Posledný júnový týždeň chodievajú žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši na Slovensko do Vysokých Tatier.
Tohto roku sa na cestu vydalo 24 dievčat a 21 chlapcov a učiteľky Zlatica Lišková, Ildika Strepková a Anna Podaniová. Paľko Strepka a pani učiteľka Anika Podaniová sa pripojili k skupine až na druhý deň, lebo sa zúčastnili na futbalovom turnaji, ktorý sa konal tiež na Slovensku, v Štiavnických Baniach.
Program bol pestrý a nechýbali ani túry. Každý večer sme zhodnotili celodenné zážitky a deti v skupinách pracovali na projektoch, ktoré sme v posledný večer vyhodnotili. Na farebné kartóny kreslili svoje zážitky a písali krátky sloh. Zaujímavé bolo, že o tom istom mieste nakreslili vždy iný obrázok a opísali rôzne zážitky a pocity.
Skupina Čertíky bola najšikovnejšia a napísala nasledovné zážitky:
1. deň: Ráno sme cestovali autobusom na Slovensko. Zastavili sme sa na Čertovici a preto si naša skupina dala názov Čertíky. Po príchode na ubytovňu sme boli rozdelení do izieb a po večeri nám pani učiteľky povedali program nasledujúceho dňa. Chlapci mali možnosť pozerať aj futbalový zápas, práve vtedy sa konali Majstrovstvá Európy.
2. deň: Ráno bol budíček o 7. hodine, urobili sme poriadok v izbách a išli sme raňajkovať. Po raňajkách nás zaviezol autobus do Starého Smokovca, odkiaľ sme sa vyviezli pozemnou lanovkou na Hrebienok. Horná stanica je vo výške 1272 m n. m. Pešo sme prešli k Studenovodským vodopádom, kde sme boli očarení krásnym zvukom burácajúcej vody potoku. Naša cesta smerovala ďalej k Zamkovského chate, ktorá bola naším cieľom. Chata sa nachádza vo výške 1475 m. Tu sme sa naobedovali a odpočinuli sme si. Počas túry nám teta Zlatka rozprávala o ochrane prírody, ako aj o zásadách správania sa v chránených územiach. Boli sme tu prvýkrát a veľmi sa nám páčilo celé okolie. Po návrate na chatu, kde sme boli ubytovaní, sme sa hrali na dvore a rozprávali sme sa o svojich zážitkoch.
3. deň: Ráno pršalo, tak naša cesta viedla do Kežmarku na hrad. Veľmi sa nám tu páčilo, od sprievodkyne sme sa veľa dozvedeli o tomto starom hrade. Nakúpili sme si tu aj suveníry. Naobedovali sme sa a dážď nás sprevádzal aj do mesta Poprad, kde sme strávili tri hodiny v AquaCity parku. Bolo tu veľa toboganov a my sme všetky aj vyskúšali. Po večeri sme písali projekt a zhodnotili deň.
4. deň: Po raňajkách nás autobus zaviezol na zástavku električky Popradské pleso. Odtiaľ sme sa po žltej značke vybrali k Symbolickému cintorínu (1525 m). Je tam vyše 160 pamätných tabúľ a 50 drevených krížov na pamiatku tých, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách. Pokračovali sme k Popradskému plesu (1494 m). Po krátkom odpočinku sme urobili spoločnú fotografiu a vybrali sme sa po červenej značke na Štrbské pleso (1347 m). Už zďaleka sme videli skokanské mostíky, lyžiarske vleky a lanovky, pri krátkej prechádzke okolo jazera sme si prečítali, že jeho maximálna hĺbka dosahuje až 20 metrov. Veľmi sa nám tu páčilo. Cestou do chaty sme sa zastavili na Tatrapome, kde sa každý z nás spustil na boboch.
5. deň: Celý deň sme strávili v Poľsku, v meste Zakopané. Lanovkou sme sa vyviezli na Gubalowku, odkiaľ sme mali nádherný výhľad na panorámu poľských Tatier. Aj tu sme mali možnosť vyskúšať boby a nahovorili sme aj tetu Ildiku, ktorá sa prvýkrát zviezla na boboch. Jedli sme výborný poľský syr a nakúpili sme si aj suveníry. Chlapci si kúpili španielske, nemecké, talianske a portugalské zástavy a futbalové dresy a večer fandili každý svojmu obľúbenému družstvu. Všetci sme si pochutili na zmrzline, ktorá bola veľmi dobrá a obrovská. Po návrate na ubytovňu sme zhodnotili deň a večer sme spoločne pozerali futbalový zápas.
6. deň: Ráno sme hneď po raňajkách išli do Belianskej jaskyne, kde nás očarili krásne prírodné útvary. Bolo tu veľmi veľa schodov a chladno, napriek tomu veľmi sa nám tu páčilo. Nasledoval obed a návšteva Tatranského múzea, kde si každý prišiel na svoje. Zaujímavý bol aj film o Vysokých Tatrách.
Posledným programom bola vysunutá lanovka, ktorá nás vyviezla na Skalnaté pleso. Mali sme odtiaľ nádherný výhľad na celé okolie. Škoda, že sme si nemohli pozrieť observatórium Astronomického ústavu SAV. Lanovku, ktorá smerovala na Lomnický štít, behom 10 minút pohltila hmla. Počasie sa tu menilo v priebehu niekoľkých minút. Po návrate na chatu sme sa po večeri stretli pri opekaní slaniny a klobásy. Boli sme veselí a každý mal možnosť povedať, čo sa mu za tento týždeň najviac páčilo. Každá skupina predstavila svoj projekt, za čo sme dostali sladkú odmenu. Pred spaním sme si pobalili veci a pred večierkou sme sa ešte potichu rozprávali.
7. deň: Cestovanie domov prebiehalo v dobrej nálade.
Po prečítaní slohových prác sme skonštatovali, že všetci žiaci sa cítili výborne, každý si odniesol nejaký nový zážitok. Veľký podiel na tom iste majú pán riaditeľ Súkromnej školy v Tatranskej Lomnici Ján Poracký a tety kuchárky, ktoré nám varili a piekli podľa nášho priania. Naša vďaka patrí aj Celoštátnej slovenskej samospráve a fondu Wekerleho, ale aj každému, kto prispel k tomu, aby sme vo Vysokých Tatrách strávili jeden nezabudnuteľný týždeň.
Zlatica Lišková