Festival Sziget znamená atraktívny a žánrovo veľmi pestrý program, veľa sprievodných podujatí a výbornú atmosféru. Účasť zahraničných návštevníkov bola rekordná. Až polovica držiteľov týždenných permanentiek prišla spoza hraníc Maďarska.
Sziget. Najväčší hudobný festival v strednej Európe tentokrát navštívilo toľko a toľko ľudí, (ne)lámali sa rôzne rekordy a vystúpili také hviezdy ako Iron Maiden, The Wailers, Papa Roach... Mohli by sme tu uviesť celý rad najrôznejších, z dennej tlače dobre známych informácií, ktoré ale vôbec nie sú dôležité, keď chcem opísať, ako som sa cítil, čo som videl, a najmä, čo pre mňa (18-ročného chalana z Mlynkov) znamenal tohoročný Festival Sziget.
Tradičný augustový Sziget sa pre mňa začal tzv. nultým dňom, Oslavou Hudby Reggae & Ska spojenou s 25. narodeninami, presnejšie jubilejným koncertom maďarskej skupiny Ladánybene 27. Starí otcovia maďarskej hudby reggae skutočne všetko urobili preto, aby sa postarali o dobrý začiatok tohto slávnostného dňa. Očividne zapôsobili nielen na svojich tradičných priaznivcov, ale aj na príslušníkov rôznych národov a aj vekových skupín. Samozrejme, nechýbali ani ich klasické hity typu Judge Day alebo Kell egy ház... Po koncerte britskej skupiny The Aggrolites nasledovala kapela Toots and The Maytals, ktorá už svojimi úvodnými piesňami Pressure Drop či Funky Kingston prehĺbili v nás skutočný „jamajský pocit“. Ľudia prakticky z celého sveta so širokým úsmevom poskakovali na svojské tempo ska-hudby. A kde sú ešte najväčšie hviezdy dňa?! Vrchol znamenal bezpochyby koncert legendárnej skupiny Boba Marleyho The Wailers. Kamaráti kráľa reggae hrali legendárne hity hlboko zo srdca a publikum Main Stage zaliali - ako Jamajčania hovoria - skutočnou pozitívnou vibráciou.
Prvý deň festivalu nás obdaroval pravým letným počasím. Pre mňa a pre mojich najbližších priateľov hlavnou atrakciou dňa bola španielska formácia Ska-P, a treba povedať, že nás nesklamala. Dostali sme presne to, čo sme očakávali: veľmi temperamentnú skapunkovú muziku a texty so silným ľavicovým politickým odkazom. Ak by nám to náhodou nestačilo, čakal nás ešte koncert slávnej, svetoznámej kapely Buena Vista Social Club. Rozoznela sa salsa priamo z Kuby a spolu s ňou spoločný tanec obrovského davu ľudí. Zrazu pocítim, že to milé neznáme dievča pri mne má svoje ruky v mojich. Chce tancovať. Prečo by nie? Neviem, ako sa volá, ani to, z akej krajiny prišla, ale tu, na Szigete, v druhom rade pred pódiom to všetko ani nie je dôležité.
V piatok som sa vybral na festival trochu skôr, takže stihol som skočiť aj na tzv. Občiansky ostrov, kde ma zaujal tréning amerického futbalu. Vyplnil som tu test o židovskej kultúre, no a v stane Fair Trade som ochutnal kolumbijskú kávu. Potom som sa už tešil na koncert Gentlemana na hlavnom pódiu. Nemecká hviezda zahrala tradičnú roots-reggae, pričom v textoch melodických piesní nechýbala ani silná sociálno-spoločenská kritika. Pódium svetovej hudby nás čakalo tiež s príjemným prekvapením: britská formácia Oi Va Voi, ktorá tradičné židovské, turecké a východoeurópske ľudové piesne vynikajúco mieša s modernou experimentálnou hudbou.
Sobota. Ťažko sa suverénne pochybovať na Szigete, jednoduchšie je dať sa uniesť prúdom davu. Po tradičnom koncerte maďarskej skupiny Tankcsapda vystúpi legendárna britská kapela Iron Maiden. Jej koncert znamenal pre mňa malé sklamanie. S Maidenem som pritom vlastne nemal nijaké problémy, ale ozvučenie bolo hanebné, lepšie by to zvládli technici hociktorej amatérskej kapely.
