„Spoločne za čisté ovzdušie” bolo sloganom tejto veľkolepej akcie.

Počas týždňa prebiehali rôzne programy: ochrana životného prostredia, darovanie krvi, súťaž dopravnej výchovy a cyklistickej zručnosti, cyklistická túra pre rodiny do Národného parku a Arboréta. O výlet k Bielemu jazeru bol najväčší záujem.

Žiaci, ich mamičky a učiteľky zo Slovenskej základnej školy, materskej školy a internátu v Sarvaši sa pravidelne zúčastňujú na tejto akcii. Vedúcimi boli Hajnalka Gombárová a Szilvia Homonnaiová. Dostali sme vesty s fosforeskujúcou páskou, ktoré si každý účastník ponechal. Priniesol ich predseda sarvašského spolku na udržiavanie tradícií Ferenc Závoda, ktorý zabezpečil každému účastníkovi aj obed. Sadli sme si na bicykle a šliapali sme 10 kilometrov. Bolo nás viac ako šesťdesiat. Cestu nám zabezpečovali pracovníci mestskej hliadky. Bicykle sme zaparkovali v Nagyrátane, odkiaľ sme sa odviezli autobusom k Bielemu jazeru. Bol to dobrý pocit sedieť a sledovať cestu z Orošházy do Kardoškúta, ktorú sme doposiaľ prekonávali na bicykloch. A do Orošházy sme cestovali vždy vlakom.

Keď sme dorazili na územie prírodnej rezervácie, boli sme prekvapení, ba niektorým sa zastavil aj dych pri pohľade na stádo maďarskej sivej lichvy. Sokoliar, ktorý držal na ruke sokola, zaujal každého z nás. Po chutnom obede mali deti možnosť vyskúšať rôzne tradičné ľudové hry. Tlčenie orechov, vozenie sa na kolotoči v prútených košoch, hod na cieľ, chôdzu na chodúľoch a iné. Vyrezávanie píšťaliek z dreva zaujalo najmä chlapcov, dievčatá zhotovovali náhrdelníky z korálikov, vlastnoručne pripravovali kvety z kukuričného šúpolia, kreslili a maľovali. Výstava výšiviek bola veľmi zaujímavá, ako aj film o prírodnej rezervácií. Žiaci, ktorí tu ešte neboli, boli zvedaví na Biele jazero, ktoré patrí do Národného parku Kereš. Prvá cesta smerovala k rozhľadni, odkiaľ si ďalekohľadmi mohol každý pozrieť celé okolie. Boli sklamaní, že vidia len vysušené veľké jazero. Jednému žiakovi sa podarilo nájsť malú mláku, v ktorej si zašpinil ruky a nemal si ich kde umyť. Chlapcom sa veľmi páčila lukostreľba, veď niektorým sa aj viackrát podarilo šípom zasiahnuť portrét líšky pripnutý na terči. Ostatní dali prednosť prehliadke jurty.

Pri pohľade na oblohu sme začali typovať, čo bude s nami cestou späť. V autobuse sme boli veselí, videli sme dúhu, lialo ako z krhly a slniečko svietilo. Nasadli sme na bicykle, každý si obliekol plášť do dažďa. Celou cestou pršalo, fúkal studený vietor, premokli sme do nitky, no nevadilo to nikomu, veď každý sa vrátil domov s novými zážitkami.

Na dni európskej mobility v Sarvaši budú všetci účastníci ešte dlho spomínať.

Zlatica Lišková