Prijatie jazykového zákona vyvolalo absolútne bezdôvodný vzruch, vyhlásil prezident SR Ivan Gašparovič po stretnutí so zástupcami národnostných menšín žijúcich na Slovensku.
Na stretnutí chýbal zástupca maďarskej minority. Ostatné menšiny skonštatovali, že s touto legislatívnou úpravou problém nemajú. „Dostal sa do pozície div že nie medzinárodného problému,” skonštatoval prezident na margo novelizovaného zákona o štátnom jazyku, ktorý kritizovala maďarská menšina, politické strany SMK a Most-Híd, ako aj Budapešť. Ozvali sa aj niektoré negatívne reakcie z Bruselu. Podľa hlavy slovenského štátu sa tomuto zákonu venuje neprimeraná negatívna pozornosť. „Skôr by sa mu mala venovať pozitívna, pretože tento zákon hovorí o tom, že slovenská spoločnosť potrebuje jednotu. Štátny jazyk musí byť jazykom zjednocovacím,” pripomenul Gašparovič. Podľa neho to neznamená, že národnostné menšiny nemôžu rozvíjať svoj jazyk a kultúru, podporu k čomu zaručuje aj Ústava SR. „Ale na druhej strane nesmie dôjsť k situácii, že väčšinový národ sa stane v niektorej oblasti menšinovým,” zdôraznil prezident. Doplnil, že dostal niekoľko listov z národnostne zmiešaných obcí, kde sú informácie prostredníctvom miestneho rozhlasu k dispozícii len v maďarčine.
„Počul som slová, ktoré vylúčili akýkoľvek nepokoj z ich strany a akúkoľvek možnosť diskvalifikácie v občianskom živote,” opísal priebeh stretnutia so zástupcami menšín žijúcich v SR prezident. Zopakoval, že sa s takýmto názorom stotožňuje, inak by ho vraj nebol podpísal. „Podpísal som ho s vedomím, že je v zmysle Ústavy SR aj všetkých medzinárodných inštitúcií, ktoré by k nemu mali čo povedať,” dodal. Absenciu predstaviteľov maďarskej menšiny Gašparovič vysvetlil tým, že ich názory už pozná. „Nič nové by mi nepovedali,” zhrnul. Ako uviedol, asi 50 zástupcom tejto minority poslal list, v ktorom ich ubezpečil o tom, že žiadne problémy či pokuty pre nich z jazykového zákona nehrozia.
Ako po stretnutí uviedol predseda Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít Ladislav Richter, zákon, práve naopak, vítajú a na školách žiadali by ešte viac vyučovacích hodín v slovenskom jazyku. Rómovia žijúci na juhu SR, kde žijú spolu s prevažne maďarskou menšinou, neovládajú slovenský jazyk. Ak nejakým hovoria okrem rómčiny, je to zväčša maďarčina, čo ich v konečnom dôsledku hendikepuje, priblížil Richter. „Maďarská menšina je tu vlastne majoritou a to nás trošku trápi,” doplnil. Podľa Ota Sobeka z Karpatskonemeckého spolku na Slovensku sú za to, aby každý mohol bez obáv hovoriť takým jazykom, aký si vyberie, a to bez sankcií. „Naši príslušníci sú všetci dvojjazyční, takže nemajú problém so slovenčinou,” skonštatoval. Ako dodal, skôr je problém so spisovnou nemčinou, pretože 45 rokov na Slovensku neexistovali nemecké školy. Málopočetnú, asi 3500-člennú bulharskú menšinu zastupovala Emília Hrušíková z bulharského kultúrneho zväzu. „Nikdy sme nemali spory so slovenským jazykom a úradmi. Úplne súhlasíme s týmto zákonom,” uviedla s tým, že je celkom normálne, ak existujú súbežne s právami aj povinnosti. „A slovenský jazyk je štátny jazyk,” doplnila. Ani chorvátska menšina nevníma zákon ako problémový. Podľa Juraja Cvečka z Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku pri malom počte príslušníkov tejto menšiny ani nemá zmysel žiadať o oficiálne uplatnenie chorvátčiny. Chorvátom zo Slovenska navyše nerozumejú ani obyvatelia samotného Chorvátska, pretože v SR táto menšina hovorí archaickou formou jazyka. Ocenil však, že rezort kultúry podporuje ich jazykové stretnutia, v rámci ktorých sa hlavne deti učia chorvátčinu. Zásadný problém nevidí ani česká menšina, tlmočil jej postoj k jazykovému zákonu Pavel Doležal z Českého spolku na Slovensku. Podotkol, že zo zákona síce vypadlo ustanovenie o češtine ako zrozumiteľnom jazyku, no prezident ho ubezpečil, že ministerstvo kultúry vydá usmernenie, kde sa to konštatovať bude. V poslednom sčítaní obyvateľov SR z roku 2001 sa k niektorej z národnostných menšín prihlásilo 704.315 osôb, čo predstavuje 13,1 % z celkového počtu obyvateľov v SR. Najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR je podľa sčítania maďarská menšina (9,7 percenta obyvateľstva), nasleduje rómska (1,7 percenta), česká (0,8 percenta), rusínska (0,4 percenta), ukrajinská (0,2 percenta) a nemecká (0,1 percenta). Ďalej sú to poľská, moravská, chorvátska, ruská, bulharská a židovská menšina.