„Prezident SR si zavolal maďarského veľvyslanca, bolo spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov SR, minister zahraničných vecí M. Lajčák hovoril so svojim rezortným kolegom, ja som v deň návštevy Sólyoma hovoril s maďarským premiérom... Všetky tieto jasné posolstvá boli povedané slušne a diplomaticky. Nemali sme inú možnosť, pretože tu hrozili aj určité strety extrémistov...“ (Predseda vlády SR Robert Fico)
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si v pondelok predvolal slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Agentúre SITA to potvrdil hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. Obsah ich stretnutia nie je známy. Maďarská strana avizovala pozvanie veľvyslanca už počas víkendu. Zdôvodňovala to diplomatickou nótou. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí ňou v piatok odoprelo maďarskej hlave štátu Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie SR. Sólyom sa mal zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec hranicu neprekročil. Prešiel k nej len na moste, ktorý obe krajiny spája. „Veľvyslanec Peter Weiss bol pozvaný na ministerstvo zahraničných vecí. Predloží tam zoznam otázok slovenskej strany k počínaniu maďarského prezidenta v súvislosti s piatkovou návštevou v Komárne,” uviedol P. Stano. Slovenská strana sa bude podľa neho okrem iného tiež pýtať, prečo maďarský prezident ignoroval odporúčania troch najvyšších ústavných činiteľov necestovať na Slovensko, ako aj ďalšie otázky.
Sólyom v piatok povedal, že podľa diplomatickej nóty zo slovenského ministerstva zahraničných vecí bola jeho účasť na slávnosti bezpečnostným rizikom. Premiér Robert Fico v piatok na mimoriadnej tlačovej besede tvrdil, že cieľom súkromnej návštevy Sólyoma bolo vyprovokovať konflikt. Hrubo provokovať mal tým, že neprejavil záujem počas krátkeho súkromného výletu stretnúť sa s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Európska únia (EÚ) zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom.
Maďarsko vo štvrtok vyšle do Bratislavy predstaviteľa Ministerstva zahraničných vecí MR Józsefa Czukora. Minister P. Balázs by mal o probléme rokovať so svojím slovenským partnerom Miroslavom Lajčákom až v nedeľu počas medzinárodnej konferencie v slovinskom Blede.
Predseda vlády SR Robert Fico si pamätá, že pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia. „Teda nech sa teraz nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka a nie Štefana,” vyhlásil v pondelok pre TASR. Reagoval tak na sochu tohto svätca, ktorú inštalovali na námestí v Komárne a ktorej odhalenie spojené s plánovanou návštevou maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v tomto meste vyvolalo medzi oboma krajinami diplomatický spor. „Na jednej strane komárňanská samospráva zakáže sochu Cyrila a Metoda, ktorá je neúctivo na balkóne Matice slovenskej, na druhej strane na krásnom mieste postavia sochu Štefana, ktorú nám teraz núkajú ako nášho kráľa,” povedal premiér SR. Na margo vyjadrení maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Balázsa, ktorý chce tému diplomatickej nóty riešiť aj na európskej pôde, premiér SR podotkol, že je to bilaterálna vec medzi dvoma krajinami. „Zatiaľ to nevyšlo z rámca bilaterálneho sporu,” reagoval na otázku, ako tento incident vnímajú európski politici. Tvrdí, že „Komárno nie je ďalší okres Maďarskej republiky, ale suverénne územie SR a my sa k tomuto územiu tak budeme správať. Nevidím žiaden dôvod, aby sa to stalo európskou vecou a sme pripravení tieto záležitosti vysvetľovať,” ubezpečil. Fico pripomenul, že vydaniu diplomatickej nóty predchádzalo upozorňovanie prezidenta Sólyoma všetkými cestami, že jeho návšteva nie je vhodná. „Prezident SR si zavolal maďarského veľvyslanca, bolo spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov SR, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák hovoril so svojim rezortným kolegom, ja som v deň návštevy Sólyoma hovoril s maďarským premiérom,” vysvetlil. Podľa jeho slov pri týchto stretnutiach slovenskí politici poukazovali na zlý dátum návštevy (41. výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy), zároveň cesta nebola konzultovaná so slovenským prezidentom. „Ten nebol pozvaný a Sólyom nemal záujem sa s ním stretnúť,” upozornil Fico. Šéf kabinetu opätovne poukázal na odkazy adresované Sólyomovi, aby na Slovensko prišiel kedykoľvek inokedy, len nie 21. augusta. „On arogantne odmietal všetky tieto jasné posolstvá, ktoré boli povedané slušne a diplomaticky. Nemali sme inú možnosť, pretože tu hrozili aj určité strety extrémistov, a tak padlo toto rozhodnutie,” podčiarkol. Priznal však, že je mu ľúto, že muselo byť prijaté takéto rozhodnutie, „ale nebolo iné riešenie ako ochrániť suverenitu a národné záujmy SR”.