Návštevníkov tohoročného Festivalu Sziget každý deň čakalo 200 až 250 rôznych programov na 55 dejiskách. Celková plocha postavených koncertných stanov bola 30 000 m2, z ktorých najväčším bol stan A38-Wan2 s rozlohou 3300 m2, jeho súčiastky dovážalo na Starobudínsky ostrov 12 kamiónov. Na Festivale Sziget 2000 vystúpilo 400 hudobných skupín a DJ-ov, z toho 140 zahraničných, pochádzajúcich z 32 krajín sveta. Celkový počet návštevníkov: 382 tisíc (najviac v sobotu: 72 tisíc).
Dňom -1 bol pondelok, keď sa na ostrove konal veľkolepý rozlúčkový koncert známej maďarskej formácie Kispál és a Borz. Ďalší, nultý deň, bol venovaný spomienkovému koncertu Tamása Cseha, v rámci ktorého najvýznamnejší predstavitelia maďarskej hudobnej scény vzdali hold vlani zosnulému skvelému kultovému hudobníkovi. V ten istý deň hlavné pódium patrilo výborným predstaviteľom rôznych štýlov, najmä však oslavám hudby reggae.
Počas prvého oficiálneho dňa na hlavnom pódiu sa vystriedali také „trhákové“ skupiny ako punková legenda The Toy Dolls, španielska kapela Ska-P, švédska indie-rocková skupina The Hives a anglická formácia Madness.
Štvrtkový program začala rapová skupina z Berlína K.I.Z., ktorá hrala pesničky z albumu vo voľnom preklade Nemecký masaker rapu reťazovou pílou. Formácia sa pred piatimi rokmi dala do boja so xenofóbiou, rasovou a sexuálnou diskrimináciou a spoločenskými krivdami. Publikum s nemeckou prevahou neodradila ani veľká horúčava. The Young Punx sa dostali do spoločenského vedomia v roku 2007 so svojím šlágrom You've Got To. Nič nenechali na náhodu, keď svoje vystúpenie odštartovali klasikou od Prodigy Smack My Bitch Up v podaní podľa svojho vkusu. „I am Johnny Rotten and you are NOT!“ Aj takto dedikoval svoju knihu Public Image Ltd. Johnny Lydon alias Rotten, bývalý člen skupiny Sex Pistols. Laici, ktorí očakávali od tohto vystúpenia znaky Sex Pistolsu, sa možno sklamali. „Good luck, good future!“ - lúčil sa ujo Johnny, buržoa dôchodca v pásikavej kravate. Azda najočakávanejším vystupujúcim tohto dňa bola formácia Faithless. Pomerne skoro odznel hit God Is a DJ, ktorú nasledoval Insomnia. Už by sme očakávali, že záverečná katarzia sa neuskutoční, ale po aplause sa vrátili s Not Going Home z nového albumu. Svoj starostlivo zostavený repertoár uzavreli so skladbou We Come One.
Samí veľkí zabávači za sebou, každý z nich je hrdinom vo svojom žánri: ska, reggae, cool pop a rock z Marsu, to všetko na hlavnom pódiu v piatok 13. Ak by sme niekoho, kto má odpor k reggae chceli presvedčiť o opaku, navrhujeme vypočuť si zo súčasníkov Otta Tillmana, ktorý pod menom Gentleman s kapelou Evolutions predviedli najpútavejší reggea-ska koncert tohtoročného festivalu. Korn sa možno považuje za metal kapelu s najväčším efektom, ale Papa Roach je jej určite v pätách. Svoj koncert začali novšími skladbami, no publikum navyše rozbesnili staré hity. Mika dohnal svoj spred tromi rokmi zrušený koncert. Od začiatku navodil úžasnú atmosféru, ovládol pódium a každého presvedčil o svojom talente. Obrovský dav ľudí pred hlavným pódiom azda aj uveril, že dobytie Marsu by ľudstvu naozaj trval iba pol minúty, keby každý veril emocionálnej úprimnosti rockovej hudby. Ofenzíva progresívnej rockovej kapely 30 Seconds to Mars bola zo začiatku jemná, ale po skladbe This Is War nasledoval kozmický výbuch.
Boli sme sa pozrieť na ukážku nekaždodenného fitnessu, ktorá sa konala pri stane Magic Miror. Kto ho vynechal, môže ľutovať! Trénerka fitnessu Alma Pirner predvádzala so svojou skupinou krásnych dievčat zaujímavý tip telesného pohybu - tanec (skôr akrobatiku) okolo kovovej tyče. Už od pol piatej sa to hemžilo zvedavcami v blízkosti ich tanečného parketu. Osem štíhlych žien a jeden muž sa pripravovali na predstavenie. Bolo to fascinujúce a strhujúce so štipkou erotiky. Kto mal v sebe kúsok odvahy, mohol vyskúšať, aké je to ťažké a namáhavé robiť akrobatické kúsky okolo žrde a mať pritom úsmev na tvári. Najväčšími vystupujúcimi štvrtého dňa boli: Rupa & the April Fishes, Los De Abajo, Tankcsapda a Iron Maiden.
