Žiaci nižšieho stupňa slovenskej základnej školy v Sarvaši mali možnosť ako prví vyriešiť úlohy v pracovnom zošite, ktoré zhotovili pracovníci arboréta na základe učiva, ktoré obsahujú učebnice.

Päť tried sa vybralo na bicykloch do sarvašského arboréta. Pri vchode nás privítala riaditeľka Katalin Hanyeczová. Rozdelili sme sa do skupín podľa ročníkov. Dve prvé triedy tu boli prvýkrát, ich skupinku sprevádzala Melinda Kis-Árvaiová. Učiteľky Anikó Árvaiová, Ágnes Kugyelová, Eva Jansík-Herková, Nikoleta Nagy-Körmendiová rozdali každému žiakovi zošit s úlohami, ktoré deti vyriešili na jednotlivých stanovištiach. Druhú skupinu sprevádzali učiteľky Erika Sinková, Štefánia Fazekasová, Katarína Kondačová, Anna Galátová a Zlatica Lišková. Úlohy obsahovali témy: byliny, dreviny, kry, stromy, hmyz, ryby, vtáci, cicavce, jedovaté plody rastlín a liečivé byliny.

Na piatich stanovištiach okrem úloh mali deti možnosť zahrať si aj hru. Potravinový reťazec zvierat a rastlín hľadali deti konkrétne v tráve pod stromom. Nasledovala hra na sovu. Pri meteorologickej stanici museli deti odpovedať na otázky a musíme pripomenúť, že boli veľmi šikovní. Dážď napodobnili deti v hre a to tlieskaním na kolená so zatvorenými očami. Rozdiel medzi jedovatými plodmi a liečivými rastlinami im robil trošku ťažkosti, no pomocou lexikónu všetko vyriešili. Na stanici pri obrovskom strome sa voľným rozhovorom pokúšali vysloviť nápady, ktoré sú potrebné, aby ľudia neodhadzovali odpadky.

Nasledovala hra, v ktorej jedna skupina detí skryla niektoré veci, ktoré mali v plecniaku a druhá skupina ich hľadala. Spoločne o každej skúsili povedať, ako sa dá ešte raz spracovať tak, aby sa dala opäť používať. S najväčším záujmom pozorovali veľkého chrústa, ktorého položila riaditeľka arboréta na pracovný zošit a porozprávala im o jeho živote. Prváčikom sa páčil biely páv, ktorý rozprestrel svoje nádherné krídla a vyzeral ako obrovský vejár. Pri poslednej stanici deti vystúpili na rozhľadňu, z ktorej bol nádherný výhľad na celé okolie Kereša. V zošite mali za úlohu hľadať nejaké stopy, ktoré zanechali zvieratá, vtáci, plazy, chrobáky.

Odmenou bolo pre všetkých prebehovanie po zemnom vodopáde, ktorý funguje stisnutím gombíka. Keďže teplomer ukazoval 31 stupňov, každému dobre padlo malé osvieženie. Predpoludnie rýchlo ubehlo a na všetky deti čakala ešte cesta späť do školy. Malí prváčikovia museli kúsok ísť aj pešo, lebo jednému spolužiakovi spadla reťaz z bicykla. Vrátili sa s červenými opálenými tvárami, unavení, ale šťastní, plní zážitkov.

Zlatica Lišková

Foto: autorka