DEŇ PRVÝ – 15. 6. 2015
Po skoro trojhodinovej ceste sme sa konečne okolo 11.00 hod. ocitli v dedinke Mojmírovce, neďaleko Nitry. Mnohých z nás čakalo známe prostredie, keďže sme tu už boli aj v minulosti, ubytovali sme sa (v starom žrebčíne – ale inak to tam vyzeralo super) a hor sa do bazéna. Večer nás čakali informácie o aktivitách na celý týždeň.
DEŇ DRUHÝ – 16. 6. 2015
Nastali pre nás ťažké časy, zase sme museli zasadnúť do školských lavíc. Stretli sme sa s kamarátmi, ktorých sme už rok nevideli a rozdelení po skupinkách do ročníkov sme sledovali ako sa učia deti na Slovensku. Popoludní nás čakali športoviská v areáli kaštieľa, kde sme sa dosýta vyšportovali a vybláznili.
DEŇ TRETÍ – 17. 6. 2015
Hurá, deň bez školy, ale zato plný dojmov a príjemných zážitkov. Predpoludním sme navštívili umeleckého rezbára a hudobníka Róberta Žilíka. Užasnutí krásou jeho výtvorov a šikovnosťou jeho rúk, ktoré vyrezali píšťalky, husličky, sošky a dokonca drevené bábky sme najskôr s nechuťou, ale potom čoraz rýchlejšie opúšťali jeho príbytok, pretože nás čakala cesta do hlavného mesta Slovenska – do Bratislavy a na tú sme sa už nesmierne tešili.
Bratislava nás privítala chladným počasím, mesto bolo plné turistov a aj my sme sa pustili spoznávať jej krásy. Videli sme Redutu, Slovenské národné divadlo, Hviezdoslavovo námestie, sochu Čumila, Schöne Náciho – známu postavičku bratislavských ulíc z polovice minulého storočia, zastavili sme sa pri Maximiliánovej, resp. Rolandovej fontáne na Hlavnom námestí, videli sme Primaciálny palác, prešli sme časťou korunovačnej cesty a všimli sme si kráľovské korunky osadené v dlažbe, prešli sme sa pod Michalskou bránou a podľa tradície sme si niečo v tichosti zaželali, videli sme budovu Academie Istropolitany, ktorú založil kráľ Matej Korvín a okolo malej sošky Posmieváčika, vykúkajúceho zo steny jedného domu sme sa dostali až ku korunovačnému Dómu sv. Martina. Tam sme sa pristavili pri plôtiku, ktorý je vlastne notovou osnovou s prvými taktami korunovačnej skladby od F. Liszta, dokonca sme v pieskovcovom kvádri chrámu videli kus kosti prehistorického zvieraťa. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé.
DEŇ ŠTVRTÝ – 18. 6. 2015
Kamaráti v škole sa už na nás zase tešili, my na nich tiež, ale o trochu viac na popoludnie, najskôr sme spoločne vystúpili na školskej akadémii mojmírovskej školy a recitáciami a spevom sme všetkým dokázali, že naša slovenčina je porovnateľná s tou, ktorou hovoria miestni obyvatelia. Potom nás však čakal super program, po vyčľapkaní sa v bazéne, sme sa pohrali a zašportovali si vonku. Neskôr sme tvorili, kreslili uhlíkom a maľovali na sklo. Vyspievali sme si hrdlá pri karaoke. Sprejer-Frajer a Bobi išli dookola. Bolo nám veselo.
Večer sme mali spoločnú opekačku, každý doslova zhltol aspoň jeden špekáčik. No, ale to najlepšie prišlo až na záver. Čakala nás nočná skúška odvahy. V piatich skupinkách sme sa vybrali na skusy nočným parkom a na métach sme plnili rôzne zaujímavé úlohy. Všade, kde sme mali zastať nám svietili svietničky, ktoré sme si popoludní vyrobili v tvorivých dielničkách. Zisťovali sme odkiaľ pochádza páv, ktorého chovajú v parku kaštieľa, čím sa živí, aké je jeho celé meno, robili sme odpis pamätnej tabule pred vstupom na recepciu kaštieľa, riešili sme tajničku pri fontáne a v najväčšej tme sme hádali hádanky. Bolo to super, nie nadarmo sa hovorí, že noc má svoju moc. Unavení, ale plní zážitkov sme zaľahli do postelí.
DEŇ POSLEDNÝ – 19.6.2015
Tak ako každá cesta má svoj začiatok aj koniec, tak aj náš týždňový pobyt v Mojmírovciach sa skončil. Rozlúčili sme sa so svojimi kamarátmi v škole a s náhradnými učiteľkami, zbalili sme si veci a plní nových dojmov sme sa tešili už na svojich rodičov v Budapešti. Skončil sa krásny týždeň plný poznávania, hier, priateľstiev, športu a rozhovorov. Tešíme sa už na ten ďalší.
Podľa zážitkov 25 detí zapísali:
Anita Holá a Marcela Somogyiová
Foto: A. Holá
Tábor pre deti zorganizovala Slovenská samospráva Budapešti za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Správy fondov Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska.