Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny sa v kruhu minorít žijúcich
v Maďarsku počas uplynulých trinástich rokov stala akýmsi symbolom.
Zdá sa však, že trinásty rok jej existencie, sprevádzaný hospodárskou
krízou a spoločenskou a politickou neistotou, bude pre ňu osudný.
Vláda rozhodla o založení Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v auguste 1995. Na jej činnosť bolo vyčlenených 470 miliónov forintov. K jej vytvoreniu došlo v zmysle Zákona o právach národných a etnických menšín z roku 1993, ktorý jej ukladá za úlohu „zachovávanie identity, pestovanie a odovzdávanie tradícií, pestovanie a rozvoj materinského jazyka domácich menšín, zachovanie ich duchovných a materiálnych pamiatok, podporu aktivít zameraných na zmiernenie kultúrnych a politických nevýhod vyplývajúcich z menšinového bytia“. Podľa Zakladajúcej listiny nadácia v rámci svojej verejnoprospešnej činnosti vykonáva verejné úlohy, o plnenie ktorých sa v zmysle už spomínaného zákona má postarať vláda Maďarskej republiky. Okrem podpory najrôznejších oblastí kultúrneho života medzi jej úlohami figuruje aj formulácia, že „v rámci svojich možností zabezpečuje podmienky fungovania tlače domácich menšín“. Kuratórium nadácie pozostáva z delegátov trinástich menšín, kompetentného parlamentného výboru, Maďarskej akadémie vied a vlády ako zakladateľa. V prvých rokoch svojho fungovania sa nadácia stala známou tým, že na ciele uvedené vo výpise sa dali získať slušné finančné prostriedky. V roku 1996 napríklad najvyššia podpora udelená slovenským uchádzačom činila 2 milióny 50 tisíc forintov (!), druhá najvyššia udelená suma bola 1 milión 195 tisíc Ft, pričom neboli zriedkavé polmiliónové dotácie. Rozpočet, s ktorým hospodárila Verejná nadácia, sa v prvom období pravidelne zvyšoval a roku 2003 dosiahol 663 miliónov Ft. V roku 2004 klesol na 391 miliónov, v nasledujúcich rokoch sa ustálil na 500 miliónoch Ft, ale tohoročný rozpočet je poznačený hospodárskou krízou - činí iba 411 miliónov Ft. Podľa štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády pre menšinové záležitosti Ferenca Gémesiho finančné prostriedky na účely národných a etnických menšín napriek kríze ani v tomto roku neboli znížené, výnimku tvoria verejné nadácie. Postupné znehodnotenie sumy, s ktorou hospodári Verejná nadácia, viedlo k tomu, že podpory udeľované na základe žiadostí kryjú dnes iba zlomok nákladov na jednotlivé projekty a uchádzači sú nútení hľadať iné zdroje. Keďže váhu verejnej nadácie určuje obnos, s ktorým disponuje, načrtnutá tendencia svedčí jednoznačne o tom, že politika mieni dávať čoraz menší priestor tejto forme podpory národnostnej kultúry. Napriek tomu, že nadácia venuje čoraz väčšiu časť svojho rozpočtu na podporu tlače, vzhľadom na infláciu a zvyšovanie výrobných nákladov dotácia z roka na rok čoraz menej stačí na krytie výdavkov súvisiacich s vydávaním novín. Prevažná väčšina národnostných periodík pod vplyvom týchto okolností „dobrovoľne“ likvidovala svoje redakcie, príprava novín prebieha za podmienok, ktoré priam znemožňujú, aby sa dalo hovoriť o kvalite, odborných kritériách, alebo dokonca o rozvoji. V nejednom prípade je každoročne ohrozované vydávanie viac než polstoročných periodík a z tohto hľadiska nie sú výnimkou ani Ľudové noviny. Jediný týždenník Slovákov v Maďarsku v roku 2001 dostal z nadácie bezmála 30 miliónov, v roku 2002 31 miliónov forintov. S touto istou sumou sa musel uspokojiť aj o päť rokov neskôr, v roku 2007, keď vydavateľ novín, ktorému robilo čoraz väčšie ťažkosti hradenie strát, zvažoval vypovedanie zmluvy, čomu sa podarilo zabrániť iba vďaka finančnej pomoci vlády Slovenskej republiky. Po vlaňajšom sedemmiliónovom zvýšení dotácie, ktorá kryla o niečo viac ako polovicu výrobných nákladov, podpora v roku 2009 opäť poklesla na 30 miliónov Ft. Tento rok potvrdil, čo sa na základe skúseností z uplynulých rokov dalo tušiť: v záujme uspokojivého financovania národnostnej tlače bude nevyhnutné zavedenie nového systému, podporovanie tejto významnej zložky národnostného bytia. Takého systému, ktorý na jednej strane zaručí stabilitu vydávania novín, na strane druhej umožní zohľadňovať odborné kritériá a zaručí slobodu prejavu a pluralitu názorov v rámci danej komunity.