Dabaš-Šára leží 50 km južne od Budapešti, je súčasťou mesta Dabaš, ktoré tvoria štyri kedysi samostatné osady: Šára, Gyón, Dolný Dabaš a Horný Dabaš.
Okolie obce Šára bolo obývané už pred tatárskymi vpádmi, počas ktorých však bolo vyplienené. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1264. Plynulý rozvoj osady prerušil príchod Turkov. Po ich odchode majiteľ tohto kraja generál Krištof Vorster v roku 1696 pozval na vyľudnené územie slovenských kolonistov. Po Rákócziho povstaní sa dedina opäť vyľudnila a do roku 1708 nefigurovala v súpisoch. V roku 1712 generál Vorster začal opäť znovuosídľovať územie. Noví osadníci pochádzali zo slovenských katolíckych rodín, ich potomkovia tu žijú dodnes. Osídľovanie prebiehalo vo viacerých fázach, takže kolonisti prichádzali z rôznych oblastí. Podľa priezvisk možno usúdiť, že to bolo z juhu a zo západu dnešného Slovenska, ale aj zo Sliezska. Šáranskí slovenskí katolíci si hneď po príchode postavili kostol a cirkevnú školu, aby mohli pestovať svoju vieru a materinský jazyk. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol vybudovaný s jednou vežou v r. 1753-1757. Postavili ho na mieste kaplnky v neskorobarokovom štýle. Vysviacka sa uskutočnila v roku 1759, interiér dokončili roku 1786. Kazateľnica pochádza z vacovského kostola piaristov. Kalváriu postavili roku 1808. Kostol je umeleckou pamiatkou. Viera je popri zachovávaní ľudových tradícií a slovenského jazyka najdôležitejším prvkom každodenného života Šáranov.
V dnešných troch mestských častiach (Dabaš, Gyón a Šára) pôsobia tri základné školy, ktoré prevádzkuje mestská samospráva, a v Šáre je aj rímskokatolícka základná škola. V meste sú detské jasle, tri materské školy, základná umelecká škola, dve stredné a jedna odborná škola. Najdôležitejšími kultúrnymi inštitúciami mesta sú Osvetové stredisko L. Kossutha, kúria Móricza Halásza v Gyóne, Oblastný dom a Dom závinov v Šáre.
V Šáre už dlhé roky pôsobia dve škôlky, ktoré tvoria jednu inštitúciu. Obe nám predstavila ich vedúca Helena Mrázová Černáková:
- Naša národnostná materská škola sídli v dvoch budovách. Kedysi sme mali jednu veľmi starú budovu, ktorú v roku 1998 zbúrali a namiesto nej v tom istom roku postavili novú. V tejto modernejšej budove neďaleko Domu závinov pôsobí Materská škola Dúha. Druhá budova je od nej vzdialená asi poldruha kilometra, nachádza sa na hlavnej ulici, vedúcej do Dabašu. Je to škôlka Slnečný lúč, ktorá pôsobí od roku 1976. Momentálne máme 159 detí, ktoré sú zaradené do siedmich skupín. Škôlka Slnečný lúč má štyri a Dúha tri skupiny. Vo veľkých skupinách je 48 detí. Sme slovenskou národnostnou škôlkou. Zachovávanie slovenských ľudových zvykov a úcta k materinskému jazyku našich predkov zohráva u nás mimoriadne dôležitú úlohu. Odráža sa to aj v našom ročnom pláne práce a v odbornom programe inštitúcie nazvanom „Kompas“, ktorý je výsledkom takmer dvojročnej práce pedagogického zboru. S poľutovaním musím konštatovať, že dva a pol-, trojročné deti, ktoré k nám prichádzajú, nie sú zo slovenského prostredia. Žiaľ, asimilácia je natoľko silná, že mnohé z nich v škôlke počujú slovenské slovo prvýkrát v živote. Napriek tomu rodičia si nárokujú slovenskú výučbu, čo je pre nás veľmi potešiteľné. V čase zápisu každého informujeme o tom, že popri maďarskej výchove u nás prebiehajú rozvojové zamestnania aj v slovenskom jazyku. To znamená, že jazyk si deti osvojujú aj prostredníctvom národnostných zvykov. Zatiaľ sa ani jeden rodič nesťažoval na náš odborný program. Stáva sa, že k nám zapíšu dieťa z inej mestskej časti len preto, lebo rodič má slovenské korene, - informovala nás pani riaditeľka.
