Po nedávnom zasadnutí valného zhromaždenia Svetového združenia Slovákov v zahraničí sme požiadali o rozhovor jeho generálneho tajomníka, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika. Pán predseda nás informoval o aktuálnych otázkach nášho národnostného života, o. i. o tom, že od 1. januára bude CSS nielen majiteľom, ale aj vydavateľom Ľudových novín.
- Nedávno zasadalo valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktoré vás opäť zvolilo za generálneho tajomníka organizácie. Gratulujeme vám. Pred zasadnutím sa ozývali kritické hlasy voči vedeniu. Hovorilo sa o nich aj na rokovaní?
- Ďakujem za gratuláciu. Chystali sme sa na konfliktové zasadnutie a sčasti také aj bolo. Prácu vo svetovom združení vykonávame dobrovoľne, na úkor svojho času a prípadne aj prostriedkov našich organizácií. Činnosť SZSZ považujeme za dôležitú a za posledné tri roky sa nám podarilo dosiahnuť veľa vecí. Zázraky však robiť nedokážeme aj preto, lebo sme uprostred krízového obdobia. Konečne sa nám podarilo vytvoriť stály sekretariát v Bratislave, ktorý udržujeme a prevádzkujeme v centre mesta. Vybavili sme ho nábytkom a potrebným kancelárskym zariadením. Má riadne stránkové hodiny a vedie ho riaditeľka sekretariátu. Na túto inštitúciu sa možno obrátiť s hocijakou prosbou.
- Z akých prostriedkov funguje sekretariát?
- Jednak dostáva grantové podpory, jednak máme členské príspevky, ktoré vyzbierame už od 103-105 kolektívnych a okolo 50 individuálnych členov. Kolektívne členské doteraz činilo 25 eur, teraz sme ho zvýšili na 35 eur. Kritické hlasy prichádzali aj kvôli netransparentnému financovaniu a hospodáreniu. Generálna rada každý rok schvaľuje finančnú koncepciu na nasledujúci rok a ťažko možno plánovať, keď nevieme, aká bude budúcoročná dotácia. Môžeme rátať len s ideálnym členským a grantovými podporami, ktoré treba, samozrejme, prísne vyúčtovať. Myslím si, že hospodárenie nemôže byť podozrivé pre toho, kto nemá podozrievavé úmysly. Ďalším výsledkom je oživenie portálu slovacivosvete.sk, na ktorom sa nachádzajú aktuality zo života združenia a nájdeme tam linky aj na náš portál (luno.hu) či na webovú stránku londýnskych Slovákov. Popri základných dokumentoch o združení je tu denné spravodajstvo TASR a zvukové spravodajstvo Slovenského rozhlasu. Určite existujú ďalšie možnosti na rozvoj činnosti. Významnou aktivitou, ktorú by sme mohli spomenúť na prvom mieste, je pripomienkovanie a postúpenie koncepcie o starostlivosti SR voči zahraničným Slovákom, ktorú prijala slovenská vláda minulú jeseň a platí do roku 2015. Vláda každoročne podáva správu o tom, čo sa podarilo vykonať v uplynulom roku a čo treba urobiť nasledujúci rok.
- Môže svetové združenie vysloviť svoj názor o týchto správach?
- Pripomienkujeme tieto správy, ako sme dostali na prerokovanie aj text koncepcie. Na tomto poli spolupracujeme aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, táto spolupráca je podopretá zmluvou. Ustálila sa štyridsaťmiliónová podpora zo Slovenska pre zahraničných Slovákov. Tu pripomeniem ďalší výsledok: Konsolidovali sa naše vzťahy s vládnymi a parlamentnými inštitúciami na Slovensku. Reprezentanti NRSR sebakriticky povedali, že pri zahraničnom výbore je síce zriadená komisia pre krajanov, ale doteraz sa neaktivizovala. Bol by to priestor pre užšiu spoluprácu so slovenským parlamentom. Máme dobré kontakty s podpredsedom vlády SR Dušanom Čaplovičom. Podpísali sme zmluvu o spolupráci s tlačovou agentúrou a slovenským rozhlasom. Pripravuje sa zmluva so Slovenskou televíziou - na základe konkrétnej úlohy zabezpečiť krajanom voľný prístup k vysielaniu. Vytvorili sme komplexný materiál o vzťahu STV ku krajanom, čo neobsahuje len blokový prístup (výber z programov STV, ktorý sa pracovne nazýva ako STV5 a v rámci ktorého by sa opakoval šesťhodinový program, ktorý by videli všade vo svete), ale aj o tom, aby sa robili televízne relácie o nás. Už začali natáčať seriál o významných osobnostiach Slovákov v zahraničí. Doteraz natočili časti vo Veľkej Británii, Nemecku a Česku a práve počas zasadnutia VZ SZSZ sme rokovali o tom, že prídu natáčať aj do Maďarska. Paralelne nakrúcajú aj slovenské rodinné ságy na svete.
- Plánujú do tejto práce zapojiť aj redaktorov slovenskej redakcie Maďarskej televízie?
