Organizácia Slovákov v Slovenskom Komlóši si nedávno pripomenula 60. výročie založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku. O histórii spolkového života Slovákov v tomto dolnozemskom mestečku hovorila predsedníčka spolku Anna Molnárová.
Ako povedala, po II. svetovej vojne po celom Maďarsku vznikali rôzne politické strany a občianske spolky, medzi nimi aj národnostné. Už začiatkom februára 1945 vznikla v Komlóši odbočka Antifašistického frontu Slovanov (AFS) v Maďarsku. Mala deväťčlenné vedenie a 694 členov, počet ktorých v priebehu troch rokov vzrástol na 3073. Celoštátne orgány AFS sídlili v Békešskej Čabe, predsedom frontu bol evanjelický farár Michal Francisci, podpredsedom Ondrej Beňo, obaja zo Slovenského Komlóša. Komlóšska pobočka sídlila na Széchenyiho ul. č. 12. V tomto období vznikla v obci slovenská škola, kde sa vyučovala maďarčina iba tri hodiny týždenne a slovenský jazyk bol povinným mimoriadnym predmetom aj v meštianskej škole. Bol návrh aj na dvojjazyčné nápisy na inštitúciách, úradoch a uliciach, čo sa však uskutočnilo iba čiastočne a osada vtedy dostala meno Slovenský Komlóš. Od júna 1945 vydával AFS slovenské noviny Sloboda a od júla 1945 vychádzali aj miestne slovenské noviny Slobodný hlas. V rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946-1948 sa z Komlóša presídlilo na Slovensko 939 rodín (3254 osôb), po výmene obyvateľstva AFS zanikol a nová slovenská organizácia, Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, vznikol až v decembri 1948. Na ustanovujúcej schôdzi sa zúčastnilo 11 Komlóšanov, medzi nimi neskorší predseda Zväzu Ján Boldocký a tajomník Ján Slivka. Pobočka, ktorá združovala Slovákov aj z neďalekej Ambrózy, Pitvaroša, Albertu a Veľkého Bánhedeša, vznikla v januári 1949. Jej predsedom sa stal Juraj Tejši, tajomníkom Michal Jambrich. Kultúrny život v Slovákmi obývaných osadách sa rozprúdil. S novým elánom obnovili, resp. rozbehli svoju činnosť aj komlóšski divadelníci, tanečné skupiny a spevácke zbory, ktoré sa v r. 1952 združili a tak vznikol Komlóšsky slovenský folklórny súbor. Mal 140-150 členov a so svojím repertoárom sa úspešne predstavil v našich slovenských osadách, ale aj na Slovensku. Vrchol svojej činnosti dosiahol v 50. a 60. rokoch, keď tanečnú skupinu viedla Anna Medovarská, divadelný súbor Judita Tomková a spevácky zbor Matej Lugoši. Po 60. rokoch aktivita súborov oslabla, niektoré prerušili svoju činnosť a kultúrny život ožil v Komlóši až v 80. rokoch. Ako povedala na záver Anna Molnárová, spolky Slovákov veľa urobili v záujme toho, aby v obci, dnes už meste, prežili slovenský jazyk, kultúra a slovenské tradície. Vyjadrila nádej, že aj naši potomkovia zachovajú hodnoty svojich predkov a odovzdajú ich ďalším generáciám. Na záver pripomenula mená všetkých tých, ktorí sa v roku 1986 zaslúžili o založenie miestnej Organizácie Slovákov: prvého predsedu Michala Šávolta, členov predsedníctva Annu Astalošovú Benčíkovú, Juraja Antala-Dolnozemského, Zuzanu Kováčovú Petrinovú, Zuzanu Liborovú Antalovú a Štefana Karasa. Traja slovenskí aktivisti Alžbeta Šávoltová Ambrušová, Dr. Michal Antal a Pavol Lauko, žiaľ, už nemohli spolu s nimi oslavovať, ale všetci prítomní na nich s láskou a úctou spomínali.
Po stopách zakladateľov Zväzu ● Komlóšania medzi najaktívnejšími
Pri príležitosti 60. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku (pôvodne Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku) nám o prvých rokoch pôsobenia organizácie porozprávali jej bývali aktivisti v Slovenskom Komlóši.
Michal Jambrich (1925) a Ján Synčok (1927) sa v roku 1948 zúčastnili spolu so Slovákmi z Békešskej Čaby, Bánhedešu a Medešu na výstavbe Trate mládeže, železničnej trate medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbravou. Po ich návrate na jeseň odchádzali posledné transporty s presídlencami z Komlóša na Slovensko.