Bolo by bývalo šťastné, keby sochu sv. Štefana v Komárne odhalil maďarský prezident László Sólyom spolu so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. Vyhlásil to novinárom pred sídlom veľvyslanectva SR v Budapešti člen predsedníctva Maďarského demokratického fóra (MDF) Tibor Viniczai. Na margo zákazu vstupu maďarského prezidenta na slovenské územie politik konštatoval, že Maďarsko v príprave návštevy nebolo dosť obozretné. „Nevzali sme do úvahy citlivosť, ktorá pramení z toho, že Slovensko je čerstvý národ,” konštatoval. Podľa opozičného politika by Maďarsko malo „aktívne budovať obraz Maďarska” po celom Slovensku. Ako pre tlačovú agentúru MTI spresnil Viniczai, Maďarsko by malo využiť na to internet a billboardy. Politik pred tlačovou besedou rozdal novinárom dvojjazyčné odznaky s nápisom: „Együtt békességben - Spolu v pokoji”. Poznamenal, že Maďari žili spolu so slovanskými národmi vyše tisíc rokov, spolunažívanie Slovákov a Maďarov bolo vždy pokojné. Na Slovensku však teraz prebieha protimaďarská propaganda a deti končiace slovenské základné školy vychádzajú odtiaľ absolútne protimaďarsky naladené. Tým by sa podľa jeho názoru mala zaoberať maďarská politická elita a inteligencia. Dejiny boli spoločné, ktoré nemožno vyučovať dvojako. Viniczai okrem iného kritizoval jazykový zákon na Slovensku, ktorý podľa jeho názoru pripomína obdobie Benešových dekrétov. Slovensko a Maďarsko sú geopoliticky odkázané na seba, ale realizácia spoločných projektov pokračuje pomaly, lebo ju brzdí Slovensko, uzavrel politik MDF.
Európska únia zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom. Hovorca švédskeho predsedníctva EÚ odmietol odpovedať na otázku, či Slovensko neporušilo pravidlá únie, keď na svoje územie odmietlo vpustiť prezidenta L. Sólyoma. Na svojej stránke to uviedol server derStandard.at. Maďarský minister zahraničia Péter Balázs si naopak myslí, že EÚ by sa touto záležitosťou zaoberať mala. Ako povedal, EÚ nemá žiaden mechanizmus, ktorý by nedovolil jej členskému štátu zabrániť voľnému prechodu hraníc občanovi iného štátu únie. Práve týmto by sa mal podľa neho zaoberať Európsky parlament, aby sa podobná situácia nemohla v budúcnosti zopakovať. Balázs napríklad považuje za „nepredstaviteľné”, že by Francúzsko zabránilo nemeckému prezidentovi vo vstupe na jeho územie. „Takéto incidenty by sa v EÚ nemali stávať,” vyhlásil minister, ktorý podľa vlastných slov už o celej záležitosti informoval svojich európskych kolegov ako aj Európsku komisiu.
