4. mája uplynulo 90 rokov od tragickej smrti najznámejšieho a najvýznamnejšieho Slováka, ktorého životným krédom bolo „Veriť, milovať, pracovať...“, politika, astronóma a generála francúzskej armády, zakladateľa československého štátu, prvého československého ministra vojny Milana Rastislava Štefánika. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách a tragicky zahynul 4. mája 1919 vo Vajnoroch.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách ako šieste dieťa v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Po ňom prišli na svet ďalší šiesti súrodenci. Vyrastal teda v biednom prostredí a jeho život sa takmer ničím nelíšil od života detí košarištianskych roľníkov. Pavel Štefánik však ako vzdelaný človek a oduševnený slovenský národovec mal doma bohatú knižnicu a aj touto cestou sa snažil ovplyvňovať svoje deti. Malý Milan Rastislav bol teda už od detstva obklopovaný slovenskými knihami a časopismi. Prvé ľudové triedy vychodil v rodných Košariskách, evanjelické lýceum navštevoval v Bratislave, potom v Sarvaši, odkiaľ odišiel študovať do Prahy na techniku odbor stavebné inžinierstvo. Po niekoľkých rokoch sa zapísal na pražskej univerzite aj na štúdium astronómie, kde bol promovaný za doktora filozofie.
V roku 1904 odišiel z Prahy do Paríža. Jeho cieľom bolo dostať sa k dvom najslávnejším astronómom v Paríži: ku Camillovi Flammarionovi a Julesovi Janssenovi. Už v prvých rokoch publikoval 12 vedeckých prác. Zúčastnil sa výpravy na Mont Blanc, kde pozoroval s profesorom Janssenom Slnko a Mars. Nasledovali ďalšie pozorovania na Mont Blancu, výpravy do Španielska, zúčastnil sa na zjazde Medzinárodnej únie pre výskum Slnka v Oxforde. V Paríži pracoval Štefánik v slávnom observatóriu Meudone. Neskôr sa stal plateným spoluriaditeľom observatória na Mont Blancu. V roku 1910 odišiel pozorovať Halleyovu kométu na Tahiti, kde sa mu podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu. Aj po návrate do Paríža venoval veľké množstvo energie na dobudovanie tejto hvezdárne. Od roku 1912 pracoval vo francúzskej hvezdárni. V tomto roku získal francúzske občianstvo. Štefánik bol členom Belgickej astronomickej spoločnosti a vyučoval aj na univerzite v Oxforde.
Zvesť o prvej svetovej vojne zastihla Štefánika v Maroku, kde mal v pláne zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 bol odvelený na srbský front. Počas boja upozornil na seba odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko-slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom.
Vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko-uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, diplomatické vyjednávania v Rusku, v Taliansku, získavanie dobrovoľníkov v USA, to všetko bolo úlohou M. R. Štefánika. V roku 1917 v USA u prezidenta W. Wilsona dosiahol s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 dobrovoľníkov. Nasledovali ďalšie rokovania na talianskej strane. V roku 1918 bola podpísaná zmluva o organizácii československej armády, ktorá mala vďaka úspešným diplomatickým krokom 100 000 vojakov. M. R. Štefánik si vyslúžil hodnosť generála. V auguste 1918 podstúpil náročnú cestu k légiám na Sibíri. V Rusku ho prijali s veľkou vážnosťou. Udelili mu vysoké vyznamenanie - Rad sv. Vladimíra. Koncom apríla 1919 zabezpečil Štefánik odchod českých a slovenských zajatcov.
Osudným sa mu stal let 4. mája roku 1919, keď sa vracal z Talianska do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny ČSR. Z talianskeho letiska odletel lietadlom typu Caproni 450, sprevádzali ho dvaja talianski letci a mechanik. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo sa však blízko miesta pristátia, neďaleko Ivanky pri Dunaji, náhle zrútilo. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky na mieste zahynuli. Príčiny havárie dodnes nie sú objasnené a deväťdesiat rokov sa vedú dohady o tom, prečo sa lietadlo zrútilo. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča, ktoré sa týči nad západoslovenským mestom Brezová pod Bradlom.