Už niekoľko dní sneží a mrzne. Zima preniká do každej bunky. Ešteže je piatok poobede a my sa tešíme, ako opustíme školu a oddáme sa predvíkendovému ničnerobeniu... No nie je piatok ako piatok. V dnešný deň nám telom okrem mrazu prebehne i dávka vzrušenia.

Škola vypustila svojich denných návštevníkov, no ruch neutícha. Vracajú sa naši maturanti i so svojimi najbližšími. Chlad prekonáva teplo dotykov. Nastal deň, keď si ruku podá detstvo s dospelosťou a vo dverách sa zrazí minulosť s budúcnosťou. Deň, keď všetci pochopíme, že čas nezastavíme. Asi najintenzívnejšie si to uvedomujú rodičia, pozerajúci do tvárí svojich temer dospelých detí. Tie vstupujú do slávnostne vyzdobenej siene spolu s triednou učiteľkou Ildikou Kissovou Szabóovou, sadajú si do predných radov a ponoria sa do spomienok. Prišli sa s nimi rozlúčiť i o rok mladší spolužiaci, ktorí ich vďaka modernej technike vrátili o pár rokov späť a vďaka zázračným vešteckým schopnostiam odkryli tajomstvá ich budúcnosti. Dnešný deň vrcholí, kostýmy maturantov zdobia bordové stužky a v ušiach znejú slová pani riaditeľky Edity Pečeňovej:

- Vážení rodičia, hostia, priatelia, kolegovia, milí naši maturanti!

Dnešný deň je krátkou zastávkou na pomaly sa končiacej ceste vášho stredoškolského štúdia. Toto je ten okamih, keď sa súčasne zamýšľame nad minulosťou aj budúcnosťou. Odkiaľ sme prišli? Kto sme? Kam smerujeme? Dnes nás všetkých pravdepodobne najviac zamestnáva otázka: Ako ďalej?

Milí maturanti!

My, vaši učitelia a rodičia, by sme radi povedali, že všetko bude v poriadku, že vás čaká hladká cesta, stačí sa len usilovne učiť a váš život budú vypĺňať iba samé radosti. Ak by sme to povedali, aj vy by ste určite pochopili, že sú to skôr iba naše želania, lebo skutočnosť býva oveľa komplikovanejšia. Ľahký a bezproblémový život vám nevieme sľúbiť. Čo vám však vieme dať, to je viera. Viera v to, že sa vypláca učiť a poctivo žiť, lebo veríme, že príde ten čas, keď tieto večne platné ľudské hodnoty opäť nadobudnú v našom živote zaslúžené miesto, a tak sa náš život stane znesiteľnejší a snáď aj krajší.

Dnešný deň patrí vám. Roky na vašej farebnej stužke pripomínajú čas, ktorý ste strávili na gymnáziu. Uplynulé štyri roky vám priniesli veľa pekných zážitkov. Vyhrali ste súťaže, mali pekné výlety, naučili ste sa veľa nového a niektorí ste stretli aj svoju prvú lásku. Je pravdepodobné, že ste mali aj ťažké chvíle, ale nezabúdajte, že ste súčasťou kolektívu, ktorý sa o vás stará a ochraňuje vás.

Stužky sú symbolom dospelosti, noste ich hrdo a buďte pyšní, že ste žiakmi čabianskeho slovenského gymnázia.

Milí maturanti!

Čakajú vás tri ťažké mesiace. Snáď najťažšie počas celého gymnaziálneho štúdia. Budete musieť pozbierať všetky sily, aby ste zvládli náročné úlohy. Často sa vám bude zdať, že sme na vás prísni, že od vás chceme veľa, že úlohy, ktoré vám dávame, sú nad vaše sily. No verte, všetko robíme pre vás. A deje sa tak preto, aby ste pred maturitnou komisiou, na prijímacích skúškach i v budúcom zamestnaní dokázali, že vďaka svojim vedomostiam a ľudským kvalitám obhájite svoje miesto v živote. Naši učitelia vám ponúkajú pomoc.

Nitky, ktoré vás viažu ku škole, k spolužiakom a učiteľom sa pomaly pretrhnú. Prichádza čas, aby ste sa postavili na vlastné nohy! Napriek tomu, že dnes máte sviatok, chcem vás poprosiť, aby ste nezabudli na svojich rodičov. Vážte si tie nesmierne obete, ktoré priniesli, aby ste mohli v pokoji študovať, zmaturovať a pokračovať ďalej v štúdiu.

K tvrdej práci, ktorá vás v najbližších troch mesiacoch čaká, ako aj do ďalšieho života vám v mene svojom i v mene učiteľského kolektívu prajem veľa zdravia, vytrvalosti a úspechov.

Zuzana Benková