Pred 20 rokmi demonštrácia pôvodne venovaná Dňu študentstva spustila lavínu zmien, ktorú neskôr označili ako Nežnú revolúciu. Hoci si to na začiatku udalostí málokto naplno uvedomoval, občiansky odpor vtedy spôsobil definitívny koniec komunizmu
v Československu a začiatok úplne novej éry v živote oboch národov.
V novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach, až vyústili do pádu režimu. Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a vieru. Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa 17. november - Deň boja študentov za slobodu a demokraciu - stal pamätným dňom ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november - Deň boja proti totalite - vyhlásila za pamätný deň SR. Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu - bude štátnym sviatkom SR. V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.
Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň - to je refrén najznámejšej novembrovej pesničky z roku 1989. Martinský rodák Ivan Hoffman ju spieval na bratislavskom Námestí SNP prvýkrát práve pred 20 rokmi. Udalosti novembra, eufóriu a spolupatričnosť národa vystihol Hoffman aj v tretej slohe piesne: „Na našich uliciach podajme si ruky, neviery a strachu už naozaj bolo dosť“. Pesnička Sľúbili sme si lásku vyšla na singli vydavateľstva Opus, na druhej strane bola ďalšia jeho pieseň Nech mi nehovoria. Ivan Hoffman dnes pracuje ako novinár pre Český rozhlas. Po 20 rokoch nahral cover verziu tejto piesne Ivan Tásler so skupinou IMT Smile. „Táto pesnička mi nedala pokoj už niekoľko rokov, aj sme kúsok z jej začiatku párkrát zahrali na koncertoch. Nahrávka samotná vznikla spontánne, začali sme si tú tému hrať v štúdiu a tak sme ju aj nahrali, domixovali sme do nej autentické zvuky z novembrového námestia,“ povedal pre TASR Tásler a dodal: „Ivan Hoffman ma nepoznal, keď som sa na neho ako autora kontaktoval, tak som sa mu predstavil a poslal aj svoje nahrávky. Našu verziu piesne Ivan Hoffman počul a súhlasil s ňou.“ V slovenskom éteri sa nová verzia piesne hrá už viac ako dva týždne, vydaná bude na novom albume, ktorý Ivan Tásler s IMT Smile pripravuje na marec budúceho roku.
„Sme radi, že sa zapísala do povedomia ľudí ako taká nepísaná hymna revolúcie,“ povedal pre TASR Martin Ďurinda, líder kapely a dodal: „Pesnička vznikla už dva roky pred revolúciou, na motto masarykovského hesla Pravda zvíťazí, chcel som, aby tá pesnička bola rebelská, aby bola zrkadlom doby a myslím, že textár Martin Sarvaš to vystihol. Tesne po revolúcii sme k nej natočili aj videoklip.“ Ďurindu a Tublatanku spája s Nežnou revolúciou aj ďalšia skutočnosť. „Prvé tri dni mítingov na Námestí SNP boli ozvučené mojou gitarovou aparatúrou a mikrofónom, ako pódium poslúžil podstavec pod bicie nástroje nášho bubeníka Ďura Černého. Boli sme na takzvanom nultom mítingu, ktorý bol ešte na Hviezdoslavovom námestí. Milan Kňažko a ostatní hovorili ľuďom o stretnutí ďalší deň na Námestí SNP a dúfali, že príde veľa ľudí. Aparatúru sme doviezli naším zájazdovým autobusom, keď sme ju stavali, tak sme sa obzerali okolo seba, aj si nás nakrúcali dvaja nenápadní príslušníci ZNB. Naša snaha pomôcť revolúcii však bola jasná,“ dodal Ďurinda. Známy refrén piesne „Pravda víťazí, pravde čas nevadí, ani lesk všemocných peňazí, pravda víťazí, ak ju sám nezradíš, pravda vždy zvíťazí“ má dnes už viac ako 20 rokov.
