Pred Slovenskou základnou školou v Sarvaši bolo ráno veľmi rušno. 29. mája tu stáli tri autobusy. Sedem tried, skoro 130 detí cestovalo na školský výlet do Segedína a Budapešti.
Tretiaci v počte 47 žiakov spolu so svojimi učiteľkami a skupinovými vedúcimi si naplánovali výlet do ZOO a cirkusu v Budapešti. Veľa žiakov tam ešte nebolo. Otázky učiteľkám len tak „lietali”. Hneď po príchode do hlavného mesta Maďarska zbadali hrad a pýtali sa: „To je Parlament”? Deti boli veľmi zvedavé, učiteľky sa im snažili odpovedať na každú otázku.
Pred zoologickou záhradou deti upútala kačička, ktorá sa zatúlala pred bránu ZOO. Všetci ju začali fotografovať ako malý zázrak. Hneď po vstupe začalo pršať a mierny dáždik nás sprevádzal v úvode prehliadky ZOO, ktorú sme začali podľa mapy. Ľadový medveď nechcel vykuknúť zo svojho úkrytu, no mali sme šťastie, na okamih sa nám ukázal.
V malej jaskyni sme videli tulene, tučniaky, blízko nej sa už klokany vyhrievali na slniečku, ktoré nás potom sprevádzalo počas celého dňa. Malá korytnačka si nevedela nájsť miesto pri plote a deti jej fandili. Po vstupe do čarovnej hory si deti pri veľkej ponuke aktivít ani nevedeli vybrať. Tu mali možnosť zahrať si rôzne interaktívne hry. Gorila Moira a orangután Bongo so svojimi malými trojročnými mláďatkami ich rozosmiali. Na výbehu savany práve obedovali nosorožce. Antilopy spolu so žirafami a zebrami sa pyšne prechádzali a sledovali účastníkov. Pri vstupe do miestnosti slonej ríše malý sloník ležal pod svojou mamičkou a deti sa báli, že pri každom jej pohybe stúpi so svojimi obrovskými labami na svoje mláďa. Deťom sa po putovaní zoologickou záhradou zažiadala zmrzlina. Zastali sme aj pri stanici, kde deti mohli hladkať zvieratá. Naša cesta smerovala k domu krokodílov, kde deti zapochybovali, či sú živé alebo umelé. Keď jeden z nich otvoril papuľu, už sme ich nemuseli presviedčať o tom, že sú to živé a nebezpečné krokodíly. Pri veľkom jazere sme sa po krátkej prestávke vybrali k ťavám. Tie práve pĺzli, takže pohľad na ne ich trocha sklamal, ale niektorí sa snažili aj napriek tomu ich pohladkať. Deti by tam zostali ešte niekoľko hodín, no v našom programe bol ešte Circus Maximus. Z jedného čara do druhého.
Žiaci sa zúčastnili prvý raz na takomto cirkusovom predstavení. Vraví sa, že dobrý cirkus je ten, ktorý u divákov vzbudí jeho všetky citové stránky.
Úvodný obraz vytvorili tanečníci v maskách, ktoré divákov zaviedli na karneval vo Valencii. Nasledovali artisti a žongléri, ktorí svojimi pohybmi ukázali svoju precíznosť, nadanie, dôveru, šikovnosť, koncentráciu. Pri vystúpení pána s farebnými papagájmi sme videli triky, tancovanie, jednoducho show papagájov. Čakali sme na vystúpenie tigrov, cez prestávku postavili mreže a pripravili bezpečnostné opatrenia. Krotiteľ svojimi pohybmi, prísnym pohľadom usmerňoval päť nádherných veľkých mačiek. Niektorým deťom sa zastavil dych, keď jeden z tigrov otvoril svoju papuľu a vydal nepríjemný hlas. Každému sa uľavilo, keď po jednom vyšli z klietky. Kým odstránili veľké mreže, publikum zabávali šašovia svojím vtipným programom. Deťom hádzali veľké lopty a balóny.
Nasledovali veselí akrobati so švihadlami, ich program bol na vysokej úrovni. Do arény prichádzal smelý muž so svojimi plazmi. V sklenenej truhle ležala odvážna žena, nasledovala mystická ceremónia. Muž vložil do truhly nielen veľkých hadov, ale aj malého krokodíla. Bol to hrôzostrašný pocit, vydýchli sme si, keď sa ich program skončil. Medzitým vstúpili do arény dva obrovské slony, ktorým veliteľ rozkazoval, aby tancovali na hudbu. Humorným programom rozosmiali prítomných. Všetky zvedavé hlavy potom smerovali hore, kde lietajúci artisti na trapézach lietali vo vzduchu, ľahkými pohybmi predvádzali saltá. V závere tohto veľkolepého programu vystúpili mongolskí akrobati. Svojou harmonickou fantastickou produkciou očarili každého prítomného. Predviedli nielen dvojité a trojité saltá, ale vytvorili aj neuveriteľnú pyramídu z vlastných tiel. Táto akrobatická skupina získala vlani v Monte Carlo na cirkusovom festivale bronzovú medailu. Obecenstvo odmenilo všetkých účinkujúcich za ich nezabudnuteľný program veľkým potleskom.
Počas cesty domov sa deti medzi sebou rozprávali nielen o cirkusovom programe, ale aj o celodenných zážitkoch, ktorých bolo neúrekom. Bol to vydarený výlet.
Na druhý deň bolo ešte počuť cez prestávky niektorých žiakov, ako rozprávajú zážitky svojim spolužiakom.
Zlatica Lišková