Žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši sa i v tomto roku na prelome júna a júla presťahovali na týždeň do Vysokých Tatier, aby sa v tam zdokonaľovali v slovenskom jazyku a zoznamovali sa s krásami slovenských veľhôr.
Tohto roku ich sprevádzali pedagógovia Zlatica Lišková, Anika Podaniová, Pavle Kunovac a Nikolett Petrášová. Ubytovaní sme boli v Tatranskej Lomnici, kde nás riaditeľ súkromnej školy v prírode Ján Poracký s láskou privítal.
Počasie bolo nad očakávanie a tak sme mohli organizovať pestrý a bohatý program.
Bolo pre nás cťou, že sme sa mohli stretnúť s primátorom Vysokých Tatier Jánom Mokošom. Žiaci pripravili krátky program, po ktorom každé dieťa dostalo darček.
V Tatranskej Lomnici sme navštívili Múzeum Tatranského národného parku, kde sme si pozreli film o histórii Vysokých Tatier a oboznámili sme sa s flórou a faunou tatranskej prírody.
Pri prehliadke školy v Poprade - Spišskej Sobote žiakov najviac zaujalo nové športové ihrisko. Na Mestskom úrade v Poprade nás privítali zástupca primátora Igor Wzoš a predstaviteľ oddelenia školstva, mládeže a športu Jozef Pavlík. Umožnili nám prehliadku úradu, ale pre deti boli najlákavejšie priestory mestskej polície, kde na veľkých obrazovkách sledovali zábery kamier umiestnených po celom Poprade. Navyše si mohli vyskúšať aj pomôcky policajtov. Pri voľnej besede boli hostitelia prekvapení, ako pekne hovoria naši žiaci po slovensky. V kostole sv. Juraja, postavenom v XIII. storočí, sme obdivovali hlavne oltár z roku 1516, pochádzajúci z dielne majstra Pavla z Levoče. Dozvedeli sme sa, že tento kostol osobne navštívila aj kráľovná Alžbeta.
Važecká jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase, medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Jej podzemné priestory dekorujú hlavne stalaktity, stalagnáty a stalagmity. Niektorí žiaci ju navštívili viackrát, podobne ako skokanské mostíky pri Štrbskom plese. Pohľad na ne uchvátil predovšetkým „nových“ účastníkov tábora.
Najviac očakávali deti novú kabínkovú lanovku na Skalnaté pleso. Po prechádzke okolo jazera sme vystúpili na novú vyhliadkovú terasu na streche bývalej napínacej veže vo výške 29 metrov ad terénom. Očaril nás nádherný výhľad, pri blížiacej sa lanovke z Lomnického štítu sme mali doejm, že ju máme na dosah ruky. Fantastické!
Najobľúbenejším programom bola návšteva vodného parku Aquacity v Poprade. Lístky nám daroval pán primátor Jozef Švagerko. Tu mali žiaci možnosť súťažiť a priateliť sa s bieloruskými deťmi. Najradšej sa spúšťali na tobogánoch a hrali plážový futbal.
V jeden deň sme sa vybrali do Pieninského národného parku, aby sme sa splavili na pltiach po Dunajci. Počas splavu z prístaviska Majere do Lesnice nám sprievodca Ján Stanko porozprával veľa milých pikošiek z okolia. Po vystúpení z plte sme si požičali bicykle, nasadili prilby a gúľali sme sa popri ramenu Dunajca do Červeného Kláštora, kde sme urobili prehliadku kláštora a nového obnoveného kostola. Po návrate na ubytovňu nás čakalo bobovanie v Tatrapome. Deň pred odchodom sme sa vybrali v dvoch skupinách na túry. Pozemnou lanovkou sme sa odviezli na Hrebienok, odtiaľ pešo k Studenovodským vodopádom sme išli spolu. Jedna skupina sa vybrala k Zámkovského chate. Druhá skupina si vytýčila svoj cieľ na Zbojnícku chatu, ktorá sa nachádza vo Veľkej studenej doline. Od roku 1910 bola odovzdaná turistickej verejnosti. Bola viackrát rekonštruovaná a po požiari v roku 1999 bola opäť obnovená. Nachádza sa vo výške
Každý deň deti písali a kreslili projekty, ktoré sme spoločne vyhodnotili posledný večer pri opekaní slaniny a špekačiek. Samozrejme všetky družstvá museli aj prezentovať svoj projekt a najlepšie boli vyhodnotené peknými vecnými darčekmi. Cestou domov sme sa zastavili v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Všetky deti tu boli po prvýkrát. Teplota vzduchu bola skoro 30 stupňov. Už pri vchádzaní do jaskyne sme si obliekali vetrovky a teplé pulóvriky, lebo teplota v jaskyni bola pod bodom mrazu. Dobšinská ľadová jaskyňa leží v Slovenskom raji. Patrí k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Dozvedeli sme sa, že hrúbka ľadu je miestami aj 25 metrov. V priebehu polhodinovej prehliadky sme s červenými nosmi a rozžiarenými očami vyšli do tridsaťstupňovej teploty. V autobuse bolo veľmi ticho, lebo ešte každý iste spracovával v sebe nádherné zážitky z celého týždňa.
Vďaka patrí Verejnej nadácii pre národnostné a etnické menšiny, Ministerstvu školstva a kultúry, riaditeľovi Jánovi Porackému a jeho kolektívu, rodičom a vedeniu školy.
Zlatica Lišková
Foto: autorka