Z iniciatívy Mládežníckeho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy a Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku sa začína akési prebúdzanie našej mládeže. Ich prvou tohtoročnou akciou bolo stretnutie slovenskej mládeže v Šámšonháze, o ktorom nás informuje člen OSMM Dušan Kunovac, a o týždeň stretnutie v klubovej miestnosti Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti.
Mohli by sme si myslieť, že v takejto treskúcej zime sa nikomu nechce vystrčiť nos z domu. Možno je to pravda, ale existujú výnimky. Naša mládež je čoraz aktívnejšia a občas nás dokáže prekvapiť. V dňoch 17. až 19. februára sa uskutočnilo Stretnutie slovenskej mládeže v Maďarsku v Šámšonháze. Bolo pre nás veľkou záhadou, čo nás tu čaká, totiž väčšina z nás doteraz len počula o tejto dedinke učupenej na úpätí Matry. Zišli sme sa z rôznych častí krajiny, z Černe, z Békešskej Čaby, ba dokonca aj zo Slovenska, z Nitry. Prišli sme vo večerných hodinách a domáci nás privítali kotlíkovým gulášom.
Druhý deň sme spolu s miestnou mládežou navštívili Lučenec, kde nám riaditeľka Domu Matice slovenskej Alena Rezková predstavila dočasnú expozíciu Čipky zlatej a bola našou sprievodkyňou aj v Novohradskom múzeu, kde sme videli výstavu Hmyz trópov, ktorá je ukážkou časti súkromnej zbierky Michala Zachara. Prešli sme do Poltára, kde na hlavnom námestí zohrievaní dobrým vareným vínom sme si mohli pozrieť pochovanie basy v predvedení miestnych folklórnikov, ktorí hovorili takým krásnym stredoslovenským nárečím, aké si priniesli naši predkovia na Dolnú zem. Ani stadiaľto sme neodišli s prázdnym žalúdkom, primátor mesta Poltár Pavel Gavalec nás pohostil zabíjačkovými špecialitami.
Zábava pokračovala, večer nás čakal fašiangový ples v Šámšonháze, kde bola celá dedina a kde sme mali príležitosť porozprávať sa s miestnymi Slovákmi v našej materinskej reči. V nedeľu sme si pozreli slovenské kuchynské múzeum, evanjelický kostol a prírodný geologický útvar na začiatku dediny s vrstvami z rôznych historických období, ktorý sa zachoval v bývalom kameňolome. S potešením konštatujem, že toto stretnutie bolo mimoriadne úspešné, lebo OSMM, ktorej predsedom je Ondrej Kiseľ z Békešskej Čaby, si našla nových angažovaných spojencov v osobe Šámšončanov.
Neubehol ani týždeň a predstavitelia našej mládeže sa zišli v Budapešti, aby vyhodnotili predchádzajúce stretnutie a načrtli možnosti ďalšej činnosti a spolupráce. Ich hostiteľka, farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá je zároveň putujúcou farárkou CSS, ponúkla mládeži možnosť schádzať sa v priestoroch cirkevného zboru aj častejšie a nielen sporadicky. Ako povedala, treba pomáhať mladým, lebo oni sú zárukou budúcnosti. Po spoločnej modlitbe slovo prevzal predseda výboru Zoltán Szabó, ktorý aj ako presbyter slovenského evanjelického zboru sa poďakoval za možnosť uskutočnenia stretnutia a načrtol program rokovania.
Ako pre Ľudové noviny uviedol predseda OSMM O. Kiseľ, zdá sa mu, že teraz dozrela dvojročná práca, na ktorú sa podujal po jeho zvolení za predsedu: z lokálnej organizácie, ktorou sa náš mládežnícky spolok postupne stal, opäť vzniká zoskupenie s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho najdôležitejším cieľom je aktivizovať slovenskú mládež, aby sa uvedomelo hlásila k slovenskej identite. Za účinný spôsob považuje vydanie komiksu o sťahovaní Slovákov na územie dnešného Maďarska. „Naším cieľom je novou formou priblížiť slovenskej mládeži príchod našich predkov. Nie suchou odbornou literatúrou, ale formou komiksu, ktorý je obľúbeným čítaním mladých. V publikácii by sme chceli klásť dôraz na humor a zrozumiteľnosť. Autorom obrázkov by mal byť grafik Gregor Bača z Luciny, ktorého grafiky a karikatúry môžu poznať aj čitatelia Ľudových novín. Súčasný človek nemá čas na dlhé čítanie, kratšie texty si prebehne počas cesty,“ povedal predseda OSMM a člen Mládežníckeho výboru CSS.
O stretnutí v Šámšonháze, ktoré podporilo aj Regionálne stredisko SOC v Lucine, prezradil, že boli príjemne prekvapení, ako dobre ovládajú miestni mladí šámšonházske nárečie a slovenské výrazy. Podobné stretnutia plánujú usporiadať dvakrát ročne. Najbližšie pred Dňom Slovákov v Maďarsku v Jášči, ako nultý deň celoštátneho podujatia. Takto by vlastne mohli mladí zabývať dejisko osláv. Na záver nášho rozhovoru dodal, že sú otvorení na všetko a pre všetkých, bez ohľadu na to, či ide o jedincov, alebo organizácie.
Po našom rozhovore sme sa vrátili do klubovej miestnosti slovenského evanjelického zboru, kde naši mládežníci našli najlepší spôsob zábavy: šport. V miestnosti sa totiž nachádza pingpongový stôl s potrebným príslušenstvom, ktorý hneď vyskúšali. Keďže počas športu sa aj dobre rozpráva (aspoň v prestávke medzi dvoma zápasmi), ostali do neskorého večera a rozlúčili sa so sľubom, že sa zídu 2. apríla o 17.30 hod. Na toto stretnutie pozývajú každého, kto má záujem o Slovákov a slovenskú reč.
Eva Patayová Fábiánová