V minulom školskom roku sme sa pohrávali s myšlienkou, že by bolo dobré, keby sa žiaci našej Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši dostali opäť na Slovensko.
Na hodinách slovenskej vzdelanosti sa naučili mnohé dejepisné a zemepisné poznatky o Slovensku a bolo by fajn, keby si ich mohli overiť aj na vlastné oči. Rozhodli sme sa, že napíšeme projekt, ktorý by podporil naše úsilie. Tak sa aj stalo. Prostredníctvom Nadácie za slovenskú národnostnú vzdelanosť sme oslovili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý nám vyšiel v ústrety a finančne nás podporil. Naše plány sa stali skutočnosťou.
15. októbra 2012 sa začal vlastivedný a jazykový tábor pre 39 žiakov štvrtej až ôsmej triedy. Ráno odprevadili rodičia svoje ratolesti ku škole a výlet sa mohol začať. Cesta na Slovensko bola únavná, dlhá, ale lákavá. Po deviatich hodinách cesty autobusom sme boli konečne na mieste. Ubytovali sme sa v Účelovom zariadení Agapé vo Svätom Jure. Po teplej večeri sme sa všetci sústredili do spoločenskej miestnosti, kde som ako hosťujúca učiteľka oboznámila deti s programom na nasledujúce dni. Pripravila som im pracovné listy, z ktorých sme sa každodenne na netradičných večerných hodinách slovenčiny dozvedeli o mieste, ktoré navštívime, potom nasledoval kvíz. Body za správne odpovede sa každé ráno objavili na nástenke. Všetci sa usilovali nazbierať čo najviac nových poznatkov o Slovensku. Posledný večer si všetky deti za získané body odniesli domov na pamiatku malé darčeky.
V utorok bol ako prvý na rade hrad Červený Kameň. Ráno nás zobudil nepríjemný hustý dážď, ale ani ten nás neodradil od našich plánov. Deti si upratali izby, lebo sa bodovalo a po výdatných raňajkách rýchlo naskočili do autobusu. Hrad bol veľkolepý, nestačili sme sa diviť. Úplne sme sa stratili v jeho priestoroch. Dozvedeli sme sa, že bol postavený v 13. storočí. Poslední panovníci Pálffyovci z neho urobili remesančno-barokové sídlo. Hrad má veľký štvorcový dvor, štyri bašty a veľké pivnice pod zemou, najväčšie v strednej Európe. Videli sme starý nábytok, zbrane, porcelán, obrazy, veľké koberce, najstaršiu lekáreň zo 17. storočia a knižnicu. Medzi najkrajšie izby patrí sála terrena, v ktorej sa dnes robia svadby. Po prehliadke hradu sme sa opäť bežali skryť pred dažďom do autobusu, kde sme sa najedli. A akoby to bolo, keby deti nešli nakupovať. Cestou sme sa teda zastavili v Pezinku a v Tescu sme vykúpili skoro všetky sladkosti. Večera nám už potom tak veľmi nechutila.
V stredu sme mali v pláne pozrieť si Bratislavský hrad, ktorý leží na ľavom brehu Dunaja, na kraji Malých Karpát a, samozrejme, v centre hlavného mesta. Počasie sa umúdrilo a my sme obdivovali kultúrne pamiatky veľkomesta. Z hradu sme si to namierili k sídlu prezidenta SR, odtiaľ podchodom na Obchodnú ulicu a šup ho pod Michalskú bránu. Zastavili sme sa aj na Hlavnom námestí, kde sme si v stánkoch kúpili suveníry, odfotili sme sa pri Čumilovi a pokračovali smerom k Slovenskému národnému divadlu. Na Hviezdoslavovom námestí sme zjedli studený obed a potom sme išli do Detského múzea SNM, kde sme sa zapojili do interaktívnej výstavy o peniazoch pod názvom O troch centoch. Deťom sa tam veľmi páčilo, zoznámili sa s eurobankovkami, ich históriou, funkciou ako všeobecného nástroja výmeny, výroby a distribúcie. Pešo sme sa dostali aj k modernému centru, pozreli sme si Euroveu, modernú budovu divadla, nakŕmili čajky na Dunaji, odfotili sa pri soche M. R. Štefánika a ledva sme došli k autobusu.
Vo štvrtok nás zobudilo slniečko, ktoré nás sprevádzalo po celý deň. A to bolo dobre, lebo sme išli na hrad Devín. Už z parkoviska sme videli vysoké bralo, na ktorom sa týčila zrúcanina hradu. Keď sme vyšli hore, videli sme naokolo krásnu prírodu a sútok riek Moravy a Dunaja. Žiak 8. triedy Atila Kováč zarecitoval báseň Nezábudky z Devína od Ľudovíta Štúra. Po podrobnom výklade sme sa dozvedeli, že po vychádzkach Štúrovcov na Devín sa hrad stal symbolom dávnej slovanskej slávy a priateľstva medzi národmi. Odtiaľ sme sa už tešili do ZOO. Najprv sme išli do dinoparku, kde sme nemohli spustiť oči z veľkých jašterov. Tam nám premietli aj 3D film o malom dinosaurovi a potom sme mali rozchod. Najviac sa nám páčil nový pavilón opíc, ale aj ostatné zvieratá ako hroch, červená panda, vtáky, žirafy, zebry, atď. Večer sme prišli unavení na izby, kde nás už čakalo balenie a upratovanie.
V piatok sme sa cestou domov cez Rakúsko zastavili na zámku Schönbrunn, čo po slovensky znamená krásna studňa. Bývala v ňom Mária Terézia s rodinou a cisár František I. so svojou manželkou, ktorú nazývali Sissi. To bola posledná zastávka na našej dlhej poučnej a zaujímavej ceste.
Domov sme prišli vo večerných hodinách plní dojmov. Ešteže nasledoval víkend, aby sme sa zo všetkého zotavili, porozprávali sa so svojimi blízkymi a hlavne poriadne sa vyspali, lebo večierka o 10. hodine pre mnohých neplatila.
Na záver môžem skonštatovať, že jazykovo-vlastivedný tábor, ktorý som zorganizovala, splnil svoj cieľ. Ďakujem aj svojim kolegom Anne Ondrejovej, Alžbete Boborovej a Gáborovi Krčmérimu, ktorí sa počas pobytu na Slovensku a aj počas náročnej cesty dobre starali o svojich žiakov. Vďaka patrí aj pani Anne Filovej, ktorá nám zabezpečila kvalitné ubytovanie a stravu a do tretice sme povďační aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bez ktorého pomoci by sa naša cesta nemohla uskutočniť.
Ľubomíra Rollová