Koncom januára uskutočnila dabašská základná škola Františka Rákócziho II. svoje V. Slovenské rozprávkové poludnie. Podobne ako Slovenský národnostný týždeň, ktorý získal uznanie mesta Dabaš ako jeden z najlepších školských podujatí v roku 2014, aj toto sa teší veľkej popularite. Sála znovu praskala vo švíkoch.
Ako každý rok, organizátori opäť potešili záujemcov nejakou novinkou. Tentoraz ňou bola kreatívna výzdoba sály. Návštevníci sa mohli oboznámiť, zaspomínať si na nestarnúcich slovenských večerníčkových animovaných hrdinov. Na prízemí školy tieto rozprávky premietali na plátno, na poschodí sa s nimi hostia opäť stretli v podobe obrazov. Najväčšej obľube sa tešili Pásli ovce valasi, Slimák Maťo a škriatok Klinček, Jurošík, či Deduško Večerníček.
Jubilejné podujatie otvorila vedúca inštitúcie Ibolya Bukodiová, ktorá vo svojom príhovore upriamila pozornosť na podobnosti medzi maďarskými a slovenskými ľudovými rozprávkami. Nasledovali divadelné inscenácie v podaní žiakov nižšieho stupňa, ktoré nacvičila Piroška Kurtová a Silvia Kešerűová.
Prvá hudobná rozprávka bola od tretiakov. Popolvár so svojou skromnosťou obalamutil celé kráľovstvo. Druháci predniesli tiež hudobnú rozprávku o Pampúšikovi, ktorý utiekol z domu a ostatné zvieratá ho chceli zjesť. Nepodarilo sa im to, až kým sa nestretol s najprefíkanejším lesným tvorom, líškou. Nasledovalo vystúpenie všade oceňovaného speváckeho krúžku s kytičkou šárskych piesní. Hra štvrtákov sa volala Materinská láska, ktorá bola o chudobnej rodine, kde víla prírody Vesna naučila nevďačného Kubka ctiť si rodičovskú lásku. Po poučnom príbehu plného víl a rozprávkových tvorov nasledovalo vystúpenie prváčikov s názvom Opustená búdka. Zvieratá sa nasťahovali do opustenej búdky. Medveď sa však nezmestil, a narobil nemalé problémy ostatným lesným tvorom.
Kytičku rozprávok uzatváralo odovzdávanie darčekov, a to spoločenských hier a sladkostí pre triedy. I. Bukodiová sa poďakovala učiteľom a rodičom za pomoc, účastníkom za vynikajúce vystúpenie, Verejnoprospešnej nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku, Slovenskej národnostnej samospráve v Šáre a Centru prevádzkovania inštitúcií v Dabaši. Potom pozvala prítomných na menšie pohostenie, na ktorom sa každý mohol občerstviť čajom, pagáčikmi a domácimi koláčmi, ktoré upiekli rodičia žiakov.
Slovenské rozprávkové poludnie v Šáre je čím ďalej, tým viac známejšie nielen na okolí, ale aj medzi Slovákmi v Maďarsku. Od pedagógov požaduje maximálnu kreativitu, vytrvalosť a v neposlednom rade lásku k slovenčine a k profesii. Deti sa cez divadelníctvo oboznámia so slovenskou umelou i ľudovou literatúrou, či kultúrou. Okrem toho si preskúšajú svoje „herecké“ zručnosti. Pódium vždy opúšťajú plné dobrej nálady a radosti z úspechu. Veríme, že sa toto osožné podujatie uskutoční aj o rok.
Atila Rusnák
Foto: autor