Vicepremiér SR sa pri rozvíjaní vzťahov so zahraničnými Slovákmi zameriava najmä na podporu mladej generácie. Podľa Dušana Čaploviča by sa s týmito ľuďmi, ktorí sa v zahraničí vypracovali aj na významné pozície, mali udržiavať kontakty už od ich odchodu z vlasti. Nemá sa to realizovať násilnou formou, ale napríklad spojením zahraničných návštev predstaviteľov SR so stretnutiami so Slovákmi v zahraničí.
Objasnil, že v minulosti sa vzťahy so zahraničnými Slovákmi vzhľadom na problémy s demokraciou a totalitným zriadením pretrhli. Preto ich pred 20 rokmi bolo treba obnovovať, teraz by ich vicepremiér chcel ešte viac zintenzívniť. Poznamenal, že pokiaľ si uvedomia, že Slovensko sa zaujíma o ich problémy, tak nebude problém získať ich aj pre pozitívny lobing a realizáciu rôznych kontraktov pre svoju domovinu. Čaplovič preto za dôležitú považuje prácu jednotlivých veľvyslancov s touto komunitou. Finančná podpora by mala smerovať nielen do oblastí, kde žijú významné autonómne menšiny Slovákov z okolitých štátov, ale aj do Veľkej Británie a Írska, kde pôsobí množstvo zástupcov mladej generácie. Odhaduje sa, že v zahraničí žije v súčasnosti vo viac ako 50 krajinách asi 2,2 milióna osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Očakáva sa, že počet slovenských komunít vo svete bude narastať, a to najmä v európskych krajinách so silnejšou ekonomikou. Slovensko vníma zahraničných Slovákov ako spoločných duchovných nositeľov slovenskej štátnosti. Medzi najznámejšie osobnosti so slovenským pôvodom patrí zakladateľ výtvarného smeru pop-art Andy Warhol či herec Paul Newman. Zahraniční Slováci dosiahli aj významné úspechy v podobe vynálezu padáka (Štefan Banič) či vynájdenia rádiotelegrafie (Jozef Murgaš). Status národnostných menšín prislúcha v súčasnosti Slovákom žijúcim v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy (Česko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko). Nachádzajú sa tu prevažne menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami a vlastnou národnostnou inteligenciou. Komunity Slovákov existujú aj v západnej Európe a zámorí, ale už bez statusu menšiny. Tvoria ich potomkovia vysťahovalcov a emigrantov, u ktorých napriek tomu, že neovládajú materinský jazyk, pretrváva vzťah a hrdosť ku krajine svojich predkov. Naopak, Slovákov žijúcich v zahraničí so živými väzbami na domovinu predstavujú najmä príslušníci mladej a strednej generácie, absolventi slovenských stredných a vysokých škôl. Tí migrovali po roku 1989 predovšetkým do krajín západnej Európy, ale i do netradičných zámorských destinácií za prácou a štúdiom.
Peniaze zo Slovenska putovali na oblasť kultúrnej a jazykovej identity, vzdelávanie a vydavateľskú činnosť. Vydávanie publikácií a kníh totiž podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča „veľmi aktívne pôsobí pri formovaní identity Slovákov v zahraničí v jednotlivých štátoch“. V roku 2009 podporila slovenská vláda 463 projektov sumou viac ako 1 327 000 eur. „Sústredili sme sa najmä na našich Slovákov žijúcich v strednej Európe,“ povedal podpredseda vlády SR pre národnostné menšiny a ľudské práva Dušan Čaplovič. Ako pri hodnotení tohtoročnej práce jeho úradu vicepremiér dodal, isté zdroje išli aj do zámoria. Peniaze zo Slovenska putovali na oblasť kultúrnej a jazykovej identity, vzdelávanie a vydavateľskú činnosť. Vydávanie publikácií a kníh totiž podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča „veľmi aktívne pôsobí pri formovaní identity Slovákov v zahraničí v jednotlivých štátoch“.
D. Čaplovič šéfuje aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spolu s Ministerstvom školstva SR vyčlenil na podporu krajanov v zahraničí 200 tisíc eur na rekonštrukciu slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci v Srbsku. „Toto gymnázium je liahňou skvelých ľudí a mnohí potom študujú na vysokých školách na Slovensku a zapájajú sa do pozitívnej praxe v SR,“ zdôvodnil D. Čaplovič. Podľa neho takto vláda nadväzuje na projekty, ktoré boli nadštandardne financované aj v roku 2009. Medzi ne patrí slovenská škola a Slovenské kultúrne centrum v ukrajinskom Užhorode, Slovenský dom v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) a Slovenský dom v poľskej Jablonke. V Užhorode majú byť podľa D. Čaploviča onedlho otvorené obe inštitúcie. Projekt nového Slovenského domu v Mlynkoch - Strediska pilíšskych Slovákov však sprevádzajú problémy. Podpredseda slovenskej vlády si myslí, že je to spôsobené tým, že v Maďarsku sa na celú záležitosť okolo mlynského Slovenského domu pozerajú inak ako zo Slovenska. „Myslím, že posledná návšteva poslancov a europoslancov pomôže túto problematiku riešiť,“ povedal. V roku 2008 išlo na nové Stredisko pilíšskych Slovákov v najslovenskejšej obci Maďarska, v Mlynkoch z vládnych rezerv vyše 358 tisíc eur. Rovnakým dielom prispela na výstavbu aj maďarská vláda. Projekt však viazne pre komplikácie zapríčinené výmenou pozemku medzi Celoštátnou slovenskou samosprávou a obecnou samosprávou v Mlynkoch. Obec Mlynky má približne 2 300 obyvateľov, z čoho väčšinu tvoria Slováci.
Vláda SR v roku 2009 vydala 800 nových osvedčení zahraničného Slováka. Celkový počet osvedčení je viac ako 3 700, uviedol vicepremiér. „Je to veľmi dôležitý dokument, ktorý vytvára istú dvojdomovosť a vytvára podmienky pre život Slovákov žijúcich v zahraničí aj na území SR,“ vysvetlil D. Čaplovič. V zahraničí žijú podľa odhadov viac než dva milióny ľudí slovenského pôvodu.