Jubileum Zväzu Slovákov v Maďarsku ● 60 rokov spolu
Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) oslávil koncom januára 60. výročie svojho vzniku. Na slávnosti nazvanej 60 rokov spolu sa zúčastnili nielen súčasní, ale aj bývalí vedúci predstavitelia Zväzu, hostia z domova i zo zahraničia, verejní činitelia a početní členovia našej najväčšej spoločenskej organizácie.
V priestoroch Osvetového strediska Attilu Józsefa sa 23. januára zišli ľudia zo všetkých kútov Maďarska, ale aj spoza hraníc, aby si spoločne uctili najstaršiu spoločenskú organizáciu Slovákov v Maďarsku. Na privítanie dostal každý darček jubilanta v podobe malých hodiniek a bulletinu o organizácii. Medzi hosťami sedel aj jeden zo zakladateľov zväzu Imrich Szabó zo Slovenského Komlóša. Po vzájomnom zvítaní si všetci našli svoje miesta v divadelnej sále a začal sa program. Po maďarskej a slovenskej štátnej hymne hymnickú pieseň Daj Boh šťastia zaspievali výherkyne najpopulárnejšej súťaže ZSM Slovenské spievanky a veršovačky: Monika Jámborová a Žofia Komjáthyová spievali slovenské strofy, kým Aliz Agódová a Tímea Teješová spievali strofy po maďarsky. Po povznášajúcich chvíľach začalo premietanie dokumentu s názvom Obrázky z nášho života. Boli to vlastne fotografie z podujatí a iných aktivít, ktoré premietali na plátno za hudobného sprievodu citaristky Timey Teješovej. Po nej na javisko vystúpili Juraj Dolnozemský a študent békeščabianskeho slovenského gymnázia Norbert Schuster a zarecitovali báseň nášho dolnozemského básnika, ktorú napísal jubilujúcej organizácii.
Po tomto lyrickom úvode privítala hostí úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová, ktorá uviedla predsedníčku Zväzu Ruženku Egyedovú Baránekovú a požiadala ju, aby predniesla svoj slávnostný prejav. Pani predsedníčka prirovnala Slovákov v Maďarsku k rodine, voči ktorej nás zaväzuje zodpovednosť, aby sme si vedeli spolu sadnúť k jednému stolu. „Nesmieme zabudnúť na to, čo naši predkovia pre nás urobili,“ pokračovala a hovorila o tom, ako sem pred 300 rokmi prišli Slováci, aby znovuosídlili spustošenú krajinu a hoci si našli nový domov, nikdy nezabudli na to, odkiaľ pochádzajú a zachovávali si svoju kultúru. Slováci v Maďarsku - ako povedala R. Egyedová Baráneková - majú radi svoju krajinu a chcú urobiť všetko, aby tu obstáli, ale zároveň cítia zodpovednosť aj voči vlastnému národu. Zmienila sa aj o najvýznamnejších podujatiach a aktivitách Zväzu, ako aj o cieľoch spoločenskej organizácie. „Našim mottom, ktoré sme prevzali od predchádzajúcich zväzáckych pokolení, je spájať, združovať, motivovať, aktivizovať,“ povedala a týmto štyrom slovám sa podľa nej podriaďujú všetky podujatia ZSM. Najväčším sú Slovenské spievanky a veršovačky, na celoštátnom kole sa zúčastnilo skoro 500 detí z celého územia Maďarska a boli vydané aj dve CD-platne s finalistami tejto súťaže. Na súťaži Slovenský škovránok sa objavujú také piesne, ktoré nie sú známe ani na Slovensku, pričom ich predvádzajú také súbory, ktoré uznáva aj odborná porota. Na tradičnom stretnutí v Hronci majú aktivisti ZSM možnosť spoznávať našu materskú krajinu, ale aj trochu sa zahĺbiť do rozhovorov. Ako povedala, veľký význam majú aj medzinárodné konferencie, ktoré organizácia usporiadala, podobne ako aj vytvorenie Lipového hája v Alkári, kde podľa plánov by mala mať svoj strom každá slovenská osada. Na podujatí Slovenská gazdinka, ktoré usporadúvajú spolu s veľvyslanectvom, sa slovenské ženy z Maďarska mali možnosť stretnúť s prvými dámami SR a MR pani Gašparovičovou a pani Sólyomovou. Folklórny festival v Banke sa za dlhé roky stal pojmom Slováci v Maďarsku tam radi chodia, podobne ako do Detvy a na rôzne folklórne slávnosti na Slovensko. Napokon nezabudla spomenúť ani najdôležitejšiu aktivitu Verejnej nadácie Lipa: usporadúvanie Škôl v prírode, na ktorých sa zúčastnili nielen jednotlivci, ale aj celé školy. Na konci svojho prejavu sa pani predsedníčka zmienila o tom, že systém samospráv a občianska sféra sú závislé od seba. „Je v našom záujme, aby obidve sféry veľmi úzko spolupracovali,“ povedala. „Potrebujeme k tomu istotu, že bude slovenčina, že budú slovenské súbory. A hlavne, že tento náš vzťah odovzdáme ďalšej generácii,“ povedala R. Egyedová Baráneková.
