Po niekoľkoročnej prestávke Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) túto jeseň opäť usporiadala futbalový turnaj o Dolnozemský pohár. Stretnutie prvýkrát zorganizovali začiatkom deväťdesiatych rokov aktivisti z radov čabianskej slovenskej mládeže.
Ich mužstvo nazvané Čabianski orli viackrát turnaj vyhralo a napriek uplynulým rokom sa do zápolenia zapojilo aj teraz, pričom veľmi úspešne. Športovcov a fanúšikov v mene organizátorov pozdravil predseda OSMM Ondrej Kiszely. Konštatoval, že do súťaže sa prihlásilo osem mužstiev. Okrem spomínaných Čabianskych orlov aj družstvá čabianskeho slovenského gymnázia, slovenských osád Kondoroš, Slovenský Komlóš a Veľký Bánhedeš, ba aj z bakonskej Černe. Tohto roku sa prvýkrát zapojili do turnaja aj mladí predstavitelia Arméncov v Maďarsku a Nemcov z dediny Ófalu pri Pécsi. Mužstvám prišiel fandiť aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. Člen Menšinového výboru Maďarského futbalového zväzu a Valného zhromaždenia CSS Zoltán Szabó sa na ihrisku objavil vo farbách mužstva bakonských Slovákov. Turnaj prebiehal v príjemnej atmosfére a žičilo mu aj počasie. Zápasy viedli čabianski rozhodcovia Michal Sztrunga a Zsolt Tulkán. Tohto roku putovný pohár získali Kondorošania, strieborným medailám sa tešili Čabianski orli, kým bronzové si odniesli Komlóšania. Po odovzdaní cien predseda zoskupenia mladých Slovákov vyslovil nádej, že v organizovaní turnaja, ktorý mobilizuje športovcov z rôznych regiónov Maďarska, budú pokračovať aj v budúcnosti.
- Samozrejme, pamätám si začiatky organizovania turnaja, bol som jedným z iniciátorov a organizátorov, - uviedol na našu otázku, aké má spomienky na zlaté časy športového života v OSMM, čabiansky Slovák, pedagóg Atila Krett.
- Ako predstavitelia Priateľského kruhu čabianskej slovenskej mládeže sme sa zúčastnili na Svetovom stretnutí slovenskej mládeže v Martine, kde sme stretli aj členov OSMM. Väčšinou sme sa už poznali, či už zo stredoškolských rokov, ako absolventi dvoch slovenských gymnázií v Maďarsku, alebo z rokov vysokoškolských štúdií, hlavne zo Segedína, alebo z Bratislavy. Uťahovali sme si zo seba v štýle: ....Vy tam v horách neviete ani toto, ani hento... A vy tam na nížine nepoznáte toto... atď. Súťaž o dolnozemský pohár sme prvýkrát zorganizovali v podstate preto, aby sme vyvrátili poznámky, že vraj nevieme hrať futbal...
Organizovania prvého stretnutia sme sa ujali s osvetárom Júliusom Tőkésom, ktorý vtedy pracoval v Spoločenských domoch na Békešskej ceste. Dejiskom bola škola na Irányiho ulici, kde ja dodnes pracujem. Žiaľ, v prvom roku som nebol členom samotného mužstva, mal som práve zlomenú ruku... Bola to naša prvá väčšia celoštátna aktivita. Osvedčila sa. Turnaj bol dlhé roky príležitosťou na stretávanie sa slovenskej mládeže z rôznych kútov Maďarska. Dokonca roky mal medzinárodný ráz, chodievali k nám futbalisti z Nadlaku, Topoľčian, Prahy. Keďže naše mužstvo, Čabianski orli, vyhralo turnaj viackrát, po treťom víťazstve sme dostali pohár, ktorý už nebol putovný, ale dodnes zdobí moju vitrínu... Práve sme sa rozprávali o tom, že na budúci rok by sme mohli spraviť v rámci turnaja O dolnozemský pohár aj turnaj seniorov. Radi by sme si opäť zahrali futbal s našimi priateľmi napríklad z Pilíša, alebo z Nadlaku, - zaspomínal si medzi dvoma zápasmi A. Krett.
Pri obnovení populárnej aktivity pomohli Organizácii slovenskej mládeže v Maďarsku Celoštátna slovenská samospráva, slovenská škola v Békešskej Čabe a Dom slovenskej kultúry. O chutný kotlíkový perkelt sa postaral tím slovenskej samosprávy a Regionálneho kultúrneho strediska v Slovenskom Komlóši a medaily pre prvé tri mužstvá zabezpečila Slovenská samospráva v Černi.
