Slovenský inštitút v Budapešti si výročie politických zmien spred 20 rokov pripomína v tomto roku šnúrou podujatí. V uplynulom období usporiadal dve pódiové diskusie za účasti popredných slovenských a maďarských odborníkov, ktorých témami boli spoločnosť a ekonomika.
Diskusie Slovenská spoločnosť po dvadsiatich rokoch (1989-2009) sa zúčastnili riaditeľka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Magdaléna Piscová a vedecký pracovník ústavu Vladimír Krivý. Večer moderoval riaditeľ maďarského partnerského ústavu Pál Tamás, ktorý hneď na úvod vzbudil pozornosť konštatovaním, že na základe výskumov spoločnosti v našich dvoch krajinách sú si najpodobnejšie z okolitých štátov. Ako prvý sa ujal slova V. Krivý. V úvode svojho prejavu hovoril o tom, ako sa slovenská spoločnosť dožila prevratných zmien v roku 1989. Ako povedal, Slovensko malo za sebou obdobie trochu oneskorenej, urýchlenej a na socialistický spôsob uskutočnenej modernizácie. V 70. a 80. rokoch bola preň príznačná otupená pozornosť. Obyvateľstvo bolo s federalizáciou po roku 1968 čiastočne spokojné, tzv. normalizácia bola slabšia ako v Čechách, vnútorný odpor bol slabý, čo dobre charakterizuje fakt, že jediné pouličné vystúpenie pred prevratom v marci 1988 usporiadala tzv. tajná cirkev. Obyvateľstvo bolo citeľne spokojnejšie ako v Českej republike, čo sa však po roku 1989 obrátilo, pretože „náklady“ transformácie boli na Slovensku vyššie. Vznikli interetnické napätia, pre ktoré je príznačné, že averzia voči maďarskej menšine sa prejavuje najmä v miestach, kde neexistuje priamy kontakt medzi väčšinou a menšinou, a práve naopak, napätie medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou vzniká pri priamom styku. Čo sa týka hodnotenia vlastnej histórie, Slováci žijú bez konsenzu, bez akéhokoľvek zlatého veku, pričom sa prejavujú problémy tak s prijímaním československej, ako aj uhorskej histórie. Výskumy potvrdili, že na rozdiel od predpokladov najväčšou traumou pre maďarskú menšinu na Slovensku nebol Trianon, ale postih po II. svetovej vojne. Základný politický konflikt v rámci spoločnosti sa nedá definovať ako ľavo-pravý, ale ako konflikt medzi autoritárstvom a liberalizmom. V uplynulom dvadsaťročnom období možno pozorovať striedanie dvoch typov vlád, pričom ten prvý, do ktorého možno zaradiť vlády Vladimíra Mečiara a terajšiu vládu, má podporu najmä vo vidieckom prostredí, kým vlády Mikuláša Dzurindu (1998-2006) v mestách a v kruhu maďarskej menšiny. Najväčšie reformné úsilie bolo vyvinuté v rokoch 2002-2006, počas druhej Dzurindovej vlády. V súčasnosti sa väčšina reforiem hodnotí ako potrebná, napriek tomu, že v tom období najmä reformy v zdravotníctve vyvolali odpor. Po roku 2006 vzbudila pozornosť a nepokoj vláda sociálnych demokratov (Smer) a nacionalistov (SNS). Za najväčší problém slovenskej spoločnosti v súčasnosti V. Krivý označil klientelizmus a korupciu a prejavy určitých príznakov kolapsu súdnej moci. Tento jav je znepokojujúci najmä vo vedomí toho, že v čase V. Mečiara práve Ústavný súd čelil protiústavným a protiliberálnym snahám premiéra. Je pozoruhodné, že spokojnosť s členstvom v Európskej únii a dôvera v Európsky parlament je vyššia ako voči Národnej rade SR, aj napriek tomu, že vo voľbách do europarlamentu bola tak v roku 2004, ako aj v tomto roku, rekordne nízka účasť.