Európska komisia zrejme chce zostať mimo sporu medzi Slovenskom a Maďarskom v súvislosti s minulotýždňovým odopretím vstupu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na územie SR. Uviedol to hovorca bruselského úradu Michael Mann s tým, že ide o „bilaterálnu záležitosť”. EK však podľa jeho slov doposiaľ nedostala ani list, ktorý avizovala maďarská strana. Informovala o tom rakúska agentúra APA. Na otázku, či existuje v európskom práve norma, ktorá by zakazovala hlavám štátov cestovať do iných krajín EÚ, hovorca odpovedal, že neexistuje „nič špecifické”. Odmietol však jasne odpovedať na otázku, či toto znamená, že je možné odoprieť prezidentovi cestu do inej krajiny. M. Mann zopakoval, že ide o bilaterálnu záležitosť, do ktorej sa nebude zapájať nikto z EK.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs oznámil, že už informoval Európsku úniu o piatkovom politickom incidente v súvislosti so zákazom vstupu maďarského prezidenta na územie SR. Na otázku, ako bude Budapešť v tejto veci postupovať, Balázs odpovedal: „Okrem toho, že si to vysvetlíme so Slovenskom v rámci bilaterálnych vzťahov, ja som už informoval radu ministrov EÚ a jej predsedu.” Maďarsko by si podľa neho želalo, aby členské štáty únie vedeli, čo sa stalo. Ako vyhlásil, Maďarsko za incident „neviní nikoho”, je však toho názoru, že ďalej treba postupovať premyslene a s pohľadom do budúcnosti, „pretože v rámci maďarsko-slovenských vzťahov sa vyníma otázka používania štátneho jazyka”. Balázs ďalej konštatoval, že Európskej únii chýbajú také normy, ktoré by zabránili tomu, aby verejný činiteľ nemohol kedykoľvek slobodne prekročiť hranice iného štátu. Podľa neho je potrebné zaoberať sa s touto otázkou na pôde Európskeho parlamentu s „nárokom na reguláciu”, aby k takejto udalosti už v budúcnosti nemohlo dôjsť. Balázs pripomenul, že podľa ústavy je za zahraničnú politiku zodpovedná vláda, a vedenie vždy s radosťou pomôže, keď verejní činitelia rozširujú, nadväzujú alebo pestujú medzinárodné vzťahy. Vláda sa musí zaoberať aj s tým, „keď sa vyskytne nejaké negatívum,” ako napríklad v súvislosti s vykázaním maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma zo Slovenska. „Naštrbila sa česť Maďarska, nepovolili vstup prezidentovi krajiny, a preto to treba dať do poriadku ako v bilaterálnych, tak aj v multilaterálnych vzťahoch. Ja rozmýšľam aj trochu dopredu, lebo v EÚ chýbajú také normy, ktoré by tomu zabránili,” uviedol Balázs.
MZV MR mieni informovať širšiu medzinárodnú verejnosť a členské krajiny Európskej únie
o udalostiach v Komárome. Šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs označil prípad za bezprecedentný a oznámil, že predvolajú na ministerstvo zahraničných vecí veľvyslanca SR
v Budapešti. Podľa Balázsa krok Slovenska protirečí duchu, normám a nariadeniam Európskej únie, pričom podľa jeho názoru neobstojí to, na čo sa v diplomatickej nóte Slovensko odvoláva.
Minister inicioval zvolanie zahraničného výboru maďarského parlamentu, ktoré zasadne pravdepodobne začiatkom septembra. Maďarský prezident mal podľa ministra všetky potrebné povolenia, ktoré sú stále platné, pretože neboli odvolané. Slovenská diplomacia poldruha hodiny pred návštevou odovzdalo „nepriateľsky ladenú” nótu maďarskému veľvyslancovi v Bratislave.
