9. novembra 1989 vedenie NDR otvorilo pre občanov hranice s NSR a Západným Berlínom - začalo sa búranie berlínskeho múru, symbolu studenej vojny a rozdelenia Nemecka a Európy.
V Berlíne sa uskutočnili oslavy 20. výročia pádu Berlínskeho múru.
Deviaty novembrový deň je významným dňom na historické výročia. V tento deň si pripomíname Svetový deň slobody. Vyhlásil ho americký prezident George W. Bush 9. novembra 2001 následne po teroristických útokoch na ciele v USA - 11. septembra 2001. Dátum, ktorý zvolil, súvisí aj so slobodou v Európe, ktorá sa začala šíriť pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989. Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k „masovému útoku” občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a na priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.
Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín, vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Berlínsky múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka rozdeleného od konca 2. svetovej vojny. Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení v rokoch 1961-1989. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy. V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalej nemecko-nemeckej hranici, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múru, prišlo v rokoch 1945-1989 o život 1347 ľudí. Hans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného centra pre modernú históriu v Postupime po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99. Zvyšok tvoria pohraniční strážcovia zabití pri výkone povolania a 27 ľudí tak zo Západu, ako i z Východu, ktorí boli zastrelení či spáchali samovraždu v súvislosti s múrom, aj keď sa nepokúšali utiecť z komunistickej zóny.
Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 za účelom upevniť separáciu Západného a Východného Berlína a zabrániť obyvateľom východnej časti v úteku na Západ. Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946. Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roku 1961 opustila východnú časť mesta približne tisícka ľudí denne. Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve. V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová považuje pád Berlínskeho múru za jednu z najdôležitejších udalostí 20.storočia. Udalosti z 9. novembra 1989 zmenili podobu Európy, vyhlásila Clintonová v nedeľu večer v Berlíne, kam pricestovala prvýkrát vo funkcii šéfky americkej diplomacie. Nemecká metropola je podľa nej v súčasnosti stelesnením toho, „čo sme spolu dosiahli”. Na pôde Atlantického výboru, kde si spolu s nemeckým partnerom Guidom Westerwellem prevzala Cenu mieru, Clintonová vyzvala na globálny boj za slobodu. „Dlžíme to tým, ktorí túžia po rovnakej slobode, akú si užívame v Berlíne,” povedala a pokračovala: „Nemôžeme pripustiť, aby komunistický útlak nahradil útlak z náboženských dôvodov.” Kľúčovú úlohu má pritom transatlantické partnerstvo ako pilier globálnej spolupráce. „Musíme vytvoriť ešte silnejšie partnerstvo, aby sme zbúrali múry 21. storočia, za ktorými sa skrývajú samovražední atentátnici, tí, ktorí vraždia a mrzačia dievčatá len za to, že chcú chodiť do školy, politici, ktorí kladú svoj vlastný prospech nad prospech svojho národa,” konštatovala Clintonová. Ocenila tiež americko-európsku spoluprácu na ukončení globálnej finančnej krízy a kroky v boji proti globálnemu otepľovaniu. Za najväčšie medzinárodné výzvy považuje boj proti terorizmu, šíreniu jadrových zbraní a klimatickým zmenám.
Slovensko považuje zjednotené Nemecko za svojho kľúčového partnera v politickej aj v hospodárskej oblasti. Pri príležitosti dvadsiateho výročia pádu Berlínskeho múru, ktorý sa stal najvýraznejším symbolom demokratických zmien v strednej a východnej Európe v zlomovom roku 1989, to vo vyhlásení uvádza slovenské ministerstvo zahraničia. Ako sa v ňom pripomína, pád Berlínskeho múru sa zaradil do série historických udalostí, ktoré pretvorili tvár Európy aj svetovej politiky. Spája sa s takými míľnikmi ako vymenovanie prvej nekomunistickej vlády v Poľsku, otvorenie hraníc Maďarska s Rakúskom, nežná revolúcia v bývalom Československu a decembrové dramatické udalosti v Rumunsku, ktorými sa skončila éra neslobody i rozdelenie Európy železnou oponou. Pád Berlínskeho múru sa stal predzvesťou a symbolom zjednotenia nemeckého národa a konca studenej vojny. Slovensko podľa ministerstva zahraničia podporuje nemeckú spoločnosť v spoločnom pripomenutí si tejto významnej udalosti.