Proces volieb zo zahraničia je zložitý. Voľby do Národnej rady SR sú jediné, v ktorých sa dá hlasovať aj zo zahraničia. Najbližšie sa konajú 12. júna. 50 dní pred voľbami musí Slovák zo zahraničia, ktorý sa chce zúčastniť na voľbách, zaslať formou listu žiadosť.
Žiadosť treba zaslať s kópiou dokladu do špeciálneho volebného obvodu v bratislavskej Petržalke, v prípade ak Slovák zo zahraničia nemá trvalý pobyt na Slovensku. Ak má trvalý pobyt na Slovensku, do miesta svojho trvalého pobytu. Na základe žiadosti sú mu doručené volebné lístky, ktoré musí v danej lehote pred voľbami odoslať späť. Žiadosť o voľbu poštou musí zaslať na adresu obecného úradu v mieste svojho trvalého pobytu tak, aby bola doručená najneskôr 50 dní predo dňom volieb, čiže do 23. apríla. Následne na to má táto obec zaslať žiadateľovi na adresu v cudzine obálku obsahujúcu hlasovacie lístky, obálku s odtlačkom úradnej pečiatky obce určenú na vloženie jedného hlasovacieho lístka, poučenie o spôsobe hlasovania a návratnú obálku s heslom „Voľba poštou”. Zásielku musí obec zaslať najneskôr 35 dní pred dňom volieb, teda najneskôr 8. mája. Rovnako sa môže do júnového hlasovania zapojiť aj občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenska a požiadal o zapísanie do osobitného zoznamu voličov. Žiadosť musí zaslať na adresu: Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Petržalka, organizačné oddelenie, Kutlíkova 17, Bratislava. Doručená musí byť najneskôr 50 dní pred dňom volieb, teda do 23. apríla. K žiadosti má volič priložiť čestné vyhlásenie, že nemá trvalý pobyt na území SR v slovenskom jazyku a fotokópiu časti platného cestovného dokladu SR s osobnými údajmi alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve SR. Mestská časť Bratislava-Petržalka na základe doručenej žiadosti so všetkými požadovanými náležitosťami dopíše voliča do osobitného zoznamu voličov. Na adresu uvedenú v písomnej žiadosti musí najneskôr 35 dní pred dňom volieb, čiže najneskôr 8. mája, zaslať žiadateľovi obálku obsahujúcu hlasovacie lístky, obálku s odtlačkom úradnej pečiatky mestskej časti Bratislava-Petržalka určenú na vloženie jedného hlasovacieho lístka, poučenie o spôsobe hlasovania a návratnú obálku s heslom „Voľba poštou”. „Základný problém spočíva v tom, že väčšina ľudí si na voľby nespomenie dva mesiace vopred, kedy je potrebné žiadosť poslať, aby to päťdesiat dní pred voľbami už bolo na Slovensku,” konštatoval pre TASR predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Všetky kroky sa realizujú poštovou cestou a súčasný proces odvolenia spoza hraníc je podľa neho extrémne zložitý. „Navyše pri novelizácii zákona, ktorá umožnila korešpondenčnú voľbu a bola v zásade pozitívna, prišlo k niekoľkým chybám,” konštatoval Skalský, pričom spresnil, že ak v minulosti pricestoval na Slovensko Slovák žijúci v zahraničí bez trvalého pobytu, mohol po registrácii voliť v ktoromkoľvek obvode na Slovensku. Po novelizácii zákona táto možnosť zanikla. V roku 2006 mnohí Slováci pricestovali zo zahraničia na Slovensko voliť, ale nebolo im to umožnené. „Prinajmenšom chceme, aby sa chyby ako táto odstránili, aby sa komfort voliča výrazne zvýšil, aby sa prístup systematizoval v smere umožňujúcom Slovákom žijúcim v zahraničí účasť na všetkých druhoch volieb. V dlhodobejšom horizonte chceme, aby bolo možné voliť prostredníctvom internetu, čo je aj požiadavka organizácie Európania vo svete,” vysvetlil. V zahraničí žije podľa oficiálnych údajov asi 2,2 milióna Slovákov. Určitá časť z nich má slovenské občianstvo a predstavuje skupinu s niekoľko stotisícovým voličský potenciálom. Podľa Skalského ide najmä o mladých ľudí, ktorí odišli do zahraničia v posledných rokoch, o Slovákov v komunitách v Česku, vo Veľkej Británii, v Írsku, v Spojených štátoch a podobne. Druhú skupinu tvoria Slováci s dvojitým občianstvom, ktorú reprezentuje pomerne veľká státisícová skupina v Česku, v Spojených štátoch a v menšom zastúpení v rôznych kútoch sveta. „Z moderných foriem komunikácie, ako sú blogy a diskusie na internete, je evidentné, že záujem o voľby na Slovensku existuje, aj keď nie v plnej šírke,” konštatoval Skalský, čo podľa neho ukázala aj nízka účasť na parlamentných voľbách v roku 2006, na ktorých sa mohli historicky prvýkrát zúčastniť aj Slováci žijúci v zahraničí. Vtedy sa podľa neho zbehlo niekoľko nepriaznivých