V tomto roku prvýkrát usporiadali Letnú školu informatiky pre krajanov, na ktorej sa vďaka Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku zúčastnilo sedem žiakov zo Sarvaša, Nového Mesta pod Šiatrom a Dunaeďházu s jedným učiteľom.

S veľkým napätím sme sa pustili na dlhú cestu, veď ešte nikto z nás nebol tak ďaleko. Po sedemhodinovej ceste autobusom sme napokon dorazili do malebných Vyšných Ružbachov, kde nás už čakali. Okrem nás sa osemdňového tábora zúčastnili aj deti z Poľska, Ukrajiny, Rumunska a Srbska.

Na druhý deň sa začalo „vyučovanie“: rozdelili nás do dvoch veľkých skupín. My sme boli spolu s krajanskými deťmi z Poľska a Ukrajiny. Pracovali sme v dvoch blokoch: po poldruhahodinovej teórii nasledovala prax. Žiakom sa páčila hlavne praktická časť, no nenudili sa ani počas teórie, lebo učiteľ im všetko vysvetlil dôkladne a veľmi živo pomocou interaktívnej tabule. Musím sa priznať, že boli také úlohy, ktoré dali zabrať aj mne, ale som rada, že som sa naučila veľa nových vecí. Popoludní sme mali spoločenské hry, na ktorých deti z rôznych štátov boli spolu, aby sa lepšie spoznali. Súťažilo šesť skupín, dorozumievacím jazykom bola iba slovenčina, ktorú si vlastne takto museli precvičovať. Ak pri konverzácii nevedeli nejaké slovíčko, vyhľadali ho v slovníku, alebo sa spýtali svojich spolužiakov či učiteľov.

V stredu pre nás pripravili celodenný výlet do Starej Ľubovne, kde sme si pozreli skanzen, hrad, aj prezentáciu sokoliarov. Bol to deň plný zážitkov.

Každý deň sme mali možnosť vo voľnom čase sa kúpať v krytom bazéne. Počasie nám, žiaľ, v druhej polovici týždňa nežičilo, takže sme sa vonku nemohli kúpať. Sme veľmi vďační organizátorom, že sme si mohli zajazdiť aj na koňoch. V tábore sme prežili krásne chvíle, o čom svedčí aj fakt, že moji žiaci: Ákos Kollár, Tamás Baranyai, Kende Détár, Dániel Jurkó, Zalán Laurinecz, Nándor Tusiak a András Nagy si dodnes dopisujú s kamarátmi, s ktorými sa spoznali v Letnej škole mladých informatikov.

Rozália Pásztorová Vargová (ef)