Pocta Majakovskému Roba Grigorova s textom Kamila Peteraja patrí k novembrovým udalostiam, textu dominuje sloha „odpusť Bože, odpusť básnikom, za to že prišli na tento svet zmeniť, čo bolo včera a predvčerom“. Grigorov patrí medzi hudobných rebelov, mal šestnásť, keď začínal vo folkovej skupine Prešporok, po nej to bol Ventil RG, Mona Lisa, vlastná kapela Midi. V roku 1988 odišiel do Belgicka, vrátil sa po Nežnej revolúcii. „Dve veci ma inšpirovali k tejto skladbe, prvou bola už neznesiteľná spoločenská situácia, druhou bola moja spolupráca s Robom, ktorý mohol takúto tému interpretovať,“ uviedol pre TASR Peteraj a dodal: „Pesnička vznikla z vnútorného pocitu a presvedčenia a myslím, že úspechom prekonala naše očakávania.“
K novembru 1989 patrí jednoznačne pesničkár a básnik Karel Kryl. Tento rodák z moravského Kroměříža vydal prvú LP platňu Bratříčku, zavírej vrátka v marci 1969. Ešte v roku 1969 emigroval do NSR. V roku 1971 nahral v Nemecku koncertnú verziu platne Bratříčku, zavírej vrátka, tá sa potom do Československa dovážala ilegálne v obale platne ako Viedenské valčíky. V Nemecku vydal Karel Kryl ďalšie LP platne Rakovina, Karavána mraků, Plaváček či Vůně. Do Československa sa vrátil po Nežnej revolúcii v roku 1989. Na koncertoch po celom Československu hral najviac piesne Morituri te salutant, Anděl, Děkuji aj Král a klaun. Karel Kryl zomrel vo veku nedožitých 50 rokov 3. marca 1994, v pesničkovej tvorbe pokračuje jeho mladší brat Jan Kryl, ten začal s vystupovaním dva roky po bratovej smrti. Práve Jan je ten „bratříček, ktorý mal zavírat vrátka“. Svoje vystúpenia končí dnes Jan obyčajne pesničkou Děkuji. V auguste 2008 vydal album Není bratr jako bratr. K novembrovým interpretom patrí aj rodák z Olomouca, folkový pesničkár Jaroslav Hutka. Bol signatárom Charty 77, z tohto dôvodu mal už v roku 1977 zakázané verejné vystupovanie. Pre politický nátlak odišiel v októbri 1978 z Československa, žil v emigrácii v Holandsku. Vrátil sa v novembri 1989, na Letenskej pláni po boku Marty Kubišovej spieval svoje piesne, medzi nimi aj Stůj břízo zelená. V novembri 2007 dal o sebe opäť vedieť, keď nahral skladbu Udavač z Těšína. Je adresovaná Jaromírovi Nohavicovi, ktorý podal informácie Štátnej bezpečnosti o Karlovi Krylovi výmenou za možnosť vycestovať do Rakúska. Jedným zo skutočných symbolov Novembra 1989 je speváčka Marta Kubišová. Jej životný príbeh je skutočne dramatický. Pesničku Modlitba pro Martu autorov Jindřicha Brabca a Petra Radu nahrala 23. augusta 1968. Aj text tejto piesne bol dôvodom, prečo dostala od štátnych cenzorov 3. februára 1970 zákaz vystupovania. Nepomohli ani priaznivé zahraničné ohlasy z ich koncertov v parížskej Olympii či na festivale Midem v Cannes. Po 20 rokoch, naživo bez hudobného sprievodu ju spievala z balkóna na Václavskom námestí v začiatku zamatovej revolúcie a potom z tribúny na Letenskej pláni pred miliónom ľudí. Po jej boku stáli Alexander Dubček a Václav Havel. Textár Petr Rada napísal nadčasový text tejto piesne, aktuálny v roku 1968 aj v roku 1989: „Ať mír dál zůstává s touto krajinou, zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou, ať už pominou. Teď, když tvá ztracená vláda věcí tvých zpět se k tobě navrátí, lide navrátí.“ Dodnes je táto skladba záverečnou na koncertoch Marty Kubišovej.
Za skutočných hrdinov novembrovej revolúcie v roku 1989 považuje slovenský prezident Ivan Gašparovič ľudí, ktorí v uliciach miest volali pred dvadsiatimi rokmi po zmene politiky. Práve tí podľa hlavy štátu vynútili zmeny vlády a spoločenského usporiadanie verejných vecí. Nežnú revolúciu novembra 89 zaradil prezident medzi najvýznamnejšie udalosti novodobej histórie slovenského národa. Je presvedčený, že každý si uvedomuje aj osobnú zodpovednosť za výhody, ktoré boli v minulom režime. „Novembrové udalosti roku 1989 boli vyvrcholením nespokojnosti a túžby ľudí po slobode. V čase novembra sme s nadšením vítali nový pohyb v spoločnosti, zvlášť atmosféru slobody, ktorá k nám prichádzala,” konštatoval Ivan Gašparovič pre TASR. Priznal, že novembrové udalosti sa už od začiatku „dotkli i jeho života a vryli sa mu natrvalo do pamäti”. V tom čase pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg. „Živo si spomínam na spontánne študentské stretnutia, ktoré zo živelného nadšenia postupne prešli do organizovaných akcií s jasnými požiadavkami, ku ktorým sme sa pridali i my učitelia. Rozhodujúcou úlohou úspešnosti v organizovaní akcií bola spolupráca so študentmi, na ktorej sa v tom