okolností súčasne. „Propagácia tejto možnosti u krajanov bola nedostatočná, pretože išlo o predčasné parlamentné voľby, všetko sa dialo vo veľkom časovom strese a ďalším dôvodom bola aj značná zložitosť volieb,” spresnil Skalský s tým, že aj keď zo všetkých uvedených dôvodov nebola volebná účasť dobrá, na druhej strane nebola ani katastrofálna, ako sa uvádzalo v slovenskej tlači, keď došlo k nepresnej interpretácii volebnej účasti slovenskej komunity v zahraničí. Za nesystémové považuje Skalský riešenie, že Slováci žijúci v zahraničí môžu zatiaľ voliť len v parlamentných voľbách. Pokiaľ sa voľby považujú za atribút občianstva a nie atribút pobytu a pokiaľ existuje možnosť voliť aj zo zahraničia, nevidí dôvod, aby rovnaké argumenty neplatili aj pri prezidentských alebo iných typoch volieb. Skalský na tohtoročných parlamentných voľbách očakáva vyššiu účasť Slovákov žijúcich v zahraničí. „Budeme sa usilovať o ich širokú propagáciu masívnou kampaňou najmä prostredníctvom internetu, ale aj periodík našich členských organizácií, aby ľudia využili svoje volebné právo. Verím, že aj slovenská vláda bude túto možnosť v zahraničí inzerovať masívnejšie než v minulosti,” dodal. Skúsenosti s hlasovaním cez internet majú v rôznych typoch volieb obyvatelia Estónska, Francúzska, Holandska, Kanady, Švajčiarska, USA či Veľkej Británie. Prvou krajinou vo svete, ktorá umožnila všetkým občanom hlasovanie v parlamentných voľbách aj cez internet sa v roku 2007 stalo Estónsko, pričom si tento spôsob volieb vybrali asi 3 percentá voličov. Slovenská vláda po februárom zasadnutí deklarovala zámer, aby sa po tohtoročných voľbách vytvoril nový volebný kódex, ktorý naplní všetky požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí. „Takto sa zvýši nielen komfort Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj Slovákov žijúcich doma,” uzavrel Skalský.
Za štyri roky svojej existencie vydal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí celkovo 3707 osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, z ktorých 2667 bolo vydaných pre našich krajanov v Srbsku. „Vyšší počet osvedčení putoval aj na Ukrajinu či do Rumunska,” informovala TASR predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. Zároveň dodala, že osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí možno podľa zákona udeliť osobe, ktorá sa národným povedomím aktívne hlási k slovenskému národu a k hodnotám, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, slovenské kultúrne dedičstvo a tradície. „Národné povedomie sa preukazuje vyhlásením žiadateľa o výsledkoch jeho verejnej činnosti alebo písomným svedectvom krajanskej organizácie pôsobiacej v mieste jeho pobytu,” spresnila. Ak takáto organizácia v mieste pobytu nie je, postačuje písomné svedectvo aspoň dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí majú pobyt v tom istom štáte ako žiadateľ. Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá spĺňa tieto podmienky. „Žiadosť sa podáva na úrade alebo v zahraničí na zastupiteľskom úrade alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky v štáte pobytu žiadateľa,” informovala. Prívarová upozornila, že osvedčenie nemožno vydať osobe, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za čin, ktorý je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom a osobe, ktorá vykonáva činnosť poškodzujúcu záujmy Slovenskej republiky. Vydaným osvedčením jeho držiteľ nadobúda zo zákona prechodný pobyt v Slovenskej republike. Pritom mu úrad môže osvedčenie zrušiť len v prípade spáchania úmyselného trestného činu, alebo stráca platnosť, ak nadobudne v Slovenskej republike trvalý pobyt. Na základe evidovania sa na príslušnom oddelení cudzineckej polície držiteľ osvedčenia môže požiadať už po troch rokoch nepretržitého pobytu v Slovenskej republike o udelenie štátneho občianstva. Držiteľ osvedčenia sa tiež môže zamestnať v Slovenskej republike bez povolenia úradu práce. Novelizovaný zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí nadobudol účinnosť 1. januára 2006. V súlade s terminológiou obsiahnutou v ústave namiesto pojmu zahraničný Slovák zaviedol pojem Slovák žijúci v zahraničí. Slovákom žijúcim v zahraničí je každá osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo nie je občanom Slovenskej republiky, ale si uchováva národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.