Európska komisia urobí podrobnú analýzu implementácie slovenského jazykového zákona a zhodnotí jeho fungovanie v praxi. Uviedol to komisár pre viacjazyčnosť Leonard Orban
v pléne Európskeho parlamentu (EP) vo vyhlásení v rámci debaty venovanej používaniu jazykov menšín žijúcich v členských krajinách Európskej únie. Komisár zdôraznil, že zákon má široké uplatnenie a momentálne nemožno zhodnotiť všetky jeho dopady a implementácie v praxi.
Pripomenul, že EK má v jazykovej oblasti pomerne obmedzené kompetencie, snaží sa však podporovať jazykovú rozmanitosť a robiť maximum na podporu všetkých jazykov, vrátane menšinových. Debata, ktorú iniciovala slovenská europoslankyňa Edit Bauer a jej maďarská kolegyňa Kinga Gál, a ktorá sa uskutočnila 24. novembra krátko pred polnocou, bola predovšetkým prestrelkou medzi slovenskými, maďarskými a rumunskými europoslancami maďarskej národnosti kritizujúcimi navzájom postavenie národnostných menšín v druhej krajine. „Hovorím v mene 500-tisícovej menšiny o jazykovom zákone, ktorý porušuje jej práva. Ako je možné niekoho potrestať za to, že používa materinský jazyk? Takýto zákon sa nedá uplatňovať,” vyhlásila Bauer poukazujúca na neprimeranosť pokút stanovených zákonom a na to, že Slovensko neprevzalo na seba povinnosti, ktoré preň vyplývajú z Charty základných práv. Podľa maďarského poslanca Zoltána Balczóa Slovensko deklaruje určité hodnoty, ale ich nedodržiava. Csaba Sógor konštatoval, že „Slovensko nie je síce jedinou, ale je najtypickejšou krajinou EÚ, kde dochádza k jazykovej genocíde”. László Tőkés označil slovenský jazykový zákon za „hanbu Slovenska” a v jeho súvislosti hovoril o budovaní nových múrov medzi národmi. „Hnevá nás, že existujú ľudia, ktorí sa vo svojej krajine nemôžu vyjadrovať vo svojom jazyku, a keď tak robia, sú za to trestaní,” uviedla Kinga Gál. „Zákon diskriminuje na etnickom základe a degraduje Maďarov na druhoradých občanov,” tvrdí Csaba Tabajdi.
Lajos Bokros, ktorý predniesol svoj príspevok v slovenčine, si myslí, že zákon má negatívny dopad na spolunažívanie Slovákov a Maďarov a upozorňuje, že do prípravy novely zákona neboli zapojení predstavitelia národnostných menšín. Slovensko je zrelá a sebavedomá krajina, ktorá nie je odkázaná na kultúrnu vojnu, myslí si Bokros, ktorý kritizoval okrem iného to, že na Slovensku sa nepoužívajú úradné tlačivá v maďarskej verzii a neexistujú preklady zákonov a právnych noriem do maďarčiny. Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová mu kontrovala otázkou, koľko zákonov v Maďarsku je preložených do slovenčiny. „Maďarskí priatelia nás v poslednom čase poučujú o tom, ako máme na Slovensku európsky riešiť používanie menšinových jazykov, len sa akosi pozabudli pozrieť na seba, ako u nich v Maďarsku obmedzujú menšinám používanie ich rodného jazyka,” vyhlásil Jaroslav Paška uvádzajúc ako príklad porovnanie vzdelávania detí v školách.
„V Maďarsku slovenské deti o slovenských školách nemôžu ani snívať. Maďarská vláda im vzdelávanie v ich rodnom jazyku na rozdiel od iných vlád v EÚ neumožňuje,” uviedol v pléne Paška. Maďarská administratíva podľa neho zdecimovala slovenskú menšinu v Maďarsku na jednu desatinu a aj niekdajší maďarský ombudsman pre národnostné menšiny priznal, že dochádza k totálnej asimilácii národnostných menšín. Na túto skutočnosť upozornil aj Sergej Kozlík, podľa ktorého je „Maďarsko krajina, ktorá takmer zlikvidovala menšiny a snaží sa hrubo zasahovať do kompetencií SR”. „Slovensko uplatňuje vysoký štandard vo vzťahu k národnostným menšinám a zároveň jeden z najmiernejších zákonov o štátnom jazyku v Európe. Napriek tomu je pod permanentným tlakom maďarskej reprezentácie, ktorá neváha používať klamstvá a výmysly, aby ovplyvnila európsku verejnú mienku. Sme toho svedkami takmer na každom plenárnom zasadaní EP od rozšírenia v roku 2004,” uviedol Kozlík. Tvrdenia svojich maďarských kolegov odmietol aj Boris Zala označujúci ich za „klamstvá a výplody urazeného maďarského nacionalizmu” a pripomínajúci, že slovenský jazykový zákon je v plnom súlade s medzinárodnými štandardmi, prispieva k odstráneniu diskriminácie menšín a podporuje ich plnú integráciu. Monika Flašíková-Beňová vyjadrila poľutovanie nad tým, že maďarskí europoslanci zneužívajú pôdu EP na prejavy nenávisti voči Slovensku a na opakované otváranie tejto témy a to aj napriek tomu, že v súčasnej ekonomickej kríze existuje veľa dôležitejších otázok, ktoré sa týkajú všetkých občanov EÚ bez ohľadu na ich národnosť. „Jazykový zákon, tak ako všetky témy, ktoré tu boli našimi maďarskými kolegami otvárané, nemá žiaden zlý dopad, ani zlý vplyv na predstaviteľov národnostných menšín. Práva národnostných menšín na Slovensku sú v plnom rozsahu chránené a vysoko nadštandardné,” zdôraznila Flašíková-Beňová. Monika Smolková konštatovala, že konkrétne problémy medzi ľuďmi nie sú a túto otázku „živia poprední politici niektorých strán pre svoje preferencie”. „Jazyky sú nanešťastie rukojemníkmi politických záujmov,” priznal aj komisár Orban.
Rakúsky europoslanec Hannes Swoboda pripustil, že slovenský jazykový zákon „nie je úplne optimálny, no neporušuje základné práva”. Treba pracovať na tom, aby sa odstránili nezrovnalosti súvisiace s jeho uplatňovaním s cieľom zlepšiť vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Pre dosiahnutie dobrého výsledku je potrebné použiť rozum a vyhnúť sa eskalácii konfliktov, „ktoré naozaj existujú len medzi politikmi a nie medzi občanmi”, dodal Swoboda.