Týmito slovami sa 2. mája lúčilo deväť študentov dvanásteho ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia. Lúčenie s touto triedou nebolo ľahké, veď s niektorými študentkami sme sa poznali od malička, od materskej školy.

Študenti jedenásteho ročníka spolu s ich triednou profesorkou Margitou Zatykovou, sa snažili, aby rozlúčková slávnosť bola nezabudnuteľná. Triedu im premenili na športovú halu, aby si ešte raz spomenuli na florbalové zápasy, ktoré chlapci prežívali. Chodba a aula školy boli slávnostne vyzdobené mašľami a kvetmi. Škola rozvoniavala orgovánom. Potom zazneli piesne lúčenia. Maturanti sa spolu s ich triednou profesorkou Erzsébet Eszesovou lúčili s každou triedou gymnázia. Ostatní gymnazisti ich netrpezlivo očakávali, rozdávali im kvety a malé darčeky, ktoré dostali „na cestu”. „Pobalení” do kvetov prišli naši maturanti do auly. Tam ich už privítali rodičia, príbuzní, žiaci našej školy a samozrejme všetci učitelia. Žiaci jedenásteho ročníka im v slávnostnom príhovore pripomenuli študentské roky, zaželali im, aby sa im všade darilo. Dodali, že dvere našej školy budú pre nich vždy otvorené, a že ich vždy s radosťou privítame.

V mene maturantov sa lúčila študentka dvanásteho ročníka Alexandra Šoóšová. So slzami v očiach spomínala na nezabudnuteľné chvíle a poďakovala sa rodičom a učiteľom za ich nekonečnú trpezlivosť a vieru v ich schopnosti. Vie, že boli najlepšou triedou, a že aj v budúcnosti ostanú dobrou partiou.

Naša riaditeľka Júlia Szabóová Marloková sa s nimi nelúčila iba ako riaditeľka, ale aj ako ich bývalá triedna profesorka. Dodala im silu a popriala vytrvalosť, aby sa nikdy nevzdali. Upozornila ich na to, že „…človek, aj keď už dosiahne hranicu dospelosti, potrebuje ešte nadobúdať skúsenosti niekoľko rokov, aby mohol plniť úlohy dospelého človeka vážne a zodpovedne.” Pani riaditeľka ocenila usilovnosť Dominiky Szabadovej za 3. miesto dosiahnuté na celoštátnej súťaži zo slovenského jazyka a literatúry OKTV, Petra Pšenáka za výborný prospech, Alexandry Šoóšovej a Moniky Máthéovej za spoločenskú prácu v žiackom domove. Potom vyšli naši maturanti na dvor, odkiaľ pustili balóny, balóny nádeje, ktorých let je nekonečný.

Na druhý deň sa začali písomné maturitné skúšky zo slovenského jazyka a literatúry. A my, gymnazisti, im držíme palce, aby skúšku dospelosti zvládli úspešne.

Elizabeth Kollárová