- Môže sa stať, ale možno to nakrútia samostatne. Zatiaľ nás vyhľadali kvôli návrhom. Môže sa stať, že z technickej stránky by mohli spolupracovať s našou redakciou, slovenská strana by dala štáb. Mimo verejnoprávnej scény sú aj iné kanály, napríklad Televízia Patriot, ktorá pravidelne uvádza spravodajstvo z Vojvodiny. Táto stanica hľadá kontakty s krajanskými redakciami, s našou - podľa mojich informácií - ešte prebiehajú rokovania. Ako predseda pracovnej skupiny pre médiá som sa viac zaoberal s týmito otázkami. V Slovenskom rozhlase sa v predošlom cykle podarilo zachrániť zahraničné vysielanie. V spojitosti s televíznym vysielaním treba vedieť, že aj v prípade blokového systému nám môžu robiť problémy káblové spoločnosti. Nemusia zaradiť kódovaný signál do svojho výberu. Tu sa nadhodila možnosť podpory domácností alebo menších komunít formou poskytnutia dekóderov a prijímačov. Možno, že celý tento projekt by nebol drahší ako druhý cez družicu.
- Aké sú výsledky zasadnutia valného zhromaždenia?
- V podstate sa z Maďarska rozšírila členská základňa zo šiestich na osem organizácií, pridali sa Slováci z bakonského regiónu a z okolia Pešti (Ečer). V generálnej rade zastupujeme Maďarsko dvaja - ja a úradujúca predsedníčka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová, ktorá je naďalej poverená vykonávaním funkcie hospodárky. Znovuzvolili sme aj predsedu Vladimíra Skalského z Česka, ktorý vymyslel nové funkcie regionálnych tajomníkov. Svetlana Zoltnianska z Vojvodiny je pre stredoeurópsky región a ja ako generálny tajomník koordinujem činnosť úradu, kancelárie. Treba vedieť, že valné zhromaždenie SZSZ sa schádza každé tri roky, raz ročne zasadá Generálna rada a viackrát za rok výkonný výbor a rôzne pracovné skupiny podľa potreby. V rámci organizácie sa môžu vytvoriť užšie styky na spoluprácu, v rámci ktorej členovia spoločne pripravujú projekty. Napriek tomu, že prípravy na valné zhromaždenie prebiehali v napätom ovzduší, položili sme základy toho, aby sme mohli pokračovať v práci.
- Za posledný polrok bolo Maďarsko dejiskom rôznych dôležitých stretnutí v živote zahraničných Slovákov. V lete to boli Dni zahraničných Slovákov a koncom októbra seminár Slovanskej sekcie Federálnej únie európskych národných menšín. Ako nás teraz prijímajú ich účastníci?
- V poslednom čase sa zosilnili trendy postaviť proti sebe Slovákov zo západu a východu aj na základe grantových podpôr. Boli sme vystavení takýmto útokom. Je však iné, ak sa osobne skontaktujeme a myslím si, že po Dni Slovákov žijúcich v zahraničí sa názory trochu zmenili. Snažili sme sa ukázať, čo máme: nemienili sme zakrývať naše nedostatky, nechceli sme stavať potemkinove dediny. Ohlasy sú dobré, dôstojne sme sa prezentovali. Členmi FUEN-u sme už vyše päť rokov. Teraz sme usporiadali druhý seminár, pred dvomi rokmi v Budapešti sme rokovali na tému školstvo a teraz o turizme v meste, ktoré je obývané Slovákmi a ktoré má turistickú atrakciu v podobe klobásového festivalu. Je dobré, že CSS sa ako člen tejto organizácie v prípade usporadúvania takýchto podujatí môže opierať o svoje inštitúcie, v tomto prípade o regionálne centrá SOC: Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a regionálne domy v Sarvaši a Slovenskom Komlóši. Do organizácie, samozrejme, boli zapojené aj ďalšie inštitúcie, ako napr. spoločnosť Legatum. Účastníci boli veľmi spokojní. Bola to rušná, ale obsažná jeseň.
- Jeseň je rušná aj na politickej scéne, nakoľko práve prebiehajú rokovania o budúcoročnom rozpočte. Podľa návrhov chcú znížiť školské normatívy, aj dotáciu národnostnej tlače.
- V parlamente hlasovali o vyše tisíc pozmeňovacích návrhoch, roztočila sa parlamentná mašinéria. Trošku ma mrzí, že nové fórum, ktoré sa založilo na jar tohto roka (Menšinové parlamentné fórum), zasadá až po hlasovaní (24. novembra), ale dúfam, že ani vtedy ešte nebude neskoro a budeme vedieť zasahovať do procesu schvaľovania štátneho rozpočtu v oblastiach, ktoré sa týkajú národností. V prípravnej fáze sme mali možnosť rokovať aj s rezortným ministrom Péterom Kissom a štátnym tajomníkom Ferencom Gémesim. Tam sme naznačili naše obavy. Je jasné, že normatívy sa znižujú celoplošne, nejde len o národnostné školy a vôbec nie o národnostné normatívy. Prakticky ide o nejaké vyrovnávanie, nakoľko odvody pre zamestnancov sa znižujú. To ešte musíme bližšie preskúmať. Aj my v CSS stojíme pred rokovaniami o budúcoročnom rozpočte, práve teraz zasadajú výbory VZ CSS. Dal som si preskúmať, nakoľko by sa obmedzenia týkali škôl CSS.