Následne sa ujal slova vicepremiér pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnostné menšiny SR Dušan Čaplovič, ktorý k svojmu pozdravu pripojil a všetkým prítomným, osobitne jubilujúcemu Zväzu, tlmočil srdečný pozdrav od predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a od ostatných členov vládneho kabinetu. Čo sa týka 60-ročnej organizácie dodal, že práve Zväzu môžu Slováci ďakovať za Ľudové noviny, Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ktoré sú fundamenty, na ktorých staviame svoju budúcnosť.
„Len nezodpovední ignoranti a zadubení neprajníci spoločnej cesty zbližovania a priateľského susedského spolunažívania tárajú o nadradenosti jedného národa nad druhým, o historickom práve na vlasť a tým ničia tolerantnosť, vzájomnú empatiu a ľudskosť medzi nami, medzi prevažnou väčšinou občanov štátov na oboch brehoch Dunaja,“ konštatoval podpredseda vlády SR a dodal výzvu na rozvíjanie ľudskosti, národnej a národnostnej empatie, ako aj na solidaritu väčšiny s menšinou a menšiny s väčšinou. Podpredseda vlády SR potom odovzdal Zväzu pamätnú plaketu.
Prítomným sa prihovoril aj štátny tajomník Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky Ferenc Gémesi, ktorý zdôraznil význam menšín žijúcich v Maďarsku pre Maďarskú republiku. Zmienil sa o spoločnej minulosti, ale aj o spoločnej budúcnosti tunajších Slovákov a Maďarov, nakoľko žijú v jednej vlasti. Nezabudol pripomenúť sľub, podľa ktorého menšinové projekty získajú zvýšené body v rozvojovej politike. „To, že my uvažujeme v rovine zodpovedného vlastenectva, že chceme praktickými skutkami slúžiť nášmu národu a našej republike, nie je v protiklade s tým, že s rovnakým odhodlaním a s rovnakou vážnosťou musíme aj naďalej napomáhať existenciu menšín v Maďarsku,” zdôraznil. Štátny tajomník odovzdal predsedníčke Zväzu pamätnú plaketu.
Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. Ako povedala, ZSM je rovnocenným a spoľahlivým partnerom, ktorý sa organizovaním už spomenutých podujatí vydal správnym smerom, čo viedlo k nárastu kvantity aj kvality.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy, bývalý podpredseda ZSM, zakladateľ slovenskej redakcie Maďarskej televízie Ján Fuzik začal svoj prejav tým, že prvýkrát boli Slováci rozdelení na dve časti po druhej svetovej vojne: jedna časť chcela z Maďarska odísť a druhá tu chcela ostať. Spomedzi tých, ktorí tu zostali, 150 založili predchodcu terajšej spoločenskej organizácie. ZSM dnes už spolupracuje so samosprávnym systémom a založilo sa aj 30 miestnych a regionálnych spoločenských organizácií. Pán predseda vyjadril svoju nádej, že Zväzu sa podarí nájsť svoje miesto aj v zmenených podmienkach. Na koniec svojho prejavu citoval slová J. Dolnozemského, podľa ktorého musíme pretrvať. Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Augustín Jozef Lang hovoril o tom, že v rámci daných možností ministerstvo bude spolupracovať so Zväzom. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš hovoril o úcte, potešení a nádeji. Ako uviedol, za štyri roky, ako je v Maďarsku, sa naučil viac si vážiť kultúru a jazyk svojej matky, a to práve vďaka podujatiam Slovákov v Maďarsku. Na konci svojho prejavu vyslovil nádej, že tu bude panovať radosť a spokojnosť.
