Predstavitelia členských organizácií slovanskej sekcie Federálnej únie európskych národných menšín (FUEN) sa stretli v predposledný októbrový víkend v Békešskej Čabe na tradičnom seminári. Usporiadateľom odborného rokovania, ktoré sa konalo
už po trinástykrát, bola tentokrát Celoštátna slovenská samospráva (CSS).
V rámci podujatia, do organizácie ktorého boli zapojené okrem gestorskej organizácie sekcie Domowiny - Zväzu lužických Srbov aj Čabianska organizácia Slovákov a regionálne strediská Slovenského osvetového centra CSS, sa účastníci mohli zoznámiť so životom Slovákov v Maďarsku priamo v ich bydlisku. Navštívili okrem Békešskej Čaby aj Sarvaš a Slovenský Komlóš.
Tradičný seminár slovanskej sekcie FUEN-u usporiadala Celoštátna slovenská samospráva už druhýkrát. Roku 2003 to bolo rok potom, ako sa celoštátny slovenský zbor stal členskou organizáciou tohto poradného orgánu Rady Európy. Na tohoročnom stretnutí v mene hostiteľov privítal zástupcov európskych slovanských menšín v priestoroch Áchimovej siene Čabianskeho slovenského oblastného domu predseda CSS Ján Fuzik. S referátmi na tému semináru „Menšiny a turizmus“ vystúpili ako prví predstavitelia hostiteľského regiónu. Riaditeľ Regionálneho marketingového riaditeľstva pre južnú Dolnú zem spoločnosti Maďarský turizmus Péter Gulyás podal prehľad najvýznamnejších kultúrnych aktivít a typických výrobkov tohto kraja, ktorý je najväčším z deviatich regiónov Maďarska a rozkladá sa na 1/5 územia krajiny. Pritom zdôraznil, že kultúra a každodenný život národností sú nesmierne dôležité z hľadiska kultúry štátu a kultúrneho turizmu. O bohatstve Slovákov v Maďarsku hovoril riaditeľ Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, s. r. o., Juraj Ando, ktorý popri prezentácii slovenských oblastných domov a zbierok ľudového umenia v MR a najnovšej publikácie Legata predstavujúcej spoločnosť sa zmienil aj o dejisku konferencie. Vyzdvihol raritu, a síce že jeho majiteľom je slovenský volený zbor mesta. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová popri pestovaní národnostnej kultúry vidí význam práce v rámci Čabianskej organizácie Slovákov práve v tom, že úspešne pôsobí v oblasti turizmu. Zvýšila sa návštevnosť Slovenska zo strany obyvateľov békešského regiónu a Slovenská republika začína tiež objavovať Dolnú zem. Dobrým príkladom toho je aj Klobásový festival, ktorý prebiehal práve v čase seminára a na ktorom je tradičná obrovská účasť zo Slovenska. Riaditeľka DSK pritom prízvukovala, že výsledky práce jednotlivých národností v MR treba intenzívnejšie propagovať aj v záujme zlepšenia ich sebahodnotenia a zvyšovania tolerancie väčšinového národa.
O tohoročný seminár prejavili záujem početní experti a činitelia slovanských národných menšín v Európe. So životom Slovákov a Čechov v Chorvátsku prítomných zoznámila Zdenka Čuhnilová, ktorá v chorvátskom parlamente zastupuje tieto dve komunity. Pochopiteľne, v tejto prímorskej krajine kontinentálny turizmus predstavuje iba malú čiastku z celku, avšak nie je zanedbateľný. Menšiny sa v ňom môžu angažovať predovšetkým svojou znalosťou jazyka a prostredníctvom kontaktov s materskou krajinou. Takouto aktivitou sú Dožinky Čechov, na ktoré prichádzajú tisíce ľudí, a to aj z Českej republiky, pretože tento zvyk už ani tam nevidieť v takejto živej, pritom tradičnej forme. Systému organizovanosti Čechov v Chorvátsku bol venovaný aj príspevok Damira Malinu, ktorý uviedol, že v oblasti kultúry sa angažujú predovšetkým v rámci Českých besied, ktorých je v Chorvátsku dvadsaťosem, kým obdobou menšinového samosprávneho systému MR sú u nich orgány menšinových rád..
So zaujímavou prednáškou vystúpil predstaviteľ Slovincov v Taliansku. Bojan Brezigar sformuloval v podstate odkaz dvojdňového seminára: - V dobe globalizácie, keď obchody v rôznych končinách sveta ponúkajú rovnaký tovar, si musíme nájsť niečo iné, niečo zvláštne, čím sa líšime od okolitého sveta a musíme z neho spraviť tovar... V našom prípade, teda v živote menšín, je to predovšetkým jazyk a kultúra. Referát pána Brezigara vzbudil obdiv účastníkov o. i. takými faktami, že Slovinci disponujú v Taliansku dvoma bankami, majú aj svoje reštaurácie, vyslovene slovinské značky vín v Taliansku patria medzi lepšie a známy je napríklad aj ich výrobok Moj sir (Môj syr).