V sobotu sme mohli zažiť rockový deň na hlavnom pódiu. Ponuka bola pestrá, hlavnú rolu hrali Poliaci, Ukrajinci, Kanaďania a Briti. Death Valley Screamers si svoje vystúpenie zostavili z dobre známych elementov. Ich šlágre vrieskali všetci v publiku a vynašli skvelý spôsob, ako oživiť divákov pár minút po tretej hodine - treba medzi nich hodiť zopár cédečiek. Po nich nasledoval Danko Jones, ktorého rock sa definuje niekde medzi AC/DC a Therapy. Danko Jones je známy aj svojím elánom, s ktorým dokáže preskočiť od jednej pesničky k druhej. Svojím šarmom, sarkastickým humorom a dynamikou rozhýbal aj tých v posledných radoch. Skupina Billyho Talenta bol založená ešte v roku 1993 pod názvom Pezz. Jeho členovia sa zoznámili počas štúdia na gymnáziu a dlhé roky sa delia o radosť z hudby. Muse štýlovo začali svoje intergalaktické psychorodeo so skladbou Uprising, po ktorom Szigetom otriasli také klasiky, ako Supermassive Black Hole, Hysteria a United States Of Eurasia. Univerzálna hudobná správa vo forme ďalších skladieb sa dostala ku každému, kto bol aspoň trochu náchylný k hudobnej sfére Muse.
Je to dobrý nápad, len mu treba dať čas. Na festivale Sziget sa dalo platiť aj špeciálnou kartou, ktorá však nefungovala vždy tak, ako mala. Nápad je to skvelý. Nemáte pri sebe žiadne peniaze, ktoré by ste pri poskakovaní pod pódiom mohli stratiť. Treba si iba strážiť kartu, ktorú dostanete na krk. Tá sa totiž na festivale menila na peňaženku. Stačilo zájsť do stánku, kde ste si potrebnou hotovosťou doplnili kredit a mohli ste nakupovať veľmi jednoducho. Po objednávke piva, jedla alebo aj oblečenia stačilo priložiť kartu a mali ste zaplatené. Problém bol však v tom, že tieto karty neplatili úplne všade, a niekde ju neakceptovali vôbec. Ľahké je navyše aj zneužitie karty, keďže sa platí tak, že sa prikladá k terminálu a nezadáva sa žiaden PIN kód. Preto si nik na kartu nedával zbytočne vysokú sumu.
Tak ako chodia naši ochrancovia zákona už tradične hliadkovať na chorvátsky Jadran, jazdia policajti z Veľkej Británie a Holandska na maďarský Sziget. Nemajú to však za odmenu. Ochrancovia poriadku tak vypomáhajú maďarským hliadkam, ktoré dozerajú na poriadok a pokojnú atmosféru. A keďže sa na festivale každoročne ukáže niekoľko tisíc britských a holandských divákov, majú vždy veľa práce. Tento rok na šťastie nemuseli riešiť nič vážne a boli v podstate iba atrakciou. Ľudia sa s nimi odfotili, a tak boli chvíľu aj oni hviezdami festivalu.
Festival Sziget znamená atraktívny a žánrovo veľmi pestrý program, veľa sprievodných podujatí a výbornú atmosféru. Účasť zahraničných návštevníkov bola rekordná. Až polovica držiteľov týždenných permanentiek prišla spoza hraníc Maďarska. Najviac sme počuli francúzštinu, ale angličtina a nemčina sa stávajú bežným jazykom dorozumievania na festivale.
Organizátori na Starobudínskom ostrove aj v tomto roku vytvorili javisko, tzv. Hungarikum, na ktorom sa rozhodli predstaviť rôznorodosť krajiny. Divácky najpríťažlivejšia je asi téma žatvy a chleba. Početní záujemcovia sa tešili nielen kultúrnemu programu, ale aj prezentácii žatevných tradícií, či ochutnávke chlebových výrobkov podľa regiónov. Čakala na nich aj minivýstava senondrejského skanzenu a na mieste činu si mohli zakúpiť ľudovoumelecké predmety. Na tomto javisku mali možnosť vystúpiť aj folklórne skupiny národností žijúcich v Maďarsku, avšak organizátori v tomto roku nepozvali predstaviteľov všetkých minorít.