Bývalá predsedníčka a tajomníčka zväzu Mária Jakabová Šingeľová pripravila pre súčasných aktivistov tri otázky: či sa ešte robia školské nábory na vidieku, či sme presvedčení, že životaschopnosť treba dokazovať denne a či na pracoviskách Slovákov v Maďarsku sa ešte hovorí po slovensky v dennom styku. Záverom porosila každého, aby si podali ruky, „lebo môžeme stratiť nielen jeden druhého, ale aj seba,“ povedala. Ďalší bývalý predseda Zväzu, prvý predseda CSS Michal Mata hovoril o dôležitosti kontaktov a o uchovaní rodnej reči. Pilíšska aktivistka Gizela Molnárová spomínala na začiatky svojej učiteľskej dráhy, keď ju ako čerstvú absolventku učiteľského ústavu poslali do Slovenského Komlóša, odkiaľ sa vrátila do Mlynkov vyučovať slovenčinu. Zmienila sa aj o dôležitosti rovnoprávnosti medzi sebou a jednotnosti. „Tak sme sa mali radi, ako keby sme boli jedna veľká rodina,“ povedala.
Z pohľadu historických faktov predstavil ZSM bývalý šéfredaktor Ľudových novín Zoltán Bárkányi. „Už v prvých rokoch existencie Zväzu vysvitlo, že teória a prax ani v oblasti národnostného diania nie sú v súlade. V roku 1951 režim jediným silným úderom oslabil našu spoločenskú organizáciu, ktorá zastupovala záujmy Slovákov na politickom, kultúrnom i hospodárskom poli, zrušil jej dovtedy vytvorenú členskú základňu a postupne museli zaniknúť jej miestne pobočky, vrátane budapeštianskej, pri ktorej bola aj knižnica so stálymi členmi a čitateľmi. Z masovo-spoločenskej organizácie sa takto stal úrad so svojím niekoľkočlenným aparátom, ktorého činnosť sa obmedzila výlučne na kultúrny úsek, vyjmúc školstvo,“ dodal. Zmienil sa aj o zaujímavých príhodách. Celý prejav Z. Bárkányiho si môžete prečítať tu (kliknite na link):
Po slávnostných príhovoroch nasledovalo odovzdanie vyznamenaní. Zväz Slovákov v Maďarsku pri príležitosti svojho okrúhleho jubilea udelil vyznamenanie tým osobám a inštitúciám, ktoré veľa vykonali v prospech našej národnosti. Diplom a kryštálovú vázu, na ktorej je nápis Za slovenskú národnosť, prevzali Ružena Izingová-Pružinová z Tatabáne-Bánhidy, Ruženka Komjáthiová z Veňarcu, Mária Nagy-Győryová zo Santova, Anne Bačkaiová z Baňačky pri Novom Meste pod Šiatrom, Elena Somogyiová z Békešskej Čaby, Alžbeta Nobiková zo Sarvaša, Csilla Petőfiová z Répášskej Huty, veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, slovenská redakcia Maďarskej televízie Domovina, Týždenník Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny a portál luno.hu.
Jubilujúcu spoločenskú organizáciu listom pozdravili predseda Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Dr. Július Alt, predseda Združenia nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov Claude Baláž, predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Murgaš.
Po dojímavých chvíľach nasledovala krátka prestávka, po ktorej prítomných zabavili členovia Umeleckého súboru Lúčnica. V programe nazvanom Jubilant jubilantovi zatancovali a hudobníci predviedli výber najúspešnejších programov najcharakteristickejších folklórnych oblastí Slovenska. Repertoár súboru zachytáva rozmanité umelecké prejavy bohatej ľudovej tradície v tanci, hudbe a kroji, od jemných ženských tancov cez hravé a vtipné, až po temperamentné párové a virtuózne mužské tance. Nechýbala ani hudobno-spevácka vložka vďaka orchestru Zlaté husle, ktorý sprevádza tanečníkov.
Na oslavách 60. výročia Zväzu Slovákov Maďarsku odovzdali vyznamenanie Za slovenskú národnosť kolektívom (slovenskej redakcii Maďarskej televízie Domovina, týždenníku Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny a portálu luno.hu) i jednotlivcom.
