Logo

Pionieri, medvede a iní v Tatranských Matliaroch

Kategória: Deti a mládež

 

Hovorí sa, že jazyk si najlepšie osvojíte v autentickom jazykovom prostredí. Tohto roku sa o tom opäť mohlo presvedčiť 50 žiakov z 24 obcí v Maďarsku, ktorí sa zdokonaľovali v slovenskom jazyku na Slovensku.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela im umožnilo zúčastniť sa v dňoch 22. až 26. júla na letnom tábore v Tatranských Matliaroch.

So žiakmi, ktorí pobyt dostali od Celoštátnej slovenskej samosprávy ako odmenu za celoročnú aktivitu v slovenských súťažiach, odcestovali učiteľky Rozália Pásztorová Vargová z Dunaeďházu, Eva Pásztorová z Budapešti, Anna Ondrejová zo Slovenského Komlóša a Erika Zemenová Palečková z Jače.

Ubytovaní sme boli v prekrásnom prostredí pod Lomnickým štítom, v hoteli Hutník, kde sme mali k dispozícii popri pohodlných izbách bazén, veľkú telocvičňu a vonkajšie ihrisko.

Traja animátori pod vedením Ivety Badinkovej pre nás pripravili veľmi pútavý program, ktorý nám priblížil rôzne historické doby Slovanov a neskôr Slovákov.

 

Prvý deň patril Slovanom. Ako kedysi Slovania hľadali vhodné miesto na usadenie sa, tak sme sa aj my vybrali na výlet a pozreli sme si Štrbské pleso. Išli sme pešo 2 kilometre do Tatranskej Lomnice, tam sme nasadli na električku do Starého Smokovca, kde sme prestúpili smerom na Štrbské pleso. Pri jazere žiaci súťažili v skupinách, odpovedali na otázky týkajúce sa geografických údajov o Tatrách a o Štrbskom plese. Za správne vyriešené úlohy dostali kredity - body, ktoré každý zbieral osobitne na svojej kartičke. Po krátkej prechádzke po okolí sme si mohli nakúpiť pamiatky zo Štrbského plesa. Cestou späť do hotela sa deti zgrupovali do skupiniek a neúnavne si čosi šepkali. Pripravovali sa na večernú úlohu: vymyslieť svadobný vinš pre manželský pár na slovanskej svadbe.

Druhý deň patril stredoveku. Pozreli sme si hrad v Ľubovni a neďaleký skanzen. Po večeri sme medzi nami mohli privítať kráľa Mateja a jeho manželku Beatrix, ktorých mali deti zabaviť stredovekými hrami. Smelší si mohli aj zatancovať s kráľom a jeho manželkou. Večer si mali zameniť svoje kredity za stredoveké zlaté a strieborné „mince“, ktoré si dovtedy nazbierali za správne vyriešené úlohy.

 

Tretí deň patril socializmu, a to pionierskemu životu. Ráno po raňajkách každý prevzal červenú šatku a zložil pioniersky sľub. Predpoludním sa uskutočnili športové preteky napr. v hádzaní klátov, nosení vody v slamienke, zhotovení stromu priateľstva, atď. Popoludní sme navštívili Múzeum TANAP-u v Tatrajnskej Lomnici, kde sme si mohli vypočuť zaujímavú prednášku dokumentovanú krásnymi zábermi o medveďoch. Večer sme si mohli zašportovať: zaplávať si v bazéne hotela, zahrať si futbal a basketbal v telocvični. Keďže sme v tento deň prestúpili zo stredoveku do 20. storočia, po večeri sa opäť otvorila pokladňa, kde si deti mali zameniť stredoveké mince a kredity za papierové peniaze.

Posledný deň patril kapitalizmu a podnikaniu. Účastníci tábora sa mali prihlásiť do rôznych služieb. Počas predpoludnia v spoločenskej miestnosti fungovali nasledujúce podniky: fitnes, príprava portrétu, masáž, kaderníctvo, tetovací salón, koženkári, šperkári, kozmetika, manikúra a medvedi taxík. Za peniaze tu ponúkali rôzne tovary a služby, kde sme aj my, pedagógovia, mohli stroviť od banky „vypožičané“ peniaze. Nazbierané peniaze si potom deti rozdelili medzi sebou a popoludní ich na veľkom trhu zamenili na sladkosti a rôzne darčeky a prospekty o Tatrách. Pred odchodom nás čakal už len jeden spoločný program, a to večerný tanečný maratón, ktorého pravidlom bolo 60 minút neprestať v tanci.

 

Počas tábora v Tatranských Matliaroch sme každý deň mali dve aktivity: prípravu denníka buď písomnou formou alebo kresbou a hodnotenie programov v spoločnom kruhu. Ako každý tábor, aj tento rýchlo ubehol a prišiel čas na rozlúčku s našimi animátormi.

Či sa nám podarilo zdokonaliť sa v slovenčine? Určite! Naučili sme sa nové výrazy, smelšie deti počas týždňa mohli prekladať a aj tým posilniť svoje vedomosti. A ako každý dobrý tábor, aj tento sa skončil plačom a dlhou rozlúčkou s novými priateľmi.

Výmena adries trvala ešte aj cestou domov.

Ďakujeme každému, kto prispel k tomu, aby sa tento tábor uskutočnil a my sme mohli stráviť pekný a užitočný týždeň na Slovensku.

Erika Zemenová Palečková

učiteľka slovenského jazyka v Ďurke