K Slovensku a Slovákom (ktorí sa tento rok nepredstavili ani na jednom z hudobných programov) sa viaže plnená oblátka, ktorá za ostatné roky dobýja maďarský trh. Sú to Horalky, s ktorými ste mohli pred festivalom vyhrať týždennú permanentku. Priamo na festivale, v stane s Horalkami, bola možnosť dať si ju vytetovať, zahrať si zaujímavé hry a ochutnať určite najlepšiu plnenú oblátku zo Serede.
Kapela Čankišou vystúpila ako jediný zástupca z Českej republiky na festivale, roztancovala publikum pod druhým najväčším pódiom venovaným svetovej hudbe. Čankišou do svojho repertoáru zaradili indické a indiánske melódie na mainstreamovom základe, čím vznikne psychedelická hudobná zmes, ktorá v podaní speváka Karla Heřmana ožila aj v Budapešti.
Na ostrove bolo veľa zaujímavých atrakcií, napríklad premietanie filmov, divadelné predstavenia, výstavy, rôzne športy (od vodného futbalu, cez lukostreľbu až po zápas v blate), karaoke, šach, bungee jumping, paintball, cirkus, diskotéky, diskusie na rôzne témy. No a občerstvenie. Samozrejme, že vás hlavne nadchne neopakovateľná, iba pre tento festival špecifická a jednoznačne neprekonateľná atmosféra slobody a mieru, ktorá sa nazýva „szigetská“ nálada.
Toto multikultúrne stretnutie obohacujú aj iné oblasti kultúry. V areáli fungovala knižnica, čitáreň, mladí umelci pripravili sochu z piesku, denne sa konali rôzne divadelné a tanečné predstavenia. My sme videli predstavenie tanečného spolku Pála Frenáka. Ich ponímanie rodovej odlišnosti bolo poučné a smerovalo skôr k metrosexualite, o čom sa môžeme presvedčiť aj v ozajstnom svete. Alebo na Szigete, kde dievčatá fajčili fajky, chlapci nosili sukne, ale zabávali sa výborne.
Úspešnú návštevnosť mal aj cirkus. Nechýbali však ani atrakcie ako lezecká stena či reštaurácia v oblakoch, kde za cenu jedného piva (ktoré ste vypili hore), ste sa mohli pozrieť na festival z vtáčej perspektívy a samozrejme mnoho malých stanov s DJ-mi. V radoch vysokoškolskej mládeže bol za posledné roky veľmi obľúbený stan Táncdalfesztivál, kde sa predstavili so svojimi šlágrami známe kultové maďarské hudobné osobnosti, ako napríklad György Korda, či niekdajšia tínedžerská hviezda Szandi. V tomto roku ich „preorientovali“ na otvorené pódium, kde nebolo najlepšie ozvučenie a okolo ktorého sa zmestilo oveľa menej ľudí, ako do stanu.
S ozvučením mali problémy aj na najväčšom koncertnom pódiu počas koncertu skupiny Iron Maiden, jedného z ťahákov festivalu.
Tohoročný festival Sziget s rozpočtom 2,8 miliardy forintov, „má určite vyšší zisk ako 100 miliónov forintov minulý rok,” povedal šéf manažmentu Károly Gerendai pre noviny 168 óra. Avšak do rozpočtu treba ešte zarátať odvoz odpadu, ktorý sa za týždeň nazbieral. Kde sú už staré dobré časy, keď umelohmotné poháre zbierali a bola možnosť s nimi vyhrať ďalší pohár piva? Hoci sú pripravené koše na selektívny zber, žiaľ, ten už nie je taký úspešný, ako pred rokmi. Podľa odhadov „smetiarov“ počas festivalu pozbierali 4-5 kubických metrov odpadkov. A to napriek tomu, že cez deň prechádzali po areáli mladí ľudia vyzbrojení umelohmotnými vrecami a zbierali odpadky. Za dvoj-trojhodinovú robotu sa mohli zdržať na festivale deň. Organizátori - samozrejme - z roka na rok chcú prekonávať rekordy z predošlých rokov, pokiaľ ide o počet sprievodných podujatí a koncertov, ale aj návštevníkov. Ostrov lodeníc má však svoju obmedzenú kapacitu, ktorú musia organizátori akceptovať, v opačnom prípade zábava nebude, nanajvýš tlačenica. Týmto organizátori možno sledujú už nový cieľ: chcú totiž usporiadať ďalšie podobné festivaly, ale na chorvátskom pobreží. To, či im to vyjde, sa dozvieme až o rok. Ako aj to, či chcú zo Szigetu urobiť propagačnú promenádu, kde vám na každom kroku ponúkajú niečo na vyskúšanie zdarma, alebo skoro zadarmo: čipsy, pitie, mobilné služby.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.....................................................................................................................................