„Vyznamenaním si Zväz uctil aj pamiatku môjho otca, ktorý sa tiež zaoberal ľudovým tancom a aj mňa on vyslal na túto dráhu. Veľa pút ho viazalo ku Zväzu,“ povedala vedúca Tanečného súboru Veľká Bukovinka z Répašskej Huty Csilla Petőfiová. Za svoj najväčší prínos považuje to, že už viac ako dvadsať rokov vyučuje tanec vo svojej rodnej obci. Jej obľúbená choreografia je, samozrejme, domáca, zostavená na základe miestneho zberu. Prezradila nám, že nič by nerobila inak, skôr ju občas trápi otázka, čo bude robiť, keď už nebude vyučovať tanec.
Evanjelická farárka Alžbeta Nobiková sa vyznala, že všetko robila z celej svojej duše a s veľkou radosťou. Teší ju, že slová a výchovu, ktoré dostala doma, môže odovzdávať ďalej. „Ešte viac sa zhovárať s ľuďmi a presvedčiť ich o tom, že naším najväčším hriechom je, ak zatajíme Boha, alebo ak zatajíme korene, ktoré sme si nevybrali. Nie náhodou sme sa narodili Slovákmi. Korene treba chrániť,“ odpovedala na našu otázku A. Nobiková zo Sarvaša.
Santovská aktivistka, bývalá vedúca pávieho krúžku Mária Nagy-Győryová je hrdá na svoj slovenský pôvod a na svoj materinský jazyk, ktorý používa aj doma. Napriek tomu, že pred niekoľkými rokmi sa odsťahovala do Budapešti, našla aj v hlavnom meste Slovákov a slovenské podujatia, ktoré navštevuje vo svojom obvode aj mimo neho. „Čo som mohla, to som spravila,“ tvrdí. „Sama by som však veľa neurobila. Veľmi mi pomáhali moji rodáci, s ktorými som spolupracovala. Som im za to vďačná.“ Na našu otázku, čo by zmenila, nám povedala, že by rozdávala viac lásky. Chcela by presvedčiť ľudí, aby neprechovávali hnev voči druhému a aby sa naučili robiť všetko zo srdca.
Vedúca Folklórnej skupiny Rozmarín, učiteľka slovenčiny z Veňarcu Ružena Komjáthiová je najaktívnejšou organizátorkou zväzáckych podujatí na miestnej a regionálnej úrovni. Najviac sa teší tomu, že vo Veňarci je vyučovanie slovenčiny a slovenské aktivity samozrejmosťou a slovenská samospráva sa stala dôležitou súčasťou života dediny. „Bolo by treba posilniť jazyk. Mali by sme rozmýšľať nad tým, ako podchytiť deti aj dospelých na posilnenie jazyka,“ povedala vyznamenaná Veňarčanka.
Helena Somogyiová z Békešskej Čaby 40 rokov pracovala na slovenskom poli: vyučovala, organizovala, zachovávala tradície. „Som verná Zväzu, táto organizácia nás spájala,“ tvrdí pani Somogyiová a dodá: „Sú tu známe tváre, viem o nich, že každý na svojom mieste urobil veľa za slovenskú vec. To ma uspokojí, poteší a dá mi príjemný pocit.“ Veľký dôraz kladie na zachovávanie a odovzdávanie materinského jazyka. „Človek si musí chrániť svoju minulosť. Nielen osobnú, ale aj slovenskú,“ tvrdí s presvedčením pani Somogyiová.
Riaditeľka Kultúrneho domu A. S. Puškina v Tatabáni-Bánhide, členka miestnej slovenskej samosprávy Ružena Izingová Pružinová za svoj najväčší prínos považuje vybudovanie Slovenského domu. „Vykonávala som takú prácu, ktorú ľúbim. Zbieram naše bánhidské zvyky, starodávne piesne,“ prezradila nám.
Mária Hajtmanová z Veľkého Bánhedešu je bývalou repatriantkou, ktorá sa vrátila z Čiech naspäť do rodnej obce. Dodnes rada pomáha starším. „Staršiemu človeku treba dať nielen lásku, ale aj porozumenie,“ tvrdí. Veľmi zle znáša vulgárnosť, ktorá podľa nej v súčasnosti prevláda medzi mladými.
Predsedníčka slovenskej samosprávy v Baňačke pri Novom Meste pod Šiatrom Anna Bačkaiová sa zo zdravotných príčin nemohla osobne zúčastniť na oslavách, vyznamenanie prevzala za ňu jej sestra.
Vyznamenanie ZSM Za slovenskú národnosť odovzdali aj mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi SR v Budapešti Jurajovi Migašovi, ktorý - ako povedala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková - počas svojej štvorročnej diplomatickej misie navštívil skoro všetky Slovákmi obývané osady v Maďarsku.
Áno, sme rovesníci, narodili sme sa v tom istom roku. Pravda, ja som zato predsa len o čosi starší, veď som bol už dvojmesačný, keď si sa narodil. Žijeme ako vrstovníci, i keď naše životné dráhy sa poberali inými smermi. Kým ja som nastúpil na svoju cestičku v slovenskej rodine v podpilíšskej národnostnej dedinke Mlynkoch, zatiaľ Ty si sa vybral na svoju nemenej ľahkú cestu vďaka spoločnému predsavzatiu mnohých našich Slovákov, ľudí dobrej vôle z rôznych kútov krajiny. Mňa moji rodičia nazvali Jožkom, Ty si ale dostal hneď pekné dlhé, dospelácky zrelé meno. Na mňa dávali pozor, pripravovali ma na život moji rodičia, učiteľky materskej a základnej školy, Teba formoval súdržný kolektív roľníkov, robotníkov a príslušníkov inteligencie z rôznych našich dedín a miest. Naše životné cesty v uplynulých dlhých desaťročiach sa viackrát stretli, postupne aj prelínali. Neraz sme sa borili - či už zvlášť alebo spolu - za tie isté ciele: za náš drahý materinský jazyk, za zveľaďovanie kultúrneho dedičstva našich predkov a za zachovanie zvykov, tradícií. Tých styčných bodov bolo raz viac, inokedy menej. Napríklad v časoch, keď som si zakladal rodinu, Ty si musel čeliť vážnym ťažkostiam, viesť ťažký každodenný boj o prežitie. Neskôr nás čoraz častejšie vychvaľovali, aby nám potom - zo závisti a rôznych iných pohnútok – kládli pod nohy prekážky. Občas sa našiel niekto, kto chcel nastúpiť na naše miesto, prevziať od nás to poverenie, poslanie, ktoré sme dostali pred šesťdesiatimi rokmi. Zostalo pri pokusoch. Približne pred dvadsiatimi rokmi sme uzavreli úzke priateľstvo tým, že som sa aj oficiálne stal Tvojím členom. Dokument o tomto akte, trochu ožltnutý členský preukaz, dodnes hrdo uchovávam. Milý môj rovesník! Tvojich šesťdesiat rokov predstavuje krásnu životnú dráhu. Oslávenec si zaslúži, aby si pri tejto vzácnej príležitosti mohol pripiť so svojimi najbližšími a najdrahšími. Ja si dnes už môžem dovoliť, aby som žil svoj život trochu uzavreto, medzi svojimi, v užšom kruhu. Ty však musíš žiť tak, ako keby si mal iba dvadsať rokov. Musíš žiť s plným nasadením a elánom, lebo ešte na dlhé desaťročia zostáva Tvojím poslaním združovať tisícky našich dobrých ľudí, oddaných nezištne konať v záujme toho, aby slovenský jazyk a kultúrne dedičstvo našich predkov mali šancu na prežitie. Potrebujú, potrebujeme Ťa, s Tebou dokážeme presvedčiť tých, ktorí majú pochybnosti, s Tebou vieme dokázať svojim neprajníkom, že našu legitimitu dokazuje práca vykonaná v prospech našej národnosti. Zväz Slovákov v Maďarsku, blahoželám Ti k šesťdesiatke, nech Ťa Pán Boh živí! Tvoj spoločník
myslime
na zdedené
spomíname
a svätíme
vzbudzujeme
minulosť
praotcovia
a pramatky z dejín
odkazujú dorastu
ja iba slovami velím
túžby lákajú
povojnové časy
tie tvrdé desaťročia
keď hľadali sa
ciele smery
cesty boli dorúbané
ale oči jagavé sme mali
ľudia slovám
leštili čistili
podstatu
heslom bolo pretrvať
a materinský jazyk
zachovať milovať
rovnaká úloha
je znova daná
matka mama
rady v prvej línii
treba doplniť
a rozbúrený stav
dôverou spokoriť
nech sa nám
pravdu pre budúcnosť
zistiť podarí
časy už oddávna
na smelých
chápavo volali