Ako povedala, deti dostanú silné základy zo slovenčiny, čo potom zužitkujú v základných školách Ferenca Rákócziho II. alebo v Katolíckej škole svätého Jána, kde tiež prebieha výučba slovenčiny. - Základy slovenského jazyka si deti osvoja prostredníctvom riekaniek, básničiek, pesničiek a rozprávok. Hovoríme s nimi nielen po maďarsky, ale aj po slovensky, a to po celý deň. Zachovávanie tradícií je organickou súčasťou našej každodennej výchovnej práce. Našim deťom nielen rozprávame o zvykoch, ale im ich občas aj predvedieme pomocou rekvizít, ktoré máme v každej miestnosti. Motivuje nás cieľ obohatiť deti o cenné poznatky zo života ich predkov, aby mohli byť hrdé na svoje korene. V dvoch škôlkach pracuje 15 učiteliek, trinásť z nich má slovenské vzdelanie, ony tvoria tzv. pracovnú skupinu slovenčinárov. Väčšina z nás absolvovala bývalú Strednú odbornú školu pedagogickú J. Bema v Budapešti. Učiteľky so slovenským vysokoškolským diplomom ukončili väčšinou sarvašskú vysokú školu. Len tie pedagogičky nie sú zo Šáre, ktoré neovládajú slovenčinu. Ostatné sme sa tu narodili, tu sme vychodili slovenskú základnú školu a tu žijeme. Ja osobne pôsobím v škole už tridsať rokov. Hneď po absolvovaní vysokej školy v roku 1980 som sa vrátila do rodného mesta a odvtedy tu pracujem. Na čele inštitúcie som od roku 2003, - povedala Helena Mrázová Černáková. Počas uplynulých deväť rokov pani riaditeľka prilákala do inštitúcie niekoľko slovenčinárok, ktoré už roky pracovali v iných materských školách a o ktorých vedela, že im leží na srdci šáranská slovenská kultúra a jazyk. - Predtým sa v každej skupine venovali deťom dve učiteľky, z ktorých len jedna mala slovenské vzdelanie. Dnes len v dvoch skupinách pracujú také pedagogičky, ktoré vedia len po maďarsky. V ostatných piatich vekových skupinách zamestnania prebiehajú paralelne v dvoch jazykoch. Z jedenástich technických zamestnancov ovládajú slovenčinu ôsmi. Učiteľky pri svojej práci úspešne využívajú aj pomocné zošity Slovenského pedagogického metodického centra (SPMC) Celoštátnej slovenskej samosprávy, ale aj my sme si vytvorili podobné, napr. odbornú príručku vyučovania slovenských výrazov, slovných spojení a viet. V rámci zamestnaní telesnej výchovy, spevu a ďalších používame vlastné príručky, do ktorých sme si zapísali modelové vety. Tie potom sústavne používame na zamestnaniach. Sme v podstate v „každodennom“ styku so SPMC, pravidelne sa zúčastňujeme na jeho podujatiach. Boli sme účastníkmi metodických dní v Sarvaši, v Békešskej Čabe, v Slovenskom Komlóši, ale aj v Santove, - povedala.
Ako sme sa od Heleny Mrázovej Černákovej dozvedeli, materské školy sú organicky napojené na kultúrny život mesta. Majú dobré kontakty s miestnym speváckym zborom Rozmarín, s ktorým deti občas aj spoločne vystupujú napr. na oberačkových slávnostiach. Vtedy sú dvere Materskej školy Slnečný lúč otvorené pre všetkých záujemcov. Deti si oblečú miestny ľudový kroj, rodičia prichystajú domáce zákusky, víno a nealkoholické nápoje, ktorými núkajú účastníkov oberačkových slávností. Potom sa uskutoční krátky kultúrny program škôlkarov. Detičky vystúpili aj v programe Chodenie s betlehemom, ktorý predviedli v miestnom kostole. Na Vianoce deti zvyčajne ozdobia stromček v miestnom dedinskom múzeu, a to klasickými ozdobami. Nechýbali ani pri vítaní jari, keď s naširoko otvorenými očkami sledovali, ako členovia speváckeho zboru Rozmarín a tanečnej skupiny Borovenka pália Kyselicu. Pred Veľkou nocou sa stretávajú v Oblastnom dome, kde pomocou svojich učiteliek zdobia vajíčka, zúčastňujú sa na tzv. Ulici štrúdlí atď. Materské školy majú vlastné detské ľudové kroje, ktoré si deti s veľkou radosťou obliekajú. Vystupujú v nich nielen na mestských podujatiach, ale aj na rozlúčkovej slávnosti, na slávnostnom ukončení školského roka a na žiadosť rodičov sú v nich vyfotené na tablách.
O tom, že šáranské učiteľky a ich zverenci sú naozaj šikovní, sa môžu záujemcovia presvedčiť 27. apríla, keď sa v Materskej škole Dúha uskutoční Metodický deň SPMC. Pomocou detí strednej skupiny budú demonštrovať nielen úspešnú spoluprácu, ale aj znalosť slovenského jazyka.
Andrea Szabová Mataiszová