Balázs pripomenul, že podobná záležitosť sa udiala s hlavou štátu aj v Rumunsku. „Rumuni poznajú medzinárodné právo, odvolali vydané povolenia, súčasne ale povedali, že nevedia Sólyomovi zakázať vstup, ak tak urobí ako súkromná osoba.” Slováci ale podľa ministra „postavili medzinárodné právo na hlavu”, lebo nechali v platnosti medzinárodné povolenia, pričom prezidenta ako súkromnú osobu „akože” vykázali. Maďarský diplomat tento krok označil za hrubú politickú akciu. P. Balázs povedal, že neplánujú odvolať maďarského veľvyslanca z Bratislavy. Takýto hrubý krok neurobia, pretože sa „pridržiavajú európskych noriem”. Prípad nič nemení na skutočnosti, že SR je spojencom Maďarska v NATO aj v Európskej únii a „údajne zdieľa rovnaké hodnoty” ako Maďarsko. Maďarská diplomacia má na mysli také kroky pred medzinárodným spoločenstvom, ktoré poukážu na to, že Slovensko nie v každom prípade zdieľa spoločné hodnoty.
Slovenský premiér Robert Fico na mimoriadnej tlačovej konferencii informoval, že slovenské orgány odopreli maďarskému prezidentovi vstup na územie Slovenska. Stalo sa tak prostredníctvom diplomatickej nóty, ktorú slovenská strana zaslala maďarskej. Jej porušenie bude Bratislava považovať za porušenie medzinárodného práva, zákaz vstupu však nebude vynucovaný mocensky. „Po prechode hranice bude upozornený, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky nie je momentálne žiaduci,” povedal minister vnútra Robert Kaliňák. Premiér zároveň vyzval slovenských občanov žijúcich v Komárne, aby návštevu maďarskej hlavy štátu ignorovali. V centre Komárna sa ich však zišlo asi 300. Väčšina oslovených účastníkov sa nestotožňovala s reakciami slovenských politikov, ktorí zásadne nesúhlasili s návštevou maďarského prezidenta, mysleli si však, že na slávnosti nemal chýbať ani slovenský ústavný činiteľ.
Sochu prvého uhorského kráľa sv. Štefana odhalili v Komárne bez maďarského prezidenta L. Sólyoma, ktorého prejav prečítal pred davom niekoľkých tisíc Komárňanov a návštevníkov z Maďarska maďarský veľvyslanec v Bratislave Antal Heizer. Diplomatickú nótu MZV SR označil Sólyom za bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov a prvok, ktorý sa nedá vysvetliť. Hlava štátu o tom hovorila na maďarskej strane mosta medzi Komárnom a Komáromom, kam so svojím sprievodom prišiel pešo z Komáromu. Podľa jeho slov nóta, ktorou mu zakázali vstup na územie SR, ho zastihla na maďarsko-slovenských hraniciach. Zdôvodnením zákazu bolo bezpečnostné riziko, ktoré osoba hlavy štátu MR predstavuje. „Som rád, že prichádzate z druhej strany mosta, kde práve teraz odhaľujú sochu sv. Štefana a mohli ste sa na vlastné oči presvedčiť, že neexistuje žiadne bezpečnostné riziko. Nezhromažďujú sa tam extrémisti, nikto sa tam nechystá biť druhého,” vyhlásil na brífingu. Sólyom sa v polovici mosta ešte na maďarskej strane obrátil a so svojím sprievodom sa vrátil pešo do Komáromu. V dave, ktorý sa zúčastnil na odhalení sochy, sa ozvali hlasy vyzývajúce k tomu, aby ľudia prešli za maďarským prezidentom Sólyomom do maďarského Komáromu. Niektorí ľudia v Komárne ale vykrikovali: „Sólyom choď domov!”
