólyom za hlavný cieľ nazval, aby v zahraničí žijúci Maďari mali možnosť učiť sa po maďarsky od materskej školy až po univerzitu. K tomu sú potrebné deti - zdôraznil a dodal, že pri tomto probléme sa nedá obísť ani otázka vývoja populácie. To je všetko v poriadku, ale potom prečo to neplatí aj na Maďarsko?
Prezident sa už viackrát vyjadril, že považuje za kardinálny bod svojej prezidentskej činnosti posilňovanie národnej spolupatričnosti. Jedným z predpokladov toho je spoznanie situácie zahraničných Maďarov.
Neviem, komu ako, ale mne z toho všetkého vychádza, že prezident Sólyom sa cíti byť prezidentom aj Maďarov, žijúcich v zahraničí, kým národnosti žijúce v Maďarsku akoby nemali svojho prezidenta. Ak sa zaňho pokladá, potom mal by chcieť spoznať aj ich situáciu a mal by sa aj o nich postarať. Dobré susedské vzťahy možno budovať len na základe vzájomnosti, to jest reciprocity. Nie však tak, aby obom bolo rovnako zle, z toho by sme my osoh nemali. My snívame o takej reciprocite, o takých vzájomných vzťahoch, ktoré by nám obom rovnako priniesli dobro.