- Obrovským problémom Chorvátov v Rakúsku je asimilácia, ich účasť v turizme svojho okolia nie je výrazná, - uviedla Zlatka Gielerová, ktorá je viceprezidentkou FUEN-u. Rakúsko je známe predovšetkým opernými a operetnými festivalmi, ktoré sa však Chorvátov, ktorí kedysi so svojimi rodákmi v západnom Maďarsku tvorili kompaktný celok pod názvom Chorváti z Gradišťa, vyslovene netýkajú. Pritom návštevníci východného Rakúska vyhľadávajú predovšetkým Viedeň a Graz. Akýmisi veľvyslancami kultúry môžeme nazvať tamburové kapely, ktoré sú prítomné všade, kde žijú Chorváti v Rakúsku, dokonca niektorá obec má aj tri. Znalosť chorvátskeho jazyka sa využíva predovšetkým v propagačných materiáloch vínnych oblastí, pri prezentovaní jednotlivých obcí a v turistických kalendároch
Roman Czerski pricestoval do Békešskej Čaby z Poľska, zastupoval ukrajinskú menšinu. Popri stručnom prehľade života ostatných minorít v Poľsku vyzdvihol dva dôležité faktory z hľadiska turizmu v kraji Bialystoku. Sú to pamiatky, budovy z čias cárskeho Ruska - ortodoxné kostoly, reštaurácie, kasárne a iné -, ako aj fakt, že tento kraj je pľúcami Poľska a Európska únia finančne podporuje agroturizmus..
Problémom Srbov v Chorvátsku je, že široká verejnosť pozná jadranské pobrežie, ale o pamiatky vo vnútrozemí prejavuje zatiaľ menší záujem. Hovoril o tom Boris Miloševič. Dodal, že ich postihuje nezamestnanosť a sú starnúcou komunitou. Srbské národné výbory však vytvorili Rozvojové stredisko, podporujú rodinné podnikania, zakladanie družstiev a snažia sa vytvoriť podmienky k rozvoju agroturizmu.
Spoluorganizátorov seminára, gestorskú organizáciu slovanskej sekcie FUEN-u Domowinu zastupoval Marko Kowar. Lužickí Srbi v Nemecku majú od roku 1996 Organizáciu kultúrneho turizmu lužických Srbov, ktorá sa začleňuje do Domowiny, ale organicky aj do Regionálnych turistických organizácií. Prácu im však sťažuje fakt, že keďže žijú v dvoch provinciách, patria pod dve takéto regionálne organizácie, ktoré sú však svojou štruktúrou rozdielne. Ich zaujímavým projektom sú Lužicko-srbské impresie na bicykloch, ktorí majú prostredníctvom cyklistického zájazdu predstaviť ich kroje a tradície. V rámci projektu chcú vytvoriť aj profesionálnu databázu tých pozoruhodností svojej menšiny, ktoré sa dajú využiť aj v turizme.
Plány Chorvátov vo Vojvodine predstavil Ivan Budinčević. Takzvané eko- a etnosálaše by nemali zvýrazniť iba svojráznosť menšiny, ale aj novší spôsob života z hľadiska ekológie, pritom by sa mohli spojiť napríklad so školami v prírode
Z Košíc zavítal na seminár predstaviteľ Čechov na Slovensku Pavel Doležal. Predstavil niektoré iniciatívy a aktivity, ktorými Český spolok na Slovensku môže prispieť rozvoju turizmu v danom regióne. Takými sú napríklad rekonštrukcia pamätníkov československej légie v štyroch obciach v okolí Košíc v 150-kilometrovom kruhu, k prehliadke ktorých vydali aj turistickú mapu. Okrem usporadúvaní Švejkových dní si uctili pamiatku tejto svetoznámej postavy aj jeho sochou, ktorá stojí v Humennom. V Košiciach na križovatke ulíc Masaryka a Štefánika dali postaviť súsošie s bustami týchto dvoch významných dejateľov. Záverom svojho referátu sa pán Doležal podelil s prítomnými o sympatickú myšlienku o úlohe staršej generácie v procese vytvárania vzťahu predstaviteľov mládeže k jazyku a kultúre, podľa ktorej treba nechať, aby bez vnucovania iného životného štýlu za našej láskavej pomoci si organizovali programy sami...
Po teórii nasledovala prax. Vďaka organizátorom účastníci seminára „Menšiny a turizmus“ sa mohli zoznámiť s kultúrou Slovákov v troch mestách Békešskej župy. Pestrý program seminaristov obsahoval o. i. návštevu Klobásového festivalu, Múzea M. Munkácsyho, Veľkého evanjelického chrámu, kultúrny program citarovej kapely Boleráz a Tanečnej skupiny Békeš v Békešskej Čabe. V Sarvaši po plavbe mŕtvym ramenom Kereša si pozreli Nový evanjelický kostol a slovenskú školu, kde si mohli pochutnať na sarvašskej klobáse. V Kondorošskej čárde pomocou kapely Tibora Mótyána medzinárodní účastníci našli ďalší spoločný jazyk, a síce tanec. V Slovenskom Komlóši sa stretli s tradičnou hmotnou kultúrou v Oblastnom dome a v Sálašskom múzeu a aj tu navštívili slovenskú školu. V regionálnom stredisku SOC ich okrem pekných slovenských piesní v podaní pávieho krúžku potešili aj ukážky z komlóšskej gastronómie, konkrétne plnená kapusta sárma a parené buchty kvasienky. Pritom pekným gestom bolo, že vo všetkých troch mestách na Dolnej zemi predstavitelia slovanských národných menšín vzdali hold prvým slovenským osadníkom kladením vencov pri ich pamätníkoch.
Členovia slovanskej sekcie FUEN-u sa nabudúce stretnú vďaka pozvaniu pani Čuhnilovej pravdepodobne v kruhu Čechov v Chorvátsku. Začali uvažovať aj o téme nasledujúceho seminára a zhodli sa v tom, že je dôležité vymieňať si názory na tému informovania, s dôrazom na informovanie masmédií
