Maďarský premiér Gordon Bajnai sa so svojím slovenským kolegom Robertom Ficom stretne 10. septembra v meste Szécsény (po slovensky Sečany). Oznámil to hovorca maďarskej vlády D. Szollár. Mesto sa nachádza v Novohradskej župe neďaleko maďarsko-slovenských hraníc.
Bajnai rokovanie nechce upriamiť iba na problémy medzi krajinami, ale aj na spoluprácu. Slovenský zákon o štátnom jazyku, ktorý sa nepáči maďarskej strane, je nevyhnutnou a dôležitou otázkou, ale takou je aj rozvoj hospodárskych vzťahov medzi krajinami, uviedol hovorca D. Szollár odvolávajúc sa na Bajnaiho. Cieľom dialógu bude znížiť pretrvávajúce napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. Z normalizácie svojich vzťahov by žali úrodu Maďarsko aj Slovensko, uviedol Gordon Bajnai v rozhovore pre tlačovú agentúru MTI. Premiér MR povedal, že vzájomná spolupráca by vzala politiku z rúk extrémistov v oboch krajinách. Maďarsko-slovenské vzťahy dosiahli úplné dno, uviedol Bajnai a vzápätí dodal: „Odtiaľto sa môžeme posunúť iba dopredu.” Premiér MR uviedol, že je veľmi potrebné rokovať o tom, ako uvoľniť napätie vytvorené „úplne zbytočne” Slovenskom, ktoré prijalo zákon o štátnom jazyku. „Viem, že zvonka, z perspektívy Európy, toto všetko vyzerá ako hašterenie sa dvoch detí na pieskovisku, ktoré úplne ničí povesť oboch krajín. Súčasná vláda však nemôže nenamietať, ak etnická maďarská menšina musí znášať takú závažnú nespravodlivosť,” vyhlásil maďarský premiér. „Na našom mieste by to urobila každá krajina,” dodal. Bajnai na otázku, čo Slovensko zákonom získalo, povedal: „Prečo je v Európe 21. storočia potrebné, aby ľudia, ktorí sú nepopierateľne slovenskými občanmi, boli prenasledovaní a pokutovaní iba preto, že hovoria s doktorom či počúvajú omšu v maďarčine? Prečo by toto malo posilniť Slovensko?” Maďarsko by sa nemalo vyhýbať pozitívnym iniciatívam, povedal Bajnai a dodal, že svojmu slovenskému kolegovi predloží konkrétne návrhy na zlepšenie situácie. Premiér tiež doplnil, že až dovtedy neprezradí žiadne detaily týchto návrhov.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) je nepríjemne prekvapený neznalosťou maďarskej strany o obsahu novelizácie zákona o slovenskom štátnom jazyku. Reagoval tak na otázku premiéra MR Gordona Bajnaiho, ktorý sa pýta „prečo je v Európe 21. storočia potrebné, aby ľudia, ktorí sú nepopierateľne slovenskými občanmi, boli prenasledovaní a pokutovaní iba preto, že hovoria s doktorom, či počúvajú omšu v maďarčine?” Fico toto tvrdenie označil za „absolútne nepresnosti”. Zákon o štátnom jazyku totiž vôbec neupravuje používanie liturgických jazykov a komunikácia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach nemôže byť podľa citovaného zákona pokutovaná. Šéf slovenského kabinetu verí, že ide iba o nedbalosť pri oboznamovaní sa s obsahom zákona o slovenskom štátnom jazyku a nie o úmysel, šíriť za každú cenu lživé informácie o Slovensku a jeho legislatíve. Premiér Fico zároveň víta pripravované stretnutie s Bajnaiom. „Na rokovaní je pripravený diskutovať o všetkých témach, ktoré predloží maďarská strana. Opäť však pripomína, že úspešnému priebehu tohto stretnutia neprospievajú jednostranné obvinenia Slovenska zo zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov, ktoré neustále vznáša maďarská strana,” upozornila jeho hovorkyňa Silvia Glendová.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs vyhlásil, že spor týkajúci sa odopretia vstupu do SR maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi slovenskými úradmi by mali „uzavrieť dôstojne spoločne so Slovákmi”. Na plánované stretnutie medzi maďarským premiérom Gordonom Bajnaim a slovenským predsedom vlády Robertom Ficom maďarská strana nepôjde so žiadnymi predbežnými podmienkami, a to by sa malo týkať aj slovenskej strany, povedal. Minister tiež uviedol, že jeho slovenský kolega nepotvrdil správy, ktoré sa objavili v médiách, že Fico odmieta rokovať o niektorých problémoch. V súvislosti so slovenským zákonom o štátnom jazyku, ktorý začal platiť 1. septembra, Balázs povedal, že existuje malý priestor pre diplomatický manéver s tým, že problém je možné riešiť pod patronátom medzinárodných organizácií, čo by však fungovalo iba vtedy, ak by s tým súhlasila aj slovenská strana.