- V decembri 1948 bol prvý kongres (zjazd) zväzu v Budapešti, kde nás bolo okolo 150 z nášho kraja a za predsedu Krajinského (Celoštátneho) výboru bol zvolený Komlóšan Ján Hirka, tajomníkom sa stal takisto Komlóšan Ján Boldoczký, - rozbehol niť spomienok M. Jambrich. - Neboli to najvhodnejšie časy, veď z nášho kraja sa presídlilo na Slovensko veľmi veľa Slovákov. Napriek tomu sa vo vedení zväzu a v organizácii vôbec angažovalo veľa Komlóšanov. O spolčení Slovákov a založení zväzu rozhodla komunistická strana: Slováci, ktorí tu zostali, sa musia organizovať v rámci zväzu! znel príkaz... V roku 1949 sa zakladali miestne či skôr obvodné organizácie. K nám patril napríklad Bánhedeš, Pitvaroš, Ambróz, Alberti. Ja som sa stal tajomníkom tejto odbočky... Dostali sme aj miestnosť na ulici Bajcsyho. Budova predtým patrila skautom (levente) a za našich čias tam sídlil napríklad aj miestny spolok včelárov. Neskôr tieto miestne, resp. obvodné oficiálne bunky zväzu zanikli, my sme však aj naďalej vyvíjali bohatú kultúrnu činnosť, mali sme spevokol, známy divadelný súbor a neskôr aj tanečníkov. Pred kongresmi zväzu sme mali schôdze slovenských aktivistov, kde sme zvolili delegáta, ktorý nás zastupoval na najvyššom fóre. Prostredníctvom zväzu sme vystupovali v rôznych slovenských regiónoch Maďarska.
Pán Jambrich sa po niekoľkých rokoch dostal na obecnú radu, kde ho pozvala pracovať jej vtedajšia predsedníčka Anna Hrivnáková. Neskôr pracoval ako predseda poľnohospodárskeho družstva, avšak naďalej bol v každodennom kontakte so slovenčinou a slovenskou kultúrou.
- S veľkým úspechom sme vystúpili so slovenským kultúrnym programom aj na javisku Divadla operety v Budapešti, - dodal Ján Synčok, ktorý patrí do prvej generácie slovenských učiteľov v Maďarsku, ktorí získali diplom na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti: - S naším kultúrnym programom sme sa dostali aj na Slovensko, a to prostredníctvom bývalých Komlóšanov, ktorí boli zastúpení vo vedení miest a obcí, ako napríklad pán Asztalos v Galante. Tieto roky aj preto boli také plodné, lebo sme mali vynikajúcich odborníkov, ako Elenu Kovátsovú Kostrovú, Annu Medovarskú, Mateja Lugosiho a ďalších. Ja som sa angažoval predovšetkým v známom divadelnom súbore, ktorý neprestal fungovať ani cez vojnu. Vtedy sme sa schádzali na skúškach v súkromných domoch. Neskôr, počas môjho pôsobenia na pedagogickej dráhe, som mal istý čas na starosti organizačné práce okolo dvoch súborov. Okrem skupiny dospelých, pôsobiacej popri kultúrnom dome, ktorá mala dlhé roky v repertoári rad klasických slovenských diel, sme so súborom slovenskej školy nacvičili inscenácie ako Figliar Matej, Jánošík, Soľ nad zlato... Tejto práci som sa venoval aj vtedy, keď som pracoval už v maďarskej škole, kde som určitý čas fakultatívne, resp. v rámci krúžku vyučoval slovenčinu...
Na túto dobu sa dobre pamätá aj brat pána Synčoka Juraj (1933), ktorý ako pedagóg, osvetár, historik a odborník na komlóšsky slovenský dialekt spracoval dejiny a aktivity komlóšskych Slovákov aj vo svojich publikáciách:
- Nemôžeme hovoriť o nejakej organickej kontinuite medzi Antifašistickým frontom Slovanov v Maďarsku a zväzom, pretože slovenskí aktivisti z frontu sa skoro všetci presídlili na Slovensko... Ja som vstúpil do zväzu v roku 1950 tu v Komlóši, číslo môjho členského preukazu je 760. Nebolo nás treba nahovárať, resp. propagovať činnosť organizácie. Bolo samozrejmé, že ako aktívni mladí Slováci vstúpime do organizácie. Na ďalší školský rok som sa dostal na vysokú školu do Budapešti, ešte aj v roku 1951 som platil členské a spomínam si, že aj v hlavnom meste nám, slovenským študentom z Maďarska, organizoval zväz rôzne stretnutia. V tých časoch zväz nepolitizoval, venoval sa skôr kultúrnej činnosti... Čo sa týka súčasnosti, podľa môjho názoru odkedy vznikli slovenské samosprávy, zväz má menej úloh, pretože, napríklad, školstvo patrí do samosprávneho systému. Inak ohľadom budúcnosti slovenskej národnosti v Maďarsku som optimistom. Mládež sa môže venovať slovenčine, čo neskôr môže aj využiť. V osvojovaní si slovenského jazyka veľmi veľa pomôžu napríklad hosťujúci učitelia, - podelil sa s nami o svoj názor Juraj Synčok, ktorý na naše stretnutie priniesol nielen svoj členský preukaz, ale aj vzácny dokument, rukopis zápisnice schôdze, ktorú viedol Ján Hirka.