Slovenská diplomacia nesúhlasí s argumentom, že prezidentovi MR Lászlóovi Sólyomovi bol 21. augusta odopretý vstup na slovenské územie v rozpore so smernicami a normami Európskej únie. ● Maďarsko vyzvalo Európsku komisiu, aby voči Slovensku odštartovala tzv. priestupkovú procedúru pre nevpustenie L. Sólyoma do krajiny.
Maďarsko vyzvalo Európsku komisiu, aby voči Slovensku odštartovala tzv. priestupkovú procedúru pre nevpustenie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma do krajiny. Oznámil to hovorca vlády Domokos Szollár. Sólyom chcel na konci augusta pri súkromnej návšteve juhoslovenského Komárna odhaliť sochu zakladateľa uhorského štátu svätému Štefanovi, Bratislava ho však cez hranice nepustila. Touto procedúrou chce Budapešť zabrániť prípadnému vydaniu podobného zákazu vstupu do krajiny v budúcnosti. Maďarsko sa na Európsku komisiu vraj obrátilo po tom, čo v tejto veci dostalo od eurokomisára pre vnútro a justíciu Jacquesa Barotta písomné stanovisko. „Maďarská žiadosť nebude mať dopad na napĺňanie jedenásťbodového plánu na uzmierenie, na ktorom sa v auguste dohodli premiér Maďarska Gordon Bajnai so svojim slovenským kolegom Robertom Ficom,” povedal Szollár. Budapešť je vraj naďalej pripravená rozšíriť spoluprácu s Bratislavou podľa spoločnej deklarácie, ktorú Fico s Bajnaiom na stretnutí v meste Sečany (Szécsény) prijali. Dlhodobo napäté slovensko-maďarské vzťahy nedávno zhoršil okrem iného zákon na ochranu slovenčiny, ktorý v septembri vstúpil do platnosti. Od januára 2010 majú za jeho porušovanie hroziť pokuty až 5-tisíc eur. Podľa normy môže menšiny beztrestne používať vlastný jazyk v oficiálnom styku v mestách a obciach, kde tvoria viac ako dvadsať percent obyvateľov. Budapešť túto novelu považuje za znevýhodnenie maďarskej menšiny na Slovensku. Bratislava naopak tvrdí, že práva menšín zákon posilňuje. Slovenským jazykovým zákonom sa zaoberal aj vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek. Ten vyhlásil, že sporný zákon nie je v rozpore s európskymi ani medzinárodnými normami. Dodal tiež, že časť kriky voči novele je prehnaná a zavádzajúca. Niektoré kritické argumenty sú ale podľa neho oprávnené. Tzv. priestupkovou procedúrou rieši Európska komisia nedodržiavanie právnych noriem Európskej únie. Celá procedúra je veľmi zdĺhavá. Najskôr EK formálne konkrétnu krajinu upozorní na odlišnosti od právnej normy EÚ a vyžiada si vyjadrenie. Ak nie je EK s odpoveďou spokojná, môže celú vec postúpiť Európskemu súdnemu dvoru v Luxemburgu. Ak sa krajina rozhodnutiu súdu nepodriadi, môže komisia žiadať pokutu.
Slovenská diplomacia nesúhlasí s argumentom, že maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi bol 21. augusta odopretý vstup na slovenské územie v rozpore so smernicami a normami Európskej únie. Pre TASR to uviedol hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano v reakcii na konanie o porušení Zmluvy o zriadení Európskeho spoločenstva, ktoré v Európskej komisii (EK) iniciovalo voči SR Maďarsko. Ako ďalej Stano doplnil, v odôvodnení odopretia vstupu, ako aj v následnej nóte, ktorú slovenská diplomacia odovzdala maďarskej strane, sa jasne vysvetľovalo, prečo si slovenská strana myslí, že jej krok bol v súlade s právnym poriadkom únie. Aktuálne konanie na úrovni EK však slovenská strana rešpektuje. „Je to plné právo maďarskej strany urobiť takýto krok,” povedal hovorca s tým, že existencia podnetu nič nemení na tom, že diplomacie oboch krajín v každodennej praxi intenzívne pracujú na napĺňaní spoločného 11-bodového programu, na ktorom sa dohodli premiéri oboch krajín 10. septembra v Sečanoch. „V tejto fáze je pre nás podstatné, že pracujeme na jeho napĺňaní,” konštatoval. Podľa dokumentu maďarského úradu vlády tamojší rezort diplomacie 24. augusta verbálnou nótou protestoval proti postupu SR a žiadal ho o vyjasnenie právnej časti odmietnutia vstupu. Slovensko 17. septembra nótou vyjadrilo nesúhlas s maďarskou interpretáciou príslušnej smernice EÚ a podľa maďarskej strany nepredložilo prijateľnú argumentáciu odmietnutia vstupu maďarského prezidenta na územie SR. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si neskôr vyžiadal a aj dostal písomné stanovisko od podpredsedu EK Jacqua Barrota, ktorý je eurokomisárom pre vnútro a spravodlivosť. Následne maďarská vláda rozhodla, že sa obráti na EK, ktorú požiada, aby z hľadiska práva spoločenstva preverila príslušné slovenské právne normy a ich aplikáciu a aby kvôli porušeniu spoločenského práva EK začala konanie o porušení Zmluvy v zmysle článku 226. Cieľom Maďarska iniciovaním konania je uzatvoriť túto záležitosť právnym spôsobom a uspokojivo v záujme toho, aby k podobnému incidentu nikde v Európe nemohlo dôjsť. Tiež, aby európsky princíp voľného pohybu osôb, ktorý je jedným zo základných pilierov EÚ, v budúcnosti bol interpretovaný vo všetkých členských krajinách jednotne. Podľa vyhlásenia úradu maďarskej vlády sa iniciovanie konania nijakým spôsobom nedotkne aplikácie dohody premiérov Fica a Bajnaiho z 10. septembra v Sečanoch.