Tretiu konferenciu inštitúcií menšinových samospráv usporiadala 20. januára Kancelária štátneho tajomníka zodpovedného za menšinovú a národnú politiku Úradu predsedu vlády. Na konferencii sa zúčastnili vedúci menšinových inštitúcií, zástupcovia rezortu kultúry, školstva a financií, ako aj predstavitelia celoštátnych menšinových samospráv.
Slovenskú komunitu zastupovala početná skupina vedúcich inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a vedenie nášho najvyššieho voleného zboru. Na konferencii sa hovorilo o význame inštitúcií v zachovávaní identity, o odbornom zázemí kultúrnych inštitúcií, o uplatňovaní rovnosti šancí v oblasti kultúry a využívaní priamych finančných zdrojov na menšinovú kultúru, o právnom zázemí kultúrnej autonómie menšín a o budúcnosti procesu zakladania inštitúcií. Paralelne s plenárnym rokovaním zasadala sekcia, ktorá analyzovala praktické otázky súvisiace s hospodárením.
Predchádzajúce dve konferencie na túto tému, ktoré sa uskutočnili v juhomaďarskom meste Baja, boli dvojdňové. Terajšie stretnutie sa vzhľadom na hospodársku krízu konalo jeden deň a to v Budapešti, v Bulharskom kultúrnom dome. Po otváracích slovách generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Eriky Némethovej sa ujal slova predseda Spolku Bulharov v Maďarsku, hostiteľ podujatia Tanev Dimiter. Kultúrny dom s hotelom a reštauráciou v IX. obvode je popri bulharskej pravoslávnej cirkevnej obci a škole (obe vznikli v polovici 10. rokov 20. storočia) jednou z troch báz života tunajšej bulharskej komunity, kde začiatkom 90. rokov prebiehali aj zasadnutia menšinového okrúhleho stola.
Na otvorení konferencie sa zúčastnil aj štátny tajomník Úradu predsedu vlády Ferenc Gémesi. Vo svojom prejave za jedno z najdôležitejších predsavzatí menšinovej politiky tohto vládneho cyklu označil posilnenie kultúrnej autonómie národností a ďalší rozvoj menšinových inštitúcií, ktoré sú jej podstatným prvkom. Od roku 2003, keď prvýkrát figurovali v štátnom rozpočte zdroje na menšinové inštitúcie, venoval štát na zakladanie, prevádzkovanie a preberanie inštitúcií takmer 1,6 miliardy forintov. Od roku 2007 sa aj napriek kríze zvyšovali finančné prostriedky na tento účel, vznikali nové inštitúcie a dnes sa ich počet z pôvodných 10 zvýšil takmer na 50. F. Gémesi označil menšinové zmiešané komisie za takmer natoľko dôležité, ako inštitúcie, o čom svedčí aj to, že za posledných približne 15 rokov sa zapojením materských krajín podarilo získať finančné prostriedky na dôležité projekty. Objavili sa aj príklady nového spôsobu financovania využívaním zdrojov Európskej únie, pričom ako príklad uviedol začiatok rekonštrukcie slovenskej školy v Békešskej Čabe.
Prvou prednášateľkou na plenárnom zasadnutí bola riaditeľka Výskumného ústavu Rumunov v Maďarsku Mária Berényiová. Témou jej prednášky bola úloha menšinových inštitúcií v zachovávaní identity minorít. Zvláštnosťou tejto inštitúcie je, že jej prevádzkovateľom nie je celoštátny rumunský volený zbor. V spojitosti s tým sa zmienila o negatívnych javoch nazývaných „etnobiznis“ alebo „biznis identity“. V prípade rumunskej komunity priviedli k tomu, že v mnohých rumunských samosprávach prevládajú členovia, ktorých pôvodná rumunská komunita v Maďarsku nepozná. V tejto súvislosti nadhodila otázku, či je správne, keď štát viaže podporu inštitúcií iba k celoštátnym samosprávam, pretože tu existujú pluralitné spoločenstvá. O skúsenostiach z prevádzkovania inštitúcií chorvátskej menšiny hovorila predsedníčka Spolku Chorvátov z Gradišťa v Maďarsku Mária Pilisitsová. Vo svojej prednáške upriamila pozornosť na pretrvávajúce problémy financovania tak celoštátnych, ako aj miestnych kultúrnych a školských inštitúcií, o ktoré zo strany komunity rastie nárok. Ako príklad uviedla školu v obci Hercegszántó, ktorú od roku 2000 prevádzkuje Celoštátna chorvátska samospráva. Odvtedy sa počet žiakov zvýšil na dvojnásobok.