Premiéri Slovenska a Maďarska Robert Fico a Gordon Bajnai sa stretnú 10. septembra popoludní, informoval v Budapešti hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár. Predseda maďarskej vlády sa podľa slov hovorcu domnieva, že na schôdzke treba hovoriť tak o problémoch, ako aj o spolupráci. Otázku slovenského zákona o štátnom jazyku nemožno obísť a rovnako dôležitou je aj rozvoj hospodárskych vzťahov medzi oboma krajinami. Cieľom dialógu je fakticky zmierniť napätie medzi oboma krajinami. To však možno dosiahnuť len vtedy, ak ustanú problémy okolo jazykového zákona dopadajúceho na Maďarov a ďalšie minority žijúce na Slovensku. Bez slov nemožno ponechať ani protiprávne odopretie vstupu na slovenské územie maďarskému prezidentovi, citoval hovorca slová premiéra Gordona Bajnaiho. Predseda maďarskej vlády podľa informácií Domokosa Szollára privítal oznámenie slovenského ministra kultúry Mareka Maďariča, podľa ktorého zatiaľ nebudú sankcionovať tých, ktorí porušia ustanovenia novelizovaného zákona o štátnom jazyku. Gordon Bajnai sa domnieva, že najlepším riešením by bolo, keby sa uplatnenie úprav zákona, ktorý nadobudol platnosť 1. septembra, v plnom rozsahu odložilo, kým sa nepodarí rozptýliť právne, dvojstranné politické a medzinárodné obavy.
Schôdzka premiérov SR a MR Roberta Fica a Gordona Bajnaiho dňa 10. septembra má upokojiť súčasnú situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch. „Je zhoda na najvyšších politických miestach, že stretnutie predsedov vlád musí byť práve preto, aby sa upokojili vzťahy a nedochádzalo k takým provokáciám, aké sme zažili v uplynulých dňoch,” povedal hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. Rezort zahraničných vecí verí, že protest proti novele jazykového zákona v Dunajskej Strede neovplyvní túto schôdzku. „Občania očakávajú, že budeme komunikovať aj na úrovni vlád a riešiť problémy,” ozrejmil.