čase spolupodieľal jeden zo študentov mojej skupiny,” spomína prezident. Vtedy spolu s profesorom Karolom Plankom spoluzakladali Verejnosť proti násiliu. „Prvý krok k verejnému protestu urobili študenti 16. novembra 1989 v uliciach Bratislavy, ktorý prekvapil nielen ministra školstva, ale aj predstaviteľov Ústredného výboru Komunistickej strana Slovenska. Na druhý deň došlo k pražským udalostiam. Mnohým z nás sa dodnes vynárajú obrazy demonštrácií, napätia a očakávania v davoch, či pocity nádeje pri televízoroch a rádiách,” komentoval. Komunistická vláda si podľa neho vtedy musela uvedomiť, že už končí. Výhody a garancie minulého režimu vo forme sociálnych istôt nahradila podľa prezidenta sloboda. Ako dodal, nájdu sa aj takí, ktorí sú sklamaní. „Veď za slobodu a demokraciu mnohí dodnes platia stratou sociálnych istôt, ktoré im garantoval predchádzajúci režim. Tie sú však nahradené niečím iným - slobodou. Slobodou a svojím vlastným rozhodovaním o sebe či o budúcnosti,” podčiarkol prezident. Demokratické zmeny, ktoré sa odohrali po novembri 89, priniesli podľa neho predovšetkým pozitívne zmeny. Myslí si však, že sa až príliš rýchlo vytratil počiatočný entuziazmus, odhodlanie a vzájomná slušnosť a úcta človeka k človeku. „Hospodárske reformy a prechod na trhovú ekonomiku priniesol javy, ktoré boli pred novembrom ťažko predstaviteľné. Naši ľudia sa na vlastnej koži zoznámili s tým, čo znamená liberalizácia či privatizácia, ako vyzerá a čo prináša zatváranie brán fabrík. Teda aj fenomén nezamestnanosti, odchod za prácou do zahraničia. Hospodárske reformy a transformáciu sociálnej sféry pretrpeli najmä radoví občania, predovšetkým početná nižšia vrstva,” konštatoval. Príchod demokracie, slobody pohybu či slobody prejavu vytvoril podľa Gašparoviča priestor aj pre diskusiu, čo bude ďalej s Československom. „November 1989 bol politickým zlomom, ktorý nakoniec priviedol Slovensko k najzávažnejšiemu rozhodnutiu - budovaniu samostatnej Slovenskej republiky,” domnieva sa prezident. Pripomenul, že SR je dnes suverénna demokratická krajina, člen EÚ, NATO, či OSN, súčasťou Schengenu a prijala euro. Deň 17. november 1989 prirovnal k míľnikom slovenských dejín 20. storočia. „Ako je 28. október 1918, 29. september 1938 či 25. február 1948, alebo 21. august 1968. V každom z týchto zlomových momentov sa rozhodovalo o ďalšom politickom vývine spoločnosti, ktorý mal rozhodujúci vplyv na život našich občanov,” konštatoval prezident.
Ministerstvo zahraničných vecí pripravilo v súvislosti s oslavami pádu komunizmu výstavu Cestou zamatovej revolúcie: Slovensko po roku 1989, ktorú inštalovali slovenské veľvyslanectvá, generálne konzuláty a slovenské inštitúty na viac ako 80 miestach po celom svete. November 1989 sa zaradil do série historických udalostí, ktoré bezprecedentným spôsobom pretvorili tvár Európy aj svetovej politiky. Myslí si to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Spolu s vymenovaním prvej nekomunistickej vlády v Poľsku, otvorením hraníc Maďarska s Rakúskom, pádom Berlínskeho múru a decembrovými dramatickými udalosťami v Rumunsku ukončil éru neslobody i rozdelenie Európy železnou oponou,“ zdôraznil Lajčák pri príležitosti 20. výročia pádu komunizmu. O význame 17. novembra pre Slovensko a strednú Európu chce minister hovoriť aj počas týždňa vo Washingtone a v New Yorku s americkými politickými elitami a krajanmi. Rezort zahraničia pripravil v súvislosti s oslavami výstavu Cestou zamatovej revolúcie: Slovensko po roku 1989, ktorú inštalovali slovenské veľvyslanectvá, generálne konzuláty a slovenské inštitúty na viac ako 80 miestach po celom svete. Na Slovensku zase MZV pri príležitosti výročia 17. novembra organizuje sériu diskusných podujatí so študentmi stredných a vysokých škôl. Podľa Lajčáka Nežná revolúcia odštartovala zmeny, ktoré viedli k vytvoreniu Slovenska a jeho začleneniu do najprestížnejších svetových zoskupení. Sedemnásty november nasmeroval SR na cestu do spoločenstva demokratických hodnôt a ľudských práv v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. „Z malého hráča s regionálnym dosahom sme sa stali súčasťou najprestížnejších svetových zoskupení a zodpovedným aktérom na medzinárodnej scéne,” tvrdí Lajčák. Minister prízvukuje, že už nie sme len príjemcami výhod členstva v EÚ a NATO, ale aktívne a konštruktívne v nich prispievame k plneniu spoločných cieľov. Z príjemcu pomoci sme sa stali jej poskytovateľom pre tých, ktorí sa dnes boria s podobnými problémami aké sme mali v minulosti my.