Magdaléna Piscová, ktorá sa venuje v prvom rade výskumu rodiny, sa na úvod zmienila o dopade globálnych udalostí na výkonnosť ekonomiky. Ako príklad uviedla, že počas prvej svetovej vojny výkonnosť ekonomiky v Československu poklesla o 23 %, v II. svetovej vojne o 50 % a po nežnej revolúcii pokles v ČR bol 28, na Slovensku 33 %. Od reforiem (1999-2008) sa v porovnaní s Maďarskom výrazne zvyšuje zamestnanosť, najmä zamestnanosť žien. Koncom 90. rokov bola nezamestnanosť na Slovensku vyššia ako v MR, v súčasnosti sa približuje k Maďarsku, pričom v MR sú ukazovatele v tomto smere stále lepšie ako v SR. V náväznosti na tieto hlboké zmeny odborníci skúmali aj to, ako ľudia reagovali na vonkajšie okolnosti. V súvislosti so zmenami v demografickom správaní slovenského obyvateľstva, ktoré nastali začiatkom 90. rokov, prebiehali diskusie o tom, či mali tieto zmeny ekonomické alebo civilizačné príčiny. Sobášnosť na Slovensku je aj naďalej pomerne vysoká, pričom v rozvodovosti SR doháňa Maďarsko, kde bola vždy vyššia. Historicky vykazovalo Slovensko vždy vysokú plodnosť, ktorá bola aj v kruhu maďarskej menšiny vyššia ako v prípade populácie v MR. Nadnes sa v tejto oblasti prejavuje výrazný pokles a plodnosť, aj v súvislosti so starnutím obyvateľstva, je v súčasnosti nižšia ako v Maďarsku. Sobáše sa uzatvárajú vo vyššom veku ako v MR a neskôr sa rodia aj deti. Narastá počet domácností jednotlivcov a domácností s nižším počtom členov, ako aj formálnych spolužití. Trendy teda poukazujú na to, že manželstvo je čoraz menej atraktívne. Podľa výsledkov Európskeho výskumu hodnôt, ktorý prebiehal aj v MR a SR, je však manželstvo v hodnotovom systéme ľudí hlboko zakorenené, najmä vyššie vzdelaní ľudia sú za manželstvo.
Pál Tamás sa domnieva, že uvedené zmeny súvisia tak s kultúrou, ako aj s vplyvom prostredia, a v tejto súvislosti položil otázku vzťahujúcu sa na správanie Maďarov na Slovensku. M. Piscová vo svojej odpovedi uviedla, že príslušníci maďarskej menšiny v SR, ktorých počet klesá a v súčasnosti tvoria 9,3 % obyvateľstva, netvoria homogénnu skupinu, existujú veľké regionálne rozdiely, o jej správaní nie sú k dispozícii údaje, ale vykazujú horšie vzdelanostné charakteristiky ako spoločnosť celkovo. V. Krivý tiež v odpovedi na otázku vyslovil názor, že napriek tomu, že niekedy to pôsobí tak, ako keby kolektívne identity vytvárali konflikty, v skutočnosti práve konflikty vytvárajú identitu. Voliči Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) napríklad majú autoritárske a ľavicové postoje, ale napriek tomu sa strana nedá definovať ako ľavicová. Maďarská menšina žije tiež v rurálnom (dedinskom) prostredí, ale mnohé jej postoje, napr. v oblasti zahraničnej politiky, sú podobné ako má veľkomestské obyvateľstvo.
Do živej diskusie, ktorá sa točila aj okolo aktuálnej politickej situácie na Slovensku, sa zapojil aj veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss, ktorý dlho pôsobil v politike a bol aj predsedom Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Ako povedal, k pochopeniu súčasnej situácie je nevyhnutné poznať genézu slovenských politických strán. Hlavný rozdiel vo vývine politických strán v porovnaní s Českou republikou a Maďarskom je v tom, že na Slovensku prebehla jedna transformácia navyše. Okrem politickej a ekonomickej došlo aj k osamostatneniu Slovenska, k budovaniu samostatnej štátnosti a všetkého, čo s tým súvisí. Istý český politik na margo tohto vývinu povedal, že keby v ČR existovala 10 percentná nemecká menšina, bola by aj česká národná strana. Slovenská národná strana (SNS) žila kedysi z odporu voči federácii, teraz z odporu voči Maďarom, voči domnelým alebo skutočným nebezpečenstvám. Je to jednoduchá politická agenda, strana nemusí investovať do vypracovania programu, čo sa prejaví, keď sa dostane k moci. Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá vedie pravicovú politiku a je aj v Európskej ľudovej strane, má heterogénne voličské zázemie, ktorého podporu získava tým, že je maďarská. Tak nastáva situácia, že dve pravicové strany, ktoré by sa za normálnych okolností spojili a vytvorili by koalíciu, sú pri zostavovaní vlády nezlučiteľné.