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár považuje za veľmi zlý krok podujatie v Komárne a reakcie naň. „Prvý zlý krok urobili organizátori, že nepozvali predstaviteľov SR. Zlý krok urobil aj premiér, nič také sa nestalo, aby vykázali hlavu susednej krajiny. Neprispeje to k dobrým vzťahom,“ povedal Bugár pre agentúru SITA. Bugár si kladie otázku, čo s týmto napätím môže urobiť jeho strana, ktorej cieľom je zbližovať Slovákov a Maďarov. „Je to pre nás vysoká lopta, ktorú zatiaľ nevieme uhrať. Nevieme, ako to napätie znížiť, hľadáme rôzne riešenia,“ dodal.
Niekoľko členov maďarskej radikálnej strany Jobbik čiastočne blokovalo v sobotu hraničný most medzi Komáromom a Komárnom. Členovia strany Jobbik blokádou reagovali na piatkové rozhodnutie slovenských vládnych predstaviteľov nevpustiť na odhalenie sochy sv. Štefana do Komárna prezidenta L. Sólyoma.
Opatrenia slovenskej vlády voči prezidentovi L. Sólyomovi, ktorého nevpustili na územie SR, boli škandalózne a protiprávne. Vyhlásila to poslankyňa Európskeho parlamentu za Stranu maďarskej koalície (SMK) Edit Bauer. V kauze má teraz v prvom rade úlohy maďarské MZV, lebo je úplne jednoznačné, že slovenská vláda bezprecedentne porušila normy schengenského priestoru. „S touto záležitosťou sa musí zaoberať aj Rada Európy, domnievam sa, že maďarská diplomacia sa obráti aj na švédske predsedníctvo,” povedala poslankyňa, podľa ktorej schengenský priestor je o slobode pohybu ľudí. Obmedzovanie slobody, navyše v prípade najvyššieho ústavného činiteľa, je bezprecedentné.
Tragikomicky (až zvyšku Európskej únie z tej trápnosti prechádza mráz po chrbte) sa nesprával len provokatér Sólyom..., ale podobne trápne sa správajú aj slovenskí politici, píše český denník Mladá fronta DNES (MfD) na margo politického incidentu „Ruku na srdce, spájať oslavy (nech aj cudzieho, ale predsa len svätého) Štefana s výročím okupácie vojsk Varšavskej zmluvy je trošku krkolomné,” komentuje ďalej denník: Keby do Česka prišiel 21. augusta Lech Kaczynski povedzme oprašovať „slávu” Jageloncov, tiež by mu Václav Klaus ukrivdene neodkazoval, aby ťahal naspäť, lebo provokuje. Možno by sme súcitne dvihli obočie, že sa chudák zbláznil. Poliaci si však na rozdiel od Maďarov svoje zlyhanie pripomínajú a prežívajú ho ako zradu viac než Česi. A tak sa manévre „pri Dunaji” prejavujú ako súboj o to, kto je väčší šašo a kto je práve viac na koni, konštatuje MfD. „Vzájomne sa však politici ešte dobrácky navzájom varujú pred útokmi extrémistov. To, že im svojimi naschválami dávajú muníciu, už nezdôrazňujú. Máme si trhať vlasy hrôzou, že to tu veľmi blízko nás za chotárom začína zaváňať Balkánom? Trhať asi nie, ale len sa tomu smiať - to by bolo veľmi nezodpovedné. Neznie to veľmi objavne, keď politici namiesto toho, aby sa snažili dusiť dym z tlejúcej nenávisti, sami do nej fúkajú a náhle zo dňa na deň môžu mať sv. Štefan i Jánošík krv až po kolená. Tak to bolo aj na Balkáne... A my Česi, čo sa scénkami na Dunaji bavíme, by sme mali uznať, že smiať sa môžeme len preto, že sme československo-maďarský problém s rozdelením Československa úspešne presunuli na Slovákov. Beneš bol predsa Čech,“ dodáva denník.