Protestnú demonštráciu voči novele slovenského zákona o štátnom jazyku usporiadala 1. septembra popoludní pred sídlom slovenského zastupiteľského orgánu v Budapešti mimovládna organizácia Fórum civilné zomknutie (CÖF). Organizátori odovzdali slovenskému veľvyslancovi v Maďarsku Petrovi Weissovi petíciu požadujúcu zrušenie tejto legislatívnej normy. Text protestného dokumentu v anglickom a maďarskom jazyku doručia aj predsedom Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Rečníci na protestnej akcii hovorili o tom, že Slovensko zavádza štátnu jazykovú cenzúru, ak zasahuje do slobodného používania jazyka. Aklamáciou prijali protestné vyhlásenie, v ktorom požadujú od Národnej rady SR, aby zákon o štátnom jazyku zrušila a schválila menšinový zákon. Zároveň požadovali ukončenie prejavov nenávisti a útlaku, ktorým sú údajne vystavení Maďari na Slovensku. Vystúpenia prerušili presne o 15.00 h zvony, ktoré sa podľa organizátorov v rovnakom čase mali rozozvučať za záchranu maďarského jazyka a maďarstva aj vo viacerých štátoch viacerých kontinentov, od Austrálie, cez Kodaň a Brusel až po USA, Kanadu, Mexiko a Argentínu, ale aj v Dunajskej Strede, ďalších Maďarmi obývaných lokalitách na Slovensku i v rumunskom Sedmohradsku. Okolie dejiska demonštrácie, na ktorej sa zúčastnilo približne 500 ľudí, polícia dočasne uzavrela, policajný kordón nechýbal ani pred samotným zastupiteľským úradom. V dejisku bolo vidieť maďarské štátne vlajky, transparenty s nápismi ako „Slovensko spustilo železnú oponu” a počuť heslá ako „Preč s Trianonom”.
Približne 50-60 ľudí protestovalo 1. septembra pred budovou slovenského veľvyslanectva v Bruseli proti novele slovenského zákona o štátnom jazyku. Protestné zhromaždenie zorganizovali viaceré maďarské združenia. Podľa Lászlóa Csizmadiu z Fóra pre občiansku spoluprácu je potrebné, aby na zákon morálne i právne reagovala Európska únia. Maďarský predstaviteľ pripomenul, že problémy medzi Maďarskom a Slovenskom nikdy neboli medzi občanmi, ale na politickej úrovni, predovšetkým za súčasnej slovenskej vlády. Maďarský europoslanec József Szájer (Fidesz) označil zákon za „hanbu Európy” a za „jeden z najhorších zákonov od druhej svetovej vojny”. K zákonu by sa mal podľa neho vyjadriť predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, komisár pre slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť Jacques Barrot a komisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban. Szájer avizoval, že dokiaľ zákon nebude zrušený, poslanci za stranu Fidesz „nepremeškajú žiadnu príležitosť na to, aby otvorili túto otázku na pôde Európskeho parlamentu”. Jedným zo združení, ktoré boli spoluorganizátorom podujatia, je aj Magyar Hullám (Maďarská vlna), združujúca maďarských občanov pracujúcich v európskych inštitúciách a žijúcich v Belgicku. Podľa Mártona Vajnu z tejto organizácie je slovenský jazykový zákon „proti duchu Európskej únie”. Organizátori preto odovzdali maďarským europoslancom petíciu určenú pre predsedu EP Jerzyho Buzeka, ako aj pre šéfa komisie Barrosa a komisárov Orbana a Barrota. „Ako občianske združenie by sme chceli vyzvať politikov, aby urobili maximum s cieľom dosiahnuť zrušenie slovenského jazykového zákona,” uviedol Vajna, podľa ktorého bolo pôvodne v pláne aj odovzdanie petície slovenskému veľvyslancovi v Belgicku. Protestné podujatie, ktoré malo pokojný priebeh, podporila aj niekdajšia maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Medzi účastníkmi protestu bola tiež slovenská europoslankyňa Edit Bauer. „Viac-menej sa to považuje za bilaterálnu záležitosť, ale aj tak si myslím, že v určitých častiach, prinajmenšom v jednom paragrafe, (zákon) narušuje právo Európskeho spoločenstva, a to patrí do kompetencie EÚ a tam by EK mohla byť aktívna, a nie nečinná,” myslí si slovenská europoslankyňa. Európska komisia však už v júli uviedla, že nebude reagovať na novelu slovenského jazykového zákona. Minulý týždeň zopakovala, že na tomto postoji zotrváva.