Dejiskom tohoročného tábora citaristov Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) bola Slovenská základná škola v Sarvaši, kde sa v tom istom čase konal aj ďalší tábor ČOS, a síce remeselnícky, ktorý je súčasťou trojstrannej dohody o spoločných projektoch Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska.
V Sarvaši teda okrem slovenských detí z rôznych osád békešského regiónu boli aj slovenské deti z rumunského Nadlaku a vojvodinského Aradáča.
- Do tradičného citarového tábora ČOS aj tohto roku prišli početní záujemcovia, predovšetkým z radov detí a mládeže, ale aj niekoľkí príslušníci staršej generácie, - informovala nás vedúca citarového tábora, učiteľka spevu, spolupracovníčka Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe Ildika Očovská. - Prišli z Békešskej župy, a síce z Čabačudu, Čabasabadi, Čorváša, Gerendáša, Eleku, Irminčoku, Kétšoproňu, Poľného Berinčoka, Sarvaša a Telekgerendáša. V rôznych skupinách, ktoré boli vytvorené podľa stupňa znalosti hry na citare, sa účastníkom venovali takí odborníci, ako učiteľ hudby Ferenc Borsi, vedúci citarových kapiel v regióne Kálmán Juhász, Ján Galát, Emeše Hrušková Hajdúová, ale aj predstaviteľky mladšej generácie Kata Bernáthová a Renáta Stvoreczová, - dodala I. Očovská.
O odbornej náplni práce hudobníkov vedúca tábora uviedla, že tohto roku bolo ich zámerom predovšetkým naštudovanie hudobného sprievodu takých populárnych slovenských choreografií, ktoré má v repertoári veľká časť okolitých tanečných skupín. Niektoré z nich už väčšina účastníkov ovláda, ako napríklad Békešské tance. Počas týždňového pobytu v Sarvaši sa však venovali aj hudobnému sprievodu Maglódskych a Novohradských tancov, ako aj Tirpáckym, ktoré sú z odborného hľadiska najťažšie. Tohto roku mali v tábore aj harmonikára z Kétšoproňu, pána Pavla Križána, ktorý úspešne prezentoval hudobnú kultúru Slovákov v Maďarsku na medzinárodnej súťaži v interpretácii slovenských ľudových piesní a hudby s názvom Cez Nadlak je... Do spoločnej hudby účastníkov sa zapojila vedúca tábora hrou na husle.
Remeselnícky tábor sa po dvoch rokoch, keď bol usporiadaný vo Vojvodine, resp. v Rumunsku, opäť vrátil do Maďarska. Je to spoločná aktivita Slovákov z troch štátov. Pred troma rokmi sa konal v Békešskej Čabe v podobnej forme, a síce spolu s citaristami. Tohto roku sa ho zúčastnili okrem detí z Aradáča a Nadlaku aj ich rovesníci z Veľkého Bánhedešu. Šikovné ruky detí počas tvorivých dní v Sarvaši usmerňovali pedagogičky a znalkyne tradičnej ľudovej kultúry Erika Šindelová, Oľga Fodorová, Júlia Lázárová, Mária Sláviková Nyáriová a Anna Tóthová. Každý deň bol venovaný inému materiálu, resp. technike, takto sa zoznámili napr. s prípravou medovníkov, kraslíc, predmetov zo slamy, ale mohli si vyskúšať aj tkanie, alebo navliekanie korálikov.
Organizátori a dospelí pomocníci na čele s riaditeľkou DSK Annou Ištvánovou pripravili pre účastníkov popri práci aj rôzne zábavné programy a možnosti rekreácie. Citaristi sa po skúškach tiež mohli venovať osvojovaniu si rôznych techník tradičnej ľudovej kultúry, v čom im pomáhala Alžbeta Liptáková. Po večeroch sa milovníci slovenského folklóru venovali spoločnému nácviku piesní, ale mali napríklad aj futbalové zápasy. Tohto roku sa zdali byť najšikovnejšími chlapci z Aradáča. Na súťaži Kto čo vie? sa veľkej obľube tešili slovenské piesne a básne, pričom hlavnú cenu získali citaristi, ktorí sa tento krát prezentovali slovenskými ľudovými tancami. Účastníci sa pritom zoznámili aj s pamätihodnosťami hostiteľského mesta Sarvaša, boli na výlete loďou po Kereši a zaplávali si na miestnom kúpalisku. Vyvrcholením pobytu v Sarvaši bola výstava diel, vyhotovených v tábore, ako aj galaprogram citaristov.
