Šáranský pán farár vítal nás, Slovákov, po maďarsky! A keby len to. On však
viedol aj obrad po maďarsky! Modliť sa začal nie Otče náš, ale Mi Atyánk!
Nedá mi pokoja prvá júlová sobota v Dabaši-Šáre. Stále si spomínam na chvíle, bez ktorých by som sa bola zaobišla. Možno som v poslednej dobe príliš citlivá na určité veci, ale počula som, že podobný názor majú aj iní.
Ako poslankyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy som dostala pozvánku na oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku v Dabaši-Šáre. Tešila som sa, že okrem Slovákov žijúcich v Maďarsku som stretla v kostole starých známych, Slovákov z okolitých krajín, veď na oslavy zavítali predstavitelia Svetového združenia Slovákov v zahraničí a delegácia zo Slovenska. Mala som dobrý pocit z toho, že konečne sme všetci spolu, tu, v kostole, sa v dôstojných priestoroch môžeme tešiť zo svojho sviatku.
Lenže po niekoľkých minútach som sa začala cítiť nepríjemne. Šáranský pán farár vítal nás, Slovákov, po maďarsky! A keby len to. On však viedol aj obrad po maďarsky! Potom sa začal modliť nie Otče náš, ale Mi Atyánk! A hľa, v dabašskom kostole plnom Slovákov len tak hučal maďarský Miatyánk!
Niekoľkí sme sa cítili veľmi nepríjemne, naši hostia z celého sveta sa bezradne pozerali na nás, krútili hlavami, nechápali, čo sa tu deje. Prišli sme oslavovať sv. Cyrila a Metoda, ktorí nám pred tisícsto rokmi preložili Evanjelium a všetky potrebné modlitby do staroslovenčiny a my ich tu po toľkých rokoch oslavujeme po maďarsky?!
Obrad pokračoval v slovenskom jazyku prostredníctvom evanjelickej duchovnej a katolíckeho farára, k čomu sa pridal aj detský zbor miestnej katolíckej školy a miestny páví krúžok. Nejdem do podrobností, ale ten záver obradu s maďarskými piesňami a katolíckou hymnou v maďarčine bol podivný bonbónik našich szlovenszkých oszláv.
Od tej chvíle mám ťažké srdce, hryzie ma svedomie a kladiem si otázku, kto je zodpovedný za takúto hanbu. Niekto svoju úlohu vykonal veľmi nezodpovedne. Namiesto impozantných osláv niekdajších slávnych učiteľov našich staroslovenských predkov, slovanských spolupatrónov Európy, nám pripravil takýto nepodarok. Nemienim pátrať po zodpovednom či zodpovedných. A nechcela som ani ublížiť nikomu z katolíkov, moje pripomienky sa týkajú „iba“ používania nášho slovenského jazyka. Hlavne preto, aby sa v budúcnosti myslelo aj na túto skutočnosť, veď národnostný zákon - ak dobre viem - nám umožňuje používanie slovenského jazyka aj v kostole. Ak o tom dabašský farár nevie, mal mu to niekto pripomenúť.
Viem, nájdu sa aj medzi nami takí Slováci, ktorým táto trápna situácia nevadila, ale viem aj o tom, že mnohí z nás len tak ľahko nezabudnú, akú svätú omšu sme mali v Dabaši-Šáre. Po tom, čo sa stalo, pociťujem a vysoko uznávam neľahkú organizačnú prácu našich poslancov v Budapešti v záujme zabezpečovania slovenských katolíckych svätých omší v kostole sv. Jozefa každú prvú nedeľu v mesiaci, ako aj slovenských evanjelických bohoslužieb každú nedeľu v kaplnke v Lutherovom dvore. Patrí im všetkým vďaka tých, ktorí sme ešte nezabudli, že sme Slováci.
Deň Slovákov v Maďarsku má viac ako desaťročnú tradíciu. V uplynulých rokoch oslavy prebiehali podľa toho istého scenára. Začínali sa v kostole slávnostnými prejavmi hostí (z domova i zo zahraničia) a predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a pokračovali ekumenickou bohoslužbou, po ktorej nasledovalo odovzdanie vyznamenaní CSS „Za našu národnosť“. Plynulosť a zrozumiteľnosť programu zabezpečilo tlmočenie a dvojjazyčné moderovanie. Po oficiálnom otvorení v kostole podujatie pokračovalo na prírodnom javisku kultúrnym programom.
V tomto roku nastali určité zmeny. Vedenie Slovenského osvetového centra navrhlo, aby sa odovzdanie vyznamenaní a slávnostné prejavy presunuli na javisko. Argumentovalo tým, že do kostola sa zmestí len obmedzený počet ľudí a prevažná väčšina vystupujúcich i návštevníkov, ktorí by chceli vidieť tento program, je vylúčená z oficiálnej časti podujatia. Navrhlo teda, aby v kostole bol len 40-minútový program obsahujúci slovenskú pobožnosť s meditáciou, požehnaním a slovenskými náboženskými piesňami v prednese detského zboru miestnej katolíckej základnej školy a miestneho ženského zboru. Na základe tohto návrhu bol zostavený program, ktorý dostali všetci aktéri pobožnosti v kostole. Pán Stanislav Bajaník prehovoril mimo pôvodne plánovaného programu.
Pána farára sme oficiálne písomne poprosili, aby nám pomohol dôstojne osláviť Deň Slovákov v Maďarsku. Na základe pripraveného plánu mal mať 5-minútový pozdrav po maďarsky (slovenčinu neovláda), celý program v kostole (35 minút) mal odznieť po slovensky. To, že pán farár začal viesť obrad po maďarsky a vyzval prítomných, aby sa po maďarsky modlili, nepríjemne prekvapilo aj organizátorov. Urobil to napriek tomu, že sme ho upozornili na časové obmedzenie a pridržiavanie sa k plánovanému programu.
Hľadať zodpovedných nemá zmysel. Radšej by sme mali porozmýšľať o tom, ako konať v záujme toho, aby sa predišlo takýmto nepríjemnostiam. Jedna vec je totiž veci naplánovať a dohodnúť sa a druhá postaviť sa zoči-voči skutočnosti, keď niekto dohovor poruší. Môžeme len dúfať, že v budúcich rokoch sa takéto nepríjemné „zážitky“ nebudú opakovať.