Najväčší počet inštitúcií prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva. Jej predseda Ján Fuzik sa vo svojej prednáške zameral najmä na budúcnosť. Citoval bývalého predsedu menšinového úradu Antala Heizera, ktorý na prvej podobnej konferencii v roku 2006 povedal, že sa začal proces, ktorý nemožno vrátiť späť a ktorý kladie nevídanú zodpovednosť na celoštátne samosprávy. Podľa J. Fuzika túto zodpovednosť CSS zvládla, o čom svedčí aj to, že prevzaté školy sú populárne, kultúrne inštitúcie si vybudovali odborné kontakty s partnerskými inštitúciami na Slovensku, v divadle Vertigo vznikajú kvalitné predstavenia a všetky prevzaté inštitúcie sa podarilo zachovať. Odpoveď na otázku, nakoľko myslí štát vážne ich zachovanie a rozvoj, treba hľadať napr. aj vo svetle toho, že od začiatku pretrvávajú a v tomto roku vrcholia problémy vyplývajúce z faktu, že normatívna podpora pre školy nepostačuje na ich prevádzku. V tomto roku napr. v rozpočte jedinej školy sa v dôsledku znižovania odvodov ušetrí 7 miliónov, pričom zníženie normatívu vedie k zníženiu príjmov vo výške 38 miliónov, čo si okrem doterajších kompenzačných zdrojov z ministerstva školstva vyžaduje ďalšie. V prípade Ľudových novín, vydávanie ktorých zabezpečuje od 1. januára t. r. CSS, okrem administratívnych úloh musí samospráva financovať výrobné náklady z vlastných zdrojov, kým nepríde podpora z verejnej nadácie. Ďalším problémom je, že samosprávy po jednorazovej dotácii na vytvorenie úradu nedostávajú peniaze na jeho prevádzku, čo viedlo k tomu, že úrady sa dostali na hranicu pracovnej zaťaženosti. Inštitúcie pritom od svojho založenia stagnujú, čo nie je povzbudzujúce pre ich pracovníkov. Napriek tomu vznikla nadácia, Slovenské osvetové centrum sa rozšíri o ďalšie dve regionálne strediská, v Mlynkoch sa vďaka podpore vlád oboch štátov buduje nový Slovenský dom a v Békešskej Čabe bolo založené konzorcium na vydávanie učebníc. Pri hodnotení právneho zázemia J. Fuzik poukázal na to, že opäť prešli štyri roky bez akéhokoľvek úspechu v oblasti parlamentného zastúpenia menšín. Ombudsman a okrúhly stôl menšín predložili hotový návrh, parlamentné fórum menšín rozhodlo v tejto veci, ale parlament v decembri opäť odložil riešenie tejto otázky. Veľa problémov okolo volieb menšinových samospráv novela menšinového zákona nevyriešila. Systém ani naďalej nie je spravodlivý, veď elektorský systém, v ktorom je jedno, či za 5-člennou samosprávou stojí 30 alebo 1000 ľudí, taký ani nemôže byť. V tejto oblasti sa nepodarilo dosiahnuť zmeny ani napriek snahám ombudsmana a predstaviteľov menšín. Na záver predseda CSS vyslovil názor, že perspektívy inštitúcií nie sú najlepšie ani z hľadiska finančného, ani právneho.
Z pohľadu štátnej správy sa na nadhodené otázky zamerali riaditeľka odboru Ministerstva školstva a kultúry (MŠK) MR Anna Simonová a vedúca Oddelenia rovnosti šancí a kultúry MŠK Katalin Katonaová-Kállaiová. V ďalšom bloku odzneli informácie o odborných otázkach a predpisoch, vzťahujúcich sa na knižnice, osvetové strediská, verejné zbierky a umelecké inštitúcie. Užitočné a poučné praktické informácie, o ktoré sa podelili s prítomnými Dr. Elek Tóth, István Óváry, Dr. László Gábor Nagy a Zsófia Szakonyiová z kompetentných odborov MŠK, si zaslúžia osobitnú pozornosť, preto sa k ich prednáškam v blízkej budúcnosti vrátime. Zástupkyňa generálnej riaditeľky Odboru pre národné a etnické menšiny Emőke Zsáková-Asztalosová v súvislosti s kontrolou využívania dotácií poskytovaných pre inštitúcie celoštátnych samospráv a na transformovanie celoštátnych volených zborov na rozpočtové inštitúcie uviedla, že úrady plnia svoje úlohy celkovo v súlade so zákonom. Podľa zistenia kontroly inštitúcie majú dôležitú úlohu v živote každej komunity, finančné prostriedky využívajú korektne a účtovanie robia podľa predpisov. O zasadnutie sekcie prejavili prítomní veľkú pozornosť a v záujme bezproblémového fungovania otvorené otázky vyplývajúce z nových predpisov budú riešiť spoločne s predstaviteľmi Ministerstva financií MR.
O problémoch, ktoré spôsobujú menšinovým komunitám najväčšie ťažkosti, svedčili otázky účastníkov. Všetci poukazovali na permanentné znižovanie zdrojov, ktoré sú k dispozícii na podporu menšinovej kultúry, na nedoriešené financovanie národnostného školstva a zásobovania učebnicami, štatút a financovanie úradov celoštátnych samospráv a právne zázemie kultúrnych inštitúcií menšín.