- O koľko chcú znížiť normatívy našim školám?
- Zruba o 5 percent a o toľko sa znížia aj odvody. Odvody sa znížia povedzme za päťdesiat pedagógov, ale normatívy za tristo detí. Vysvetľovali nám, že zhruba sa to vyrovnáva, ale nie je to tak. V prípade škôl, ktoré prevádzkuje CSS, sa to týka deväťsto detí a vyše stopäťdesiat pedagógov. My sa budeme snažiť, aby sa národnostné normatívy zvyšovali a kompenzovali. Na to by mala byť možnosť. Celkový rozpočet CSS a jej inštitúcií sa podľa návrhu nemení. Popritom vieme, že daň z pridanej hodnoty sa zvýšila o päť percent, čo pre nás znamená určité straty. Uvedomujeme si, že je krízové obdobie a vysporiadame sa s tým, ak sa nám aspoň nezmení výška rozpočtu, ale musíme hľadať ďalšie možnosti a zdroje, aby sme mohli prevádzkovať súčasný systém. Popritom plánujú značne znížiť rozpočet verejnej nadácie, ktorá zabezpečuje financovanie národnostnej tlače a je skoro jediným účastníkom domáceho grantového systému. Jej rozpočet plánujú znížiť na 370 miliónov Ft. V Združení celoštátnych menšinových samospráv sme vo veci financovania ústrednej národnostnej tlače pristúpili počas rokovaní s Úradom vlády ku kompromisu, dúfam, že sa ho podarí realizovať. Financovanie národnostnej tlače považujeme za veľmi dôležitú a zodpovednú úlohu. Národnostné noviny nie sú príležitostná záležitosť, ako napr. usporiadanie národnostných akcií či festivalov. Pracujú tu novinári, treba permanentne zabezpečovať financie na prevádzku redakcie i na tlačiareň, noviny musia mať stabilné finančné zázemie. Súhlasili sme s tým, aby sa z rozpočtu verejnej nadácie vyčlenila suma, z ktorej by sa mali financovať národnostné noviny. Sme však toho názoru, že treba zrušiť doterajší konkurzný systém podporovania. Pokladáme za dôležité aj fungovanie a existenciu verejnej nadácie. Terajšie riešenie považujeme za jednorazovú akciu v čase krízy. V prvom návrhu rozpočtového zákona sme nevideli stopy po našom kompromise s Úradom vlády. Zatiaľ je podpora národnostných novín uvádzaná v rozpočte verejnej nadácie.
- Čo sa týka budúceho roka, čakajú nás aj ďalšie zmeny. Od januára 2010 bude vydavateľom Ľudových novín CSS, presnejšie jej verejnoprospešná spoločnosť Legatum. Ako k tomu došlo?
- Práva majiteľa a zakladateľa podľa platných právnych noriem vykonáva CSS od polovice 90. rokov. V roku 2001 sme podpísali s doterajším vydavateľom dohodu o vydávaní novín. Odvtedy VZ vymenovávalo šéfredaktora a vydavateľstvo sa uchádzalo o podporu. Prakticky finančno-administratívne Ľudové noviny nepatrili CSS: vydavateľstvo vykonávalo túto činnosť na základe dohody. Vydavateľstvo sa pred niekoľkými rokmi začalo sťažovať, že sa zhoršila jeho finančná situácia a nemá možnosť financovať straty Ľudových novín. Treba podotknúť, že my sme podporovali vydávanie titulnej a poslednej farebnej strany. Neskôr sme zakúpili redakčné priestory, aby vydavateľstvo nemuselo platiť nájomné, čím sme tiež chceli znížiť redakčné straty. Tejto jari sme dostali list od generálneho riaditeľa, že od júla vypovedajú zmluvu o vydávaní novín. My sme sa odvolali na to, že zmluvu môžu vypovedať iba koncom kalendárneho roka, čím sme získali trochu času na premyslenie možností. Boli sme nútení hľadať nového vydavateľa a riešenie sme našli v našej verejnoprospešnej spoločnosti Legatum. Nadhodila sa aj možnosť menovať za vydavateľa Verejnoprospešnú nadáciu CSS, ale z praktických dôvodov Legatum bude schodnejším riešením. S konečnou platnosťou o tom rozhodne VZ CSS. Podľa zákona doterajších pracovníkov redakcie preberáme za tých istých podmienok, za akých pracovali doposiaľ. Treba dodať, že namiesto nákladných rekonštrukčných prác, ktoré by nás čakali v predošlom sídle redakcie, sme v tomto roku kúpili nové redakčné priestory. Predpokladáme, že tu budú aj nižšie prevádzkové náklady. Aby sme udržali súčasný stav, budeme musieť hľadať ďalšie zdroje. Dúfame, že sa nám to aj podarí, snáď aj pomocou Slovenskej republiky, ktorá poskytuje podpory krajanským časopisom.