Už som si mohol zvyknúť, že v poslednej dobe počúvať rádio je hotová katastrofa. Ale keď je človek zábudlivý, znovu a znovu si zapne prijímač
a natŕča uši. Potom nech sa nesťažuje, tak mu treba!
Aj 11. apríla sa mi to stalo. Zapnem si rádio a moderátorka v relácii Jelenlét (Prítomnosť) sa práve zhovára s našim menšinovým ombudsmanom Ernőm Kállaim o Rómoch a verejnom živote. Hovorili o mnohých malých a veľkých bolestiach Rómov a ostatných národných menšín. O problémoch, ktoré sa nielen z roka na rok neriešia, ale v posledných časoch sa ďalej množia a navyše aj vyostrujú. Klobúk dolu pred Kállaim, v jeho osobe máme agilného ombudsmana. Keby mal nielen funkciu, ale aj aspoň akú-takú právomoc, ten by nám všeličo vybojoval. Ale keď - ako to jeho predchodca Jenő Kaltenbach povedal - má právo len šomrať, ak sa mu voľačo nepáči, to jeho možnosti limituje.
Z rozhovoru vysvitlo, že medziiným bude žiadať od parlamentu nový spôsob sčítania ľudu a opätovne bude žiadať aj vyriešenie parlamentného zastúpenia menšín. Skoro som sa zrútil pod stôl, keď mu moderátorka položila otázku: „Vy chcete vystúpiť s takou tvrdou požiadavkou, že chcete žiadať parlamentné zastúpenie menšín?!“ Ale veď právo na zastúpenie menšín v parlamente je zakotvené v Ústave MR a v národnostnom zákone z r. 1993 a jeho neuplatňovaním sa dokonca zaoberala aj Európska únia!
Poslanci maďarského parlamentu sa údajne boja, čo bude, keď medzi nimi bude sedieť 13 menšinových poslancov! Boja sa aj napriek tomu, že v parlamentoch okolitých štátov všade sedia maďarskí menšinoví poslanci, a nezrútil sa svet. Neviem, čo by povedali, keby aj poslancov týchto parlamentov posadla ich bojazlivosť a vyriešili by otázku parlamentného zastúpenia menšín podľa maďarského vzoru. Aj starodávna ľudová múdrosť varuje: „Nikdy nerob inému také, čomu by si sa netešil, keby on robil tebe.“ A vlastne v tom tkvie aj podstata dobrého spolunažívania dvoch susedov, alebo susedných národov. Bolo by už načase, aby to pochopili aj